Deň 4. – UTOROK – Plavba.
Dnes nás čaká trajekt. A keďže nevieme ako sa tam dostaneme a koľko podobných turistov tam bude, tak vyrážame zavčasu. Dokonca tak zavčasu, že o desiatej sme prví karavanisti na čakacej línii. Ešte cestou sme nachystali veci na loď, keďže do auta cestou prístup nebude, tak nech máme všetko pri sebe. Neviem ako tu, ale zo Sardínie máme skúsenosť, že podpalubie sa zamkne a hermeticky uzavrie, v prípade havárie aby bol vrch „v suchu“. Pred nalodením sme mali na tachometri 154.870 km keď sme tankovali. Tu, medzi kamiónmi a pomaly pribúdajúcimi karavanmi a motorkármi čakáme na línii 31. Stretli sme aj slovenského kamionistu, takže bolo s kým kecať. A teraz pozor ! Na lodi si vypnite roaming, hlavne ten dátový, lebo na lodi (aspoň na tejto) si za internet fajnovo priplatíte. Ja som pre istotu na telefóne zvolila letový režim. Trochu sme sa nudili, ale niektorí si aj pospali, bohužiaľ nie všade sa dá zdriemnuť. Loď je dosť plná a driemať môžete len po sediačky. Chodil zriadenec a tých čo ležali na kreslách upozorňoval. Inak celkom luxusná loď, reštaurácie, obchody, duty-free obchod, potraviny, salámy, mäso, suveníry, parfuméria. Všeličo. Slniečko nám praje, hore na otvorenej palube je príjemne, ale fúka. Ak takto budete cestov
ať viac ako dve hodiny, nezabudnite si zobrať vodu a nejaké maškrty, ak nie priamo obložené žemle (ako Slováci). Na lodi sa nedoplatíte. Teda pre našinca. Prechádzať sa dá takmer po celej lodi, dokonca sme boli pozrieť aj biznis triedu, tam to vyzeralo ako v lietadle, alebo v kine, ale aspoň tam bol kľud a ticho na spanie. Len tam bolo prázdno.
Vylodili sme sa o 15,50 hod. a z Kristiansandu sme celkom pekne vyšli. Trasy z prístavu vedú autá po dobre značenej ceste, až po najbližšiu križovatku nad mestom. Tu sa totálne zmenil terén. Z plochého Dánska sme sa vylodili v hornatom Nórsku. Je to ako keď vás zo suchého domu vystrčia do dažďa. Teda našťastie nepršalo, ale ten rozdiel bol neprehliadnuteľný. Kopec, tunel, voda, kopec, tunel na najbližšie dva týždne. Aha ! A ešte medzitým serpentíny a zákruty.
Všade nás vítali samé 70-ky, čo bolo asi naposledy na tejto dovolenke. Ďalej to bolo ešte menej a bez tabúľ. GPS-kový kemp v Lindesnes sme našli pomerne jednoducho, bol na brehu jazera, malý a teda docela dosť obsadený. Odtiaľ sme sa pešo vybrali k ďalšiemu majáku, čo asi nebol dobrý nápad, lebo priamo na mieste sme zistili, že pod majákom je stellplatz plný karavanov (za 10,-€).
Pohľad z cesty k majáku:
Lindesnes
Bohužiaľ prišli sme sem keď už bol samotný maják zatvorený, možno chvíľu pred nami im „padla“. Ale to nám nebránilo spraviť krásne fotky pri západe slnka. Všetky zábery sa aj tak najlepšie robia pri západe. Maják je na skalách, takže jemu asi splynutie s morom nehrozí. Je tu aj múzeum, ďalekohľad do okolia (zdarma !) a pod ním kružnica so svetovými stranami, názvami a kilometrovníkmi svetových metropol. V súčasnej podobe bol postavený v roku 1915, ale na jeho mieste bol maják už od roku 1656. Tento počas druhej svetovej vojny používali aj Nemci, tí tu vykopali množstvo pozorovacích zákopov, ktoré sú tu ešte stále. V 50-tich rokoch bol elektrifikovaný.
Z tohto miesta je to „už len“ niečo málo cez 2500 km na Nordkapp (najsevernejšie miesto Nórska). Vrátili sme sa o 22.hodine, teda ešte za svetla.
Dnes nás čaká trajekt. A keďže nevieme ako sa tam dostaneme a koľko podobných turistov tam bude, tak vyrážame zavčasu. Dokonca tak zavčasu, že o desiatej sme prví karavanisti na čakacej línii. Ešte cestou sme nachystali veci na loď, keďže do auta cestou prístup nebude, tak nech máme všetko pri sebe. Neviem ako tu, ale zo Sardínie máme skúsenosť, že podpalubie sa zamkne a hermeticky uzavrie, v prípade havárie aby bol vrch „v suchu“. Pred nalodením sme mali na tachometri 154.870 km keď sme tankovali. Tu, medzi kamiónmi a pomaly pribúdajúcimi karavanmi a motorkármi čakáme na línii 31. Stretli sme aj slovenského kamionistu, takže bolo s kým kecať. A teraz pozor ! Na lodi si vypnite roaming, hlavne ten dátový, lebo na lodi (aspoň na tejto) si za internet fajnovo priplatíte. Ja som pre istotu na telefóne zvolila letový režim. Trochu sme sa nudili, ale niektorí si aj pospali, bohužiaľ nie všade sa dá zdriemnuť. Loď je dosť plná a driemať môžete len po sediačky. Chodil zriadenec a tých čo ležali na kreslách upozorňoval. Inak celkom luxusná loď, reštaurácie, obchody, duty-free obchod, potraviny, salámy, mäso, suveníry, parfuméria. Všeličo. Slniečko nám praje, hore na otvorenej palube je príjemne, ale fúka. Ak takto budete cestov
ať viac ako dve hodiny, nezabudnite si zobrať vodu a nejaké maškrty, ak nie priamo obložené žemle (ako Slováci). Na lodi sa nedoplatíte. Teda pre našinca. Prechádzať sa dá takmer po celej lodi, dokonca sme boli pozrieť aj biznis triedu, tam to vyzeralo ako v lietadle, alebo v kine, ale aspoň tam bol kľud a ticho na spanie. Len tam bolo prázdno.
Vylodili sme sa o 15,50 hod. a z Kristiansandu sme celkom pekne vyšli. Trasy z prístavu vedú autá po dobre značenej ceste, až po najbližšiu križovatku nad mestom. Tu sa totálne zmenil terén. Z plochého Dánska sme sa vylodili v hornatom Nórsku. Je to ako keď vás zo suchého domu vystrčia do dažďa. Teda našťastie nepršalo, ale ten rozdiel bol neprehliadnuteľný. Kopec, tunel, voda, kopec, tunel na najbližšie dva týždne. Aha ! A ešte medzitým serpentíny a zákruty.
Všade nás vítali samé 70-ky, čo bolo asi naposledy na tejto dovolenke. Ďalej to bolo ešte menej a bez tabúľ. GPS-kový kemp v Lindesnes sme našli pomerne jednoducho, bol na brehu jazera, malý a teda docela dosť obsadený. Odtiaľ sme sa pešo vybrali k ďalšiemu majáku, čo asi nebol dobrý nápad, lebo priamo na mieste sme zistili, že pod majákom je stellplatz plný karavanov (za 10,-€).
Pohľad z cesty k majáku:
Lindesnes
Bohužiaľ prišli sme sem keď už bol samotný maják zatvorený, možno chvíľu pred nami im „padla“. Ale to nám nebránilo spraviť krásne fotky pri západe slnka. Všetky zábery sa aj tak najlepšie robia pri západe. Maják je na skalách, takže jemu asi splynutie s morom nehrozí. Je tu aj múzeum, ďalekohľad do okolia (zdarma !) a pod ním kružnica so svetovými stranami, názvami a kilometrovníkmi svetových metropol. V súčasnej podobe bol postavený v roku 1915, ale na jeho mieste bol maják už od roku 1656. Tento počas druhej svetovej vojny používali aj Nemci, tí tu vykopali množstvo pozorovacích zákopov, ktoré sú tu ešte stále. V 50-tich rokoch bol elektrifikovaný.
Z tohto miesta je to „už len“ niečo málo cez 2500 km na Nordkapp (najsevernejšie miesto Nórska). Vrátili sme sa o 22.hodine, teda ešte za svetla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára