Stránky

streda 17. augusta 2016

Palubný denník karavanistu (4.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 4. – UTOROK
Vstávame o 7:00 nášho času, ideme sa pozrieť na vežu zámku. Odtiaľ je pekný výhľad na okolie, a aj na rieku Nehmen. Priamo pod zámkom je aj krásny rybník. Opúšťame túto pokojnú a tichú štvrť a ideme na ďalšie google.maps miesto – Szawle, alebo aj zložitejšie – Šiauliai.
občas sa dosť zle prechádzalo okolo stavebných strojov, bolo to LTT

*Šiauliai*
56.015134, 23.41548
Hovorovo Šavle, alebo nejako podobne. Toto veľmi zaujímavé a až príliš navštevované miesto je pomerne mladým pamätníkom, v porovnaní s ostatnými navštívenými bodmi našej expedície.
Vraj na protest proti komunistickému režimu a ich manierom sem začali ľudia nosiť kríže v rámci cirkevných stretnutí. Tomuto miestu sa hovorí Hora krížov, ale v skutočnosti je to len kopec, možno to hora skôr znamená kopa, ale pochybujem.
Tento zvyk nosenia sem krížov trvá doteraz. Prinesiete si kríž, alebo si ho tu kúpite, a môžete ho tu položiť, zapichnúť, oprieť, a môžete na ňom nechať aj odkaz, spomienku, slovo, na niekoho blízkeho, alebo len tak, ako modlitbu za seba, svoju rodinu, niekoho známeho či neznámeho.
Na prvý pohľad je to ako smetisko krížov, lebo je ich tu nenormálne veľa a mám nutkanie povedať - už dosť, už stačí. Ale asi je to skôr miesto, kde ľudia prinesú svoje trápenie, svoj smútok za niekým blízkym, svoje spomienky a dúfajú, že sa im uľaví, že takto pozdravia toho svojho, ktorí je už tam hore. Medzi krížmi sú chodníčky, schodíky, uličky, kríže, obrázky svätých, ružence a stále ich pribúda. Je to miesto, kde máte zmiešané pocity. Ale úcta k ľuďom, čo toto vytvorili ostáva.

Tu niekde v Šiauliaí začína prehľad tých najkrajších šperkov z jantáru. Od náhrdelníkov, náramkov, náušníc a brošní, cez prívesky na krk, kľúče, mobily. Sú nimi olepené magnetky, obrazy, pohľadnice, sú z nich stromčeky šťastia, šperkovničky. Sú tu na každom mieste a oni sú na túto surovinu, či skôr nerast, veľmi hrdí. Jantár má svoju povesť, svoj príbeh. Nielen v Litve, ale aj v Lotyšsku, v Estónsku je ho veľa. Na každom kroku, v každom obchodíku vám ho núkajú ako niečo národné, jedinečné.
Do Šiauliaí na Horu krížov sme prišli okolo obeda, tak sa tu už turistami hemžilo. Odchádzame o 13.00 n.č., smer Palanga. Prestávka na obed a s plnším žalúdkom sa aj náš pohľad na cesty zlepšuje. No v skutočnosti sa tie cesty ozaj zlepšujú (postupne). Pred Šiauliaí boli na ceste každú chvíľu semafory, cesty sa budujú, jazdilo sa len po jednej polovici a nekonečné semafory to dávali do poriadku. Tu je to už lepšie.
Prišla ďalšia zmena v programe cesty. Naše posádky sa dohodli, že nejdeme na polostrov Nida a do Klaipedy - škoda, chcela som vidieť Ruské hranice zblízka. Takže cez Palangu na sever, o 16.40 n.č. prechod hraníc s Lotyšskom. Nákup v obchoďáku a ďalšie miesto našej plánovanej návštevy.



*Liepaja*
  Toto mesto, kedysi bohato obsadené Rusmi (pardon Sovietmi), malo jednu významnú úlohu. Bola tu námorná základňa sovietskeho námorníctva, uzavretý prístav a  sklad nukleárnych zbraní. Aj keď sa  v rokoch 1991 – 2000 veľa Rusov vysťahovalo, stále ich tu je dosť a v meste nie je problém sa dohovoriť po rusky. Ochotne nám ukázali cestu k Bazilike sv. Nikolaja.
Toto bola asi najkrajšia bazilika, akú sme počas dovolenky videli. Vyrovná sa tým v Moskve a v Petrohrade. Má päť menších plus jednu veľkú pozlátenú kupolovitú strechu (neviem ako sa nazýva takáto cibuľovitá strecha). Bazilika je obstavaná typickými komunistickými bytovkami, takže stojíte oproti nej, obzriete sa a vysoká tráva po kolená a Rusi v oknách bytoviek. Niektoré sú dosť zničené, ale vyzerá to, že ich začínajú opravovať. Snáď sa im to podarí.
odtiaľto sme fotili baziliku

Do baziliky sme sa nedostali, neviem ako často býva otvorená, ale na nete som videla aj fotky zvnútra, takže asi niekedy predsa len býva.
56.552919, 21.010865

Necelých 50 km odtiaľ sme si našli kemp na prespanie. Pavilosta: 56.888031, 21.170101
Kemp je pod nejakým vysielačom, ale na pláži - teda pláž je za dunou. Vedľa nás sa vlieva do mora riečka, či kanál, na ktorej kotvia malé motorové lode. Je tu príjemne.
To by nebola dovolenka bez západu slnka, tu je to priam ideálne, mesiac je v splne a pri jeho vykúkaní z horizontu mal až hororový výzor. Bol obrovský, oranžový a fľakatý. Ale vyššie už chytil normálnu farbu. Asi mu klesla teplota.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára