Stránky

piatok 28. augusta 2020

Potulky po Slovensku (2.)

 

Deň 2. – ŠTVRTOK. – Nevychované prasce na Drienku

Na dnes máme naplánované pokračovanie jazdy. S Martinom sme sa dohodli, že sa stretneme na Drienku, v kempe pri Mošovciach. My si pozrieme ešte Čičmany, vybavíme návštevu v Poluvsí, zastavíme sa na prameni Budišu.

Asi je zbytočné písať o týchto miestach, preto len stručne. Čičmany by mal poznať každý Slovák. Je to miesto, kam by mal našinec zaviesť každého zahraničného turistu. Z histórie obce toho moc neviem, ale o krásnych dreveniciach s folkloristickými maľbami Slováci informovali svet aj na športových dresoch. Tie chalúpky sú čarovné, sú ako perníkové chalúpky z rozprávky. No dobre, nie všetky. Sú tu už aj upravené, zmodernizované domčeky. Ale stále je čo pozerať. Turistami sa to tu hmýri a počas obyčajnej sezóny to tu musí byť riadne husté. Aj my sa prejdeme po niektorých uličkách a urobíme pár pekných fotiek.



Pokračujeme Julkovi do Poluvsia. Pre tých, čo toto moje písanie čítajú pravidelne, tak je to ten manželský pár, čo s nami absolvoval cestu do Estónska a Nórska. A práve teraz by sme tiež asi s nimi cestovali po Nórsku, keby sa situácia nevyvinula tak, ako sa vyvinula.

Ideme cez Budiš, Alica mi dala prázdne fľaše na vodu a vysvetlila, kde je ten prameň. Parkovisko pred obcou, voda tečie strašne pomaličky, ale vraj nech to skúsime. Našli sme to. Jeden chalanisko čakajúci v poradí, sediaci na lavičke, nás pustil, vraj on neponáhľa. Asi domáci. Tak sme nabrali do troch fliaš. Voda je dobrá na žalúdok a trávenie, smrdí ako Piešťanská vajcovka, ale chuť má dobrú. Fabrika na Budiš vodu je až za obcou, neviem, či tu je prameň tej istej vody, lebo vraj ďalší prameň za obcou tak nesmrdí, ale je železitejší, je žltý. Tečie rýchlejšie a býva tam viac áut. Išli sme aj okolo nej. Medzitým nám Martin volá, že už sú v kempe, je tam zrovna ten festival, ale pustili ich, ukecali to. Ich auto sa im tak páčilo, že napriek prebiehajúcemu festivalu ich pustili, aj keď kapacita je obmedzená. A vraj už zaplatil aj za nás, tak aj nás pustia.


O pol štvrtej už padlo prvé dnešné pivo, a to znamená, že dnes už sa nikam nepresúvame. Zakempovali sme. Asi by som mohla napísať o aký festival sa vlastne jedná. Taký iný, menej zvyčajný. Neviem ako sa hovorí takému štýlu, je to iná komunita ľudí. Každý rok sa tu stretnú ľudia s dredmi, hippies, briadky, čelenky a bosé nohy. Je to festival domácich hand-made výrobkov, ajurvédy, jógy, duševného cvičenia, bezodpadového hospodárstva a akéhosi iného „duševna“. Je tu veľa workshopov, programu pre deti (deti kvetov) a kopa šťastných a veselých ľudí. Alkohol sa asi ani nepredával, ak do toho nerátam pivo. Všetci ľudia sú tu priateľskí a spokojní. Aj keď sa niekedy zamýšľam, či sú naozaj takí šťastní len tak. Lebo keď potom idete na kempové záchody, tak nechápete. Čo dokážu narobiť také baby (!), ano baby. Prepáčte za výraz, ale prasce by sa hambili. Zamyslite sa, ako je možné, že niektoré ženy sú takéto? Nebudem popisovať konkrétne veci, ale grcali by ste. Ženy, tváriace sa veselo, šťastne, pohodovo. Ženy, propagujúce návrat k prírode, šetrné a ekologické správanie, propagujúce lásku k blížnemu a vzájomnú pomoc. Tak TOTO spravili tie ženy ! Sú horšie ako chlapi. Ľutovala som upratovačku, na to musí mať žalúdok. Neverili by ste tomu, keby ste to nevideli. Kde sa zrazu stratila tá ohľaduplnosť? (Šľahli si niečo, alebo sú ozaj také nevychované sedláčky vyrastené na kope hnoja?) Upratovačka je tiež len človek. A my, čo sme tam po vás išli tak isto ! Strašné. Horor. Grc. Neôžem ani hodnotiť kvality kempu a chcela by som. Takéto indivíduá všetko pokazia.(Hlavu by som jej tam vymáchala.)

Pár krát sme sa prešli po stánkoch s keramikou, oblečením, obrázkami, knihami. Dokonca tu predávali aj hang-drums, to je ten hudobný nástroj, čo vyzerá ako niečo medzi ufo a plechovým lavórom. Hrá na to skupina Hang massive, krásna hudba, práve na ich koncerte sme tu pred pár rokmi boli. Je tu stánok s liečivými bylinkami, olejčekmi, ale aj s masážami. vypočuli sme si hudbu v podaní Dúhových eminencií a pobrali sme sa za svojim programom pri karavane. Inak, až na tie detaily, pekný festival. Tento rok obmedzený na tisíc ľudí, ale vraj ich tu zvyčajne býva aj šesťtisíc.

Požičané z webu - festival Drienok:


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára