Deň 5. – STREDA – Preikestolen.
Dnes vyrážame o deviatej. Serpentíny a zákruty sú na rozdávanie. Keď sme priši na E39 – vlastne cestu do Stavangeru, tak sa to už zlepšilo. Ale tunelov je stále veľa, a ja som si myslela, že majstri na tunely sú Taliani, ale Nóri sú tiež frajeri. Začala som si robiť čiarky s každým tunelom, ale po 25 tuneloch a prestávke na odpočívadle ma to už nebavilo. Niektoré sú betónové ako u nás, ale väčšina je ako keby ich „vykopali“ alebo vysekali do kameňa a ostalo to tak. Teda asfalt je krásny, tunely sú jediné miesta kde sa dá v Nórsku ísť rýchlo, ale to čo máte nad hlavou je ako jaskyňa. Niekde je niečo ako nahodený špric, ale väčšina je surový kameň. Pravdepodobne je to tak pevná skala, že netreba betónové spevnenie, v každom prípade je to zaujímavé. Betónové bývajú hlavne tie vchody do nich, potom koniec.
Je asi zbytočné písať o kráse všetkého naokolo. Je horúce leto, také ako tu už minimálne desať rokov nemali, ale aj tak je príroda krásna. Na menších jazierkach rastú rozkvitnuté lekná ako u nás v kúpeľných parkoch a záhradách. Tu je to normálne. Okolo jazier a fjordov sú úžasné rozkvitnuté svahy plné lúčnych kvetov. Sú tu margaréty, kamilky, vratič, ľubovník, mlieč, dokonca divozel, fialové zvončeky, čakanka. Nadivoko tu rastie aj naša záhradná rastlina – Lupinus. No najviac je jednej fialkovo-ružovej, netuším názov, ale bola všade, u nás som ju nevidela, asi potrebuje chladnejšie a vlhkejšie prostredie. Po dlhom čase som videla motýle, voda je tu taká čistá, že ani nepochybujete o tom, že je pitná. Sucho sa však ukázalo na niektorých trávnikoch, ktoré sú od vody ďalej. Snáď to nebude každoročné horúce leto.
Stretávame veľa karavanistov, zdravíme ich, kývneme si rukou, veľa z nich odzdraví, hlavne Nemci. Stretli sme aj Žilinčanov, dokonca tri karavany od Pezinka. Ani jeden neodzdravil ! To je výchova. Nóri asi zásadne nezdravia, je to ich povaha, ale povedali sme si, že ich to naučíme (fandíme si). Za celú dovolenku ich len pár odzdravilo.
Dnes sme na trajekt prišli o 12.45 hod., tachometer hlási 155.137 km. Cena na trajekt za karavan do 6 m je 82,- Nórskych korún + dospelý za 34,- a deti 17,-. Karavan nad 6 m je za 205,- NoKr. Cena za karavany je takáto podobná na väčšine trajektov, jedine ak je dlhšia plavba, tak je vyššia. My sme si z tohto dôvodu nechali doma aj držiak na bicykle, nech sme čo najkratší. Síce sme nemali kde sušiť osušky, ale to je vedľajšie. Julkov karavan sa s nami na trajekt nevošiel, lebo sme prišli na poslednú chvíľu, tesne pred plavbou. Za nami sa zavrela korba lode a my sme ich čakali na druhej strane na prvom najbližšom odpočívadle. Aspoň sme sa najedli. Odpočívadlo krásne, už je tu pár karavanov. Sedenie je tu na spôsob Stonehenge. Ja mám tú smolu, že keď zastavíme, tak hneď varím, kým si posádka popozerá okolie. Potom sa odchádza a ja mám pár minút sa poobzerať. A tu to bolo rovnako, až na fotkách som videla čo tam bolo.
1.nájazd na trajekt, 2.pohľad Julkovcov na náš odchádzajúci karavan, 3.náš pohľad na Julkovcov na brehu:
Ďalej ideme na jednoznačný smer – Preikestolen. Je to miesto, kde musíme ísť, aspoň takáto kratšia túra, musíme to dať. Hurá ! No poviem vám, chytiť bager v tuneli neni príjemné, ale dosť pravdepodobné, pretože tu majú takmer v každom dvore nejaký bager alebo aspoň traktor. Ak nie dva. Ale majú aj nákladiaky, kombajny a podobné stroje.
Preikestolen.
Parkovisko sme našli jednoducho, presne podľa GPS bodov. Aj keď spať sa tu nedá, ale na parkovanie je tu dosť miesta a karavanov je tiež požehnane. Vyrážame o 14.35 (áno, tak neskoro), ale deň je dlhý a slnko tu nezapadá a nie sme sami, čo tak neskoro začínajú. Značenie je výborné a v pravidelných intervaloch sú železné kolíky s dĺžkou trate za chrbtom aj pred sebou. Aj keď už niekde boli údaje zodraté. Na začiatku sú ťažké vysoké schody, teda kamenné schody, pre kratšie alebo silnejšie nohy je to záber. Potom sa to mierne zlepší, ale to stúpanie po skalách tam stále je. Dokonca taká horšia záťaž sa tam ešte opakuje. Ale zase cestou sa môžete okúpať v jazierku. Hlavne si teba zobrať dostatok vody, ja som čakala, že tam budú pramene a potôčky kde si naberieme, no asi je až prílišné horko. Tam kde sú trávniky sa neodporúča schádzať z trasy, lebo sú to močaristé prepadliská.
Tesne pred koncom je kamenná plošina, síce do kopca, ale dobrá. A už je tu kolík označujúci, že na vrch je to už len 50 metrov, to už máte za sebou 4000 metrov ! Gratulujte si. Už len zhlboka dýchať a pozbierať odvahu na ten úzky prechod ku samotnej kazateľnici. Tu býva obvykle premenlivé počasie, avšak pri tomto suchu je cesta stále bezpečná. Pokiaľ si dávate pozor, nepošmyknete sa.
A nedajte sa odradiť tými húfmi ľudí, čo vás stále predbiehajú, obiehajú alebo už idú dolu. Je to tu ako na Václaváku. Keď prídete až hore na kazateľnicu, ako sa Preikestolenu hovorí, tak to stojí za to. Poseďte si tu minimálne pol hodinu, ak nie aj viac. Nebojte sa, bude chvíľa, keď sa plocha na fotenie uvoľní. Preikestolen vzbudzuje obrovský rešpekt, aj ten čo sa výšky nebojí sa zastaví. Odporúčam sadnúť si a keď sa vám vyjasní, že kde vlastne ste, príde aj odvaha ísť bližšie. Ja som až na kraji nebola, dokonca nemám psychiku ani na pozeranie ako tam niekto poskakuje a robí pózy. Príde mi to ako hazard so životom. Je to výška 600 metrov nad Lysefjordom a skala nejde kolmo dolu, ale ešte sa dolu zužuje a stráca. Je to výška ! Nie je tu ohrada, reťaz, obrubník, nič. Je tu len príroda, tak majme rešpekt voči nej. A komu nestačí, dá sa vyjsť ešte vyššie, odtiaľ sú krásne fotky. Vraj je tam aj jazierko, v ktorom bola celkom teplá voda. Mimochodom neni tu ani WC, tak kto má problém s týmto a nie je chlap, má to ťažké.
Z túry sme sa vrátili o cca 19.30, zaplatili sme parkovné 20,-€ a ideme hľadať kemp.
Wathne Camping: cena 28,-€ / GPS - 59.074160, 6.061293.
Zvykáme si, že za sprchy sa všade platí.
Dnes vyrážame o deviatej. Serpentíny a zákruty sú na rozdávanie. Keď sme priši na E39 – vlastne cestu do Stavangeru, tak sa to už zlepšilo. Ale tunelov je stále veľa, a ja som si myslela, že majstri na tunely sú Taliani, ale Nóri sú tiež frajeri. Začala som si robiť čiarky s každým tunelom, ale po 25 tuneloch a prestávke na odpočívadle ma to už nebavilo. Niektoré sú betónové ako u nás, ale väčšina je ako keby ich „vykopali“ alebo vysekali do kameňa a ostalo to tak. Teda asfalt je krásny, tunely sú jediné miesta kde sa dá v Nórsku ísť rýchlo, ale to čo máte nad hlavou je ako jaskyňa. Niekde je niečo ako nahodený špric, ale väčšina je surový kameň. Pravdepodobne je to tak pevná skala, že netreba betónové spevnenie, v každom prípade je to zaujímavé. Betónové bývajú hlavne tie vchody do nich, potom koniec.
Je asi zbytočné písať o kráse všetkého naokolo. Je horúce leto, také ako tu už minimálne desať rokov nemali, ale aj tak je príroda krásna. Na menších jazierkach rastú rozkvitnuté lekná ako u nás v kúpeľných parkoch a záhradách. Tu je to normálne. Okolo jazier a fjordov sú úžasné rozkvitnuté svahy plné lúčnych kvetov. Sú tu margaréty, kamilky, vratič, ľubovník, mlieč, dokonca divozel, fialové zvončeky, čakanka. Nadivoko tu rastie aj naša záhradná rastlina – Lupinus. No najviac je jednej fialkovo-ružovej, netuším názov, ale bola všade, u nás som ju nevidela, asi potrebuje chladnejšie a vlhkejšie prostredie. Po dlhom čase som videla motýle, voda je tu taká čistá, že ani nepochybujete o tom, že je pitná. Sucho sa však ukázalo na niektorých trávnikoch, ktoré sú od vody ďalej. Snáď to nebude každoročné horúce leto.
Stretávame veľa karavanistov, zdravíme ich, kývneme si rukou, veľa z nich odzdraví, hlavne Nemci. Stretli sme aj Žilinčanov, dokonca tri karavany od Pezinka. Ani jeden neodzdravil ! To je výchova. Nóri asi zásadne nezdravia, je to ich povaha, ale povedali sme si, že ich to naučíme (fandíme si). Za celú dovolenku ich len pár odzdravilo.
Dnes sme na trajekt prišli o 12.45 hod., tachometer hlási 155.137 km. Cena na trajekt za karavan do 6 m je 82,- Nórskych korún + dospelý za 34,- a deti 17,-. Karavan nad 6 m je za 205,- NoKr. Cena za karavany je takáto podobná na väčšine trajektov, jedine ak je dlhšia plavba, tak je vyššia. My sme si z tohto dôvodu nechali doma aj držiak na bicykle, nech sme čo najkratší. Síce sme nemali kde sušiť osušky, ale to je vedľajšie. Julkov karavan sa s nami na trajekt nevošiel, lebo sme prišli na poslednú chvíľu, tesne pred plavbou. Za nami sa zavrela korba lode a my sme ich čakali na druhej strane na prvom najbližšom odpočívadle. Aspoň sme sa najedli. Odpočívadlo krásne, už je tu pár karavanov. Sedenie je tu na spôsob Stonehenge. Ja mám tú smolu, že keď zastavíme, tak hneď varím, kým si posádka popozerá okolie. Potom sa odchádza a ja mám pár minút sa poobzerať. A tu to bolo rovnako, až na fotkách som videla čo tam bolo.
1.nájazd na trajekt, 2.pohľad Julkovcov na náš odchádzajúci karavan, 3.náš pohľad na Julkovcov na brehu:
Ďalej ideme na jednoznačný smer – Preikestolen. Je to miesto, kde musíme ísť, aspoň takáto kratšia túra, musíme to dať. Hurá ! No poviem vám, chytiť bager v tuneli neni príjemné, ale dosť pravdepodobné, pretože tu majú takmer v každom dvore nejaký bager alebo aspoň traktor. Ak nie dva. Ale majú aj nákladiaky, kombajny a podobné stroje.
Preikestolen.
Parkovisko sme našli jednoducho, presne podľa GPS bodov. Aj keď spať sa tu nedá, ale na parkovanie je tu dosť miesta a karavanov je tiež požehnane. Vyrážame o 14.35 (áno, tak neskoro), ale deň je dlhý a slnko tu nezapadá a nie sme sami, čo tak neskoro začínajú. Značenie je výborné a v pravidelných intervaloch sú železné kolíky s dĺžkou trate za chrbtom aj pred sebou. Aj keď už niekde boli údaje zodraté. Na začiatku sú ťažké vysoké schody, teda kamenné schody, pre kratšie alebo silnejšie nohy je to záber. Potom sa to mierne zlepší, ale to stúpanie po skalách tam stále je. Dokonca taká horšia záťaž sa tam ešte opakuje. Ale zase cestou sa môžete okúpať v jazierku. Hlavne si teba zobrať dostatok vody, ja som čakala, že tam budú pramene a potôčky kde si naberieme, no asi je až prílišné horko. Tam kde sú trávniky sa neodporúča schádzať z trasy, lebo sú to močaristé prepadliská.
Tesne pred koncom je kamenná plošina, síce do kopca, ale dobrá. A už je tu kolík označujúci, že na vrch je to už len 50 metrov, to už máte za sebou 4000 metrov ! Gratulujte si. Už len zhlboka dýchať a pozbierať odvahu na ten úzky prechod ku samotnej kazateľnici. Tu býva obvykle premenlivé počasie, avšak pri tomto suchu je cesta stále bezpečná. Pokiaľ si dávate pozor, nepošmyknete sa.
A nedajte sa odradiť tými húfmi ľudí, čo vás stále predbiehajú, obiehajú alebo už idú dolu. Je to tu ako na Václaváku. Keď prídete až hore na kazateľnicu, ako sa Preikestolenu hovorí, tak to stojí za to. Poseďte si tu minimálne pol hodinu, ak nie aj viac. Nebojte sa, bude chvíľa, keď sa plocha na fotenie uvoľní. Preikestolen vzbudzuje obrovský rešpekt, aj ten čo sa výšky nebojí sa zastaví. Odporúčam sadnúť si a keď sa vám vyjasní, že kde vlastne ste, príde aj odvaha ísť bližšie. Ja som až na kraji nebola, dokonca nemám psychiku ani na pozeranie ako tam niekto poskakuje a robí pózy. Príde mi to ako hazard so životom. Je to výška 600 metrov nad Lysefjordom a skala nejde kolmo dolu, ale ešte sa dolu zužuje a stráca. Je to výška ! Nie je tu ohrada, reťaz, obrubník, nič. Je tu len príroda, tak majme rešpekt voči nej. A komu nestačí, dá sa vyjsť ešte vyššie, odtiaľ sú krásne fotky. Vraj je tam aj jazierko, v ktorom bola celkom teplá voda. Mimochodom neni tu ani WC, tak kto má problém s týmto a nie je chlap, má to ťažké.
Z túry sme sa vrátili o cca 19.30, zaplatili sme parkovné 20,-€ a ideme hľadať kemp.
Wathne Camping: cena 28,-€ / GPS - 59.074160, 6.061293.
Zvykáme si, že za sprchy sa všade platí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára