Deň 3. – PONDELOK – Dánsko.
Vyplatili sme 22,-€ za kemp a o desiatej sme vyrazili. Náš smer je jasný, ale nejasné je, či sa tam dostaneme tak, ako to teoreticky podľa maps.googlu vychádzalo. Po jednej hodine sme približne tu, ale to miesto, kde malo byť podľa GPS parkovisko tu nie je. Teda je, ale autom sa tam nedá ísť, je to pešia zóna. Tak sme sa otočili a kúsok odtiaľ je parkovisko. Super, pre karavany je zadarmo, ostatní platia. Sranda, že ? Nie jeden krát sme tú tabuľu čítali či tomu dobre rozumieme.
Takže mesto Aarhus
leží niekde v strede medzi Nemeckom a morom do Nórska. Je na východnom pobreží, dôležité prístavné mesto, druhé najväčšie v Dánsku. My sme sa len na krátko zastavili v jeho novej modernej časti, ešte stále nedobudovanej, s krásnou modernou architektúrou, ktorá každým dňom pribúda. Teda nás asi najviac upútali domy s názvom „ľadovec – Isbjerget“. Priznám sa, že sa to tak volá, som zistila až teraz, ale je to výstižné.
Upútala nás časť (tam malo byť to hľadané parkovisko) kde boli čosi ako minizáhradky. Bola to asfaltová plocha s množstvom drevených bední-kontajnerov a v nich posadené kvety, zelenina, bylinky a všeličo také. Na každej bol štítok s menom, vyzeralo to, že tu obyvatelia mali vlastné záhradky. Bohužiaľ, v tomto „historickom“ lete bolo dosť vecí uschnutých, horúčavy sa podpísali na ich maličkej úrode. Bolo to ale milé miesto v tejto betónovej džungli. Len škoda, že to tam asi neostane, bol veľký plagát ako to tam má v budúcnosti vyzerať, má sa tam stavať moderná budova v štýle majáku, je to zrovna na rohu tohto polostrovčeka.
Medzi novostavbami bola „bytovka“ ktorá mala balkóny z materiálu ktorý silno pripomínal solárne články. Ktovie, ale je dosť pravdepodobné, že sme to správne odhadli. Kúsok odtiaľ bolo akési verejné (preplnené) kúpalisko, presnejšie ohradená upevnená (možno plávajúca) časť mora v ktorej sa nachádzala minipláž, detské bazény a plavecký bazén. Vedľa sa dalo previezť na vodných lyžiach a nad tým všetkým dominovala snehobiela rozhľadňa pripomínajúca športovú tribúnu.
Staré mesto môže byť tiež pekné, ale toto bola len malá zastávka na inej výprave, takže len niečo ako obedná pauza v Aarhus East. Tá krátka zastávka nám ukázala príšerne veľa semaforov, veľa mladých baviacich sa ľudí a zaujímavý dizajn. A po rýchlom obede hurá ďalej za ďalšou GPS súradnicou.
Lokken.
V skorý podvečer (u nás, lebo tu bolo slnko ešte vysoko) okolo 18-tej hodiny sme prišli do Lokken. Parkovisko pri Spar obchode nás už čakalo, tušilo náš príchod. Teraz už len vydedukovať, ktorým smerom sa ide k pláži, na ktorej sú zabudnuté betónové bunkre. Vraj jedna z najkrajších Dánskych pláží, plná bielych plážových domčekov súmerne-nesúmerne uložených v rade, pravdepodobne v súkromnom vlastníctve, v každom iný obsah. Malo by ich byť na celej pláži okolo 500. Betónové bunkre z druhej svetovej vojny mierne deprimujú atmosféru, ale patria sem. Len opustený strapatý drevený bar usmerňuje predstavu do plážovej hippies atmosféry. Nad plážou sa na pieskových dunách vyníma pár klasických domčekov, niektoré si slamenými strechami, ale až neuveriteľne pripomínajúce severské prázdninové filmy, kde blonďavé deti behajú po veternej pláži.
Rubjerg.
Toto miesto je o pár kilometrov ďalej, ale je vlastne súčasťou tej istej pláže. Obrovská migračná piesková duna na sebe majestátne drží starý maják z roku 1899. Migrujúca znamená, že každým rokom z brehu ubúda a piesok sa posúva do vnútrozemia. Môžu za to silné vetry ktoré fúkajú od mora a tak sa jedného pekného, či skôr smutného dňa stane, že sa maják rozsype ako zle postavené lego. A nebude to už dlho trvať. Je to smutné, ale je to tak, sú to zákony drsného vetra a preto sa tam treba pozrieť teraz, lebo do roka 2020 by mal zaniknúť. Je zaujímavé, že je medzi dvomi vyššími dunami, ako to, že jedna duna nie je zrovna na majáku ? Časť domov je síce zasypaná, ale maják trčí. Žeby ten piesok turisti roznášali v topánkach ? Kedysi bol maják zasypaný a po roku 1968 už prestal spĺňať svoju funkciu. Výhľad z vrchu duny je fascinujúci, cítite sa ako na malej Sahare, z jednej strany more, z druhej zelené kopce a pod nohami púšť. Vyšľapte si priehľadné schody hore na maják a uvidíte to z ešte vyššieho nadhľadu. Ešte viac mora, ešte viac piesku, úchvatný západ slnka a dlhý tieň kamenného svedka kedysi navigujúceho námorníkov.
Nocľah sme si vybrali na parkovisku kúsok od majáku, je tu kľud, ticho a záchody.
Maják Rubjerg v roku 1992:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára