Deň 2. – NEDEĽA – Smer sever.
Určili sme si nepísané pravidlo, že vstávať budeme okolo pol ôsmej – ôsmej. Načo zabíjať čas vyspávaním, keď chceme niečo vidieť. Ale nie zas príliš skoro, lebo večer asi budeme dlho hore. Takže o 8,45 sa nám podarilo vyraziť. Berlín sme o pol dvanástej obišli obchvatom, zatiaľ, naspäť ho neobídeme. Tam niekde nasledoval dosť dlhý tunel, na Diankinu otázku: „To koľko má ten tunel ?“ nasledovala Dankova odpoveď: „Tri pásy.“
O pol tretej sme si dali obed, fazuľový prívarok a ide sa ďalej. Pred Hamburgom je na diaľnici zápcha, opravy ciest sa začínajú množiť, treba s tým rátať vždy. Keď plánujeme cestu, podľa počtu kilometrov a času, čo mi ukáže google si k tomu pripočítam ešte hodinu. No jednoducho pre tieto situácie. Niekedy sa počas takéhoto čakania dá spraviť jesť, niekedy len zdriemnuť. Ale aj tak sa stojí kvôli hladu, záchodu, káve a bezpečnostným prestávkam. Dnes toho moc nenavštívime, presnejšie: nenavštívime nič.
Tak pre zvedavcov, ktorých toto baví čítať, by som mohla napísať, ako sme sa nabalili s jedlom. Aj na to sa ľudia pýtajú. My sme priaznivci cestovín, takže nechýbajú špagety, kolienka, sekané potrubie a na to morcadella a pesto z Lidla. Potom som brala polotovarové cestoviny s omáčkou v prášku (Lidl, Kaufland – syrové, šunkové, brokolica a pod.) Polievky sáčkové, ale priznám sa, že aj vifonky, to je najrýchlejšie jedlo keď stojíte len na chvíľku. Inak neviem či si niekto všimol, tak tie Lidlové už majú lepšie zloženie. Tak isto sa dajú tie slíže z nich použiť aj ináč, napr. do rajčinovej polievky, alebo zahustiť francúzsku polievku. Tiež ich ovarené môžete hodiť na panvicu a popražiť so sójovou omáčkou. Mňam. A aby tých sáčkových vecí nebolo málo, tak sme objavili aj prívarky v prášku. Šošovicový, fazuľový, zemiakový, na to opečenú špekačku a volské oko. Má to úspech. Ja viem, už sa niekto chytá za hlavu, že toľko sáčkovej stravy, ale keď sa chcete prestravovať a nebrať surové a ťažké veci, tak musíte. Z chladničkových vecí sme mali špekačky, salám, maslo, mlieko, horčicu+kečup, syry, vajcia, v mrazničke len párky, mleté mäso a vysmážaný gordon blue. V podstate prázdna mraznička, ale aspoň nepreťažené.
Čím severnejšie, tým krajšia príroda, a my ju stále obdivujeme, polia, lúky...
Dominika: „Aké krásne políčko tu je !“
Dianka: „Tak ho vyplň !“
O 17.33 hod. sme ešte za (lacné) nemecké natankovali – 1,29/L, tachometer hlási 154.357 km.
Nocľah rozkladáme vo Flensburgu, kúsok pred hranicami s Dánskom, v Zeltplatz Bauer Jensen. V dedinke, niekde na kraji, za zákrutou sa objavil vchod do kempu. Sem za nami neskoro večer prišli už aj Julkovci – Alica s Julkom, naši parťáci a strašne zlatí ľudia, asi najvhodnejší partneri na cestovanie. Oni tú cestu vzali tak hopom – v kuse z Wroclawi až sem.
Cena za kemp 5,-€/osoba, 2,- elektrika, 0,50 sprcha.
GPS - 54.569272, 9.327821
Určili sme si nepísané pravidlo, že vstávať budeme okolo pol ôsmej – ôsmej. Načo zabíjať čas vyspávaním, keď chceme niečo vidieť. Ale nie zas príliš skoro, lebo večer asi budeme dlho hore. Takže o 8,45 sa nám podarilo vyraziť. Berlín sme o pol dvanástej obišli obchvatom, zatiaľ, naspäť ho neobídeme. Tam niekde nasledoval dosť dlhý tunel, na Diankinu otázku: „To koľko má ten tunel ?“ nasledovala Dankova odpoveď: „Tri pásy.“
O pol tretej sme si dali obed, fazuľový prívarok a ide sa ďalej. Pred Hamburgom je na diaľnici zápcha, opravy ciest sa začínajú množiť, treba s tým rátať vždy. Keď plánujeme cestu, podľa počtu kilometrov a času, čo mi ukáže google si k tomu pripočítam ešte hodinu. No jednoducho pre tieto situácie. Niekedy sa počas takéhoto čakania dá spraviť jesť, niekedy len zdriemnuť. Ale aj tak sa stojí kvôli hladu, záchodu, káve a bezpečnostným prestávkam. Dnes toho moc nenavštívime, presnejšie: nenavštívime nič.
Čím severnejšie, tým krajšia príroda, a my ju stále obdivujeme, polia, lúky...
Dominika: „Aké krásne políčko tu je !“
Dianka: „Tak ho vyplň !“
O 17.33 hod. sme ešte za (lacné) nemecké natankovali – 1,29/L, tachometer hlási 154.357 km.
Nocľah rozkladáme vo Flensburgu, kúsok pred hranicami s Dánskom, v Zeltplatz Bauer Jensen. V dedinke, niekde na kraji, za zákrutou sa objavil vchod do kempu. Sem za nami neskoro večer prišli už aj Julkovci – Alica s Julkom, naši parťáci a strašne zlatí ľudia, asi najvhodnejší partneri na cestovanie. Oni tú cestu vzali tak hopom – v kuse z Wroclawi až sem.
Cena za kemp 5,-€/osoba, 2,- elektrika, 0,50 sprcha.
GPS - 54.569272, 9.327821
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára