Deň 12. – STREDA
Z kempu sme vyrazili o deviatej. Soľná baňa v Turde nás už čaká. A keď aj nie, tak budeme nečakaná návšteva. Už po pol hodine parkujeme na tom istom parkovisku ako dva roky dozadu. Pribudlo tu aj nové parkovisko pre osobné autá, nás však dávajú na štrkové, tam kde autobusy a ostatné karavany. Sme tu pomerne zavčasu, ako nám radil majiteľ kempu , kým je menej ľudí a nebude dlhý rad na výťah.
Salina Turda.
Tento podzemný útvar vám vyrazí dych. Soľná baňa, ktorá fungovala od 13.storočia má neuveriteľné rozmery. Za vchodom na vás čakajú schody dolu a na ich konci dlhá chodba obklopená soľou. Najprv sa vám bude zdať, akoby ste boli v ľadovej jaskyni a toto všetko je ľad a omrznuté steny. Ale nebojte sa pošúchať a obliznúť si prsty. Nebudete prví ani poslední, a zďaleka nie jediní. Všade kam sa pozriete je soľ. Soľ nad zlato. Z dlhej chodby je vľavo niekoľko vchodov, či východov. Je tu miestnosť, kde si chodia sadnúť rodičia s deťmi aby dýchali vzduch, a ďalej sú priestory múzea. Je tu staré drevené schodisko, drevený otočný rám, ktorý fungoval ako kladkostroj. Je tu aj maketa celého systému vynášania soli z bane. Všetky pôvodné drevené nástroje sú zanesené vrstvou soli. Po chvíľke nájdete aj staré schody, ktoré vás zavedú nad tú hlbokú baňu pod vašimi nohami. Teraz je na vás, či pôjdete dolu výťahom, alebo po schodoch. Výťah je rýchlejší, ale stojí tu naň dlhý rad. Ideme po svojich, najprv priestranným balkónom na druhú stranu bane. Tu je parádny výhľad dolu na takmer celú plochu hlbočiny. Nie je to nič pre tých, čo majú strach z výšok, ale nie je to až také hrozné. Pod balkónom, terasou je natiahnutá sieť, ale aj tak si svoje mobily dobre držte pri fotení. Pohľad dolu je jedinečný. Ideme po vlhkých schodoch, sú úzke a plytké, treba ísť pomaly. Takmer ako schody na babkinu povalu, len tie boli suché. Na každom medziposchodí sa môžete zastaviť a odfotiť si výhľad. Dolu nás už čakajú chlapi, ktorí to peši nedali. Keď ste tu, ani neveríte ako sa takéto niečo podarilo vytvoriť. Priestor je až po vrch zhruba ako 13 poschodová budova.
Baňa sa prestala používať v roku 1932, počas vojny slúžila ako útočisko a neskôr sa v nej skladoval napríklad syr. Teraz sa sem chodia okrem turistov liečiť ľudia. Dýchanie je tu naozaj príjemné. No a aby ste sa počas pobytu nenudili, je tu ruské kolo, ping pong, minigolf, a čo sme si minule nevšimli, alebo to tu nebolo, tak je tu aj malý amfiteáter. Vraj má vyhrievané sedačky . Je tu aj obchod so suvenírmi, no kávu si tu nedáte. Na druhej strane tejto soľnej dutiny je ďalší priestor. Jeho úroveň je ešte nižšia a prejdete k nemu schodiskom a dreveným mostom. Je to relax nad vodou. Z tohto priestoru zídete dolu a prenajmete si loďku. Videli ste film Priepasť (Abyss)? Myslím, že tak sa volal a bolo to o nejakých podmorských výskumníkoch. Nastal nejaký problém a oni zistili, že tam, v tej najväčšej hlbočine žijú mimozemšťania. A pohľad dolu na loďky a svetlá okolo nich mi pripomína pohľad na to mimozemské mesto hlboko v oceáne. Osvetlenie priestoru je fascinujúce. Lampy visia zdanlivo vo vzduchu a pri kontraste s mramorovým vzorom soľných stien je to ohromujúce. Baňa sa rekonštruovala za podpory Európskej únie a stálo to 5 miliónov eur. Neboli to márne peniaze, pretože nielen zábava a turistika, ale aj pre tie liečebné účinky na dýchacie cesty to malo význam. Vstupné je 40,- Lei na osobu, čo je v prepočte 8,-€. O dvanástej opúšťame parkovisko s konštatovaním, že zasa sa nám podaril dobrý príchod, kým bolo turistov pomenej.
Cez Cluj Napoca sa nasmerujeme na Baia Mare. Dedina za dedinou a všade platí to čo po celej krajine, že v dedine, kde je 50 sa jazdí minimálne 70. Ľudia si už asi zvykli, a žijú s tým. Domčeky sú typicky Rumunské. Povedala by som, že tieto dedinské chalúpky sa delia na tri skupiny: niektoré sú fakt pekné, že by ste sa zamilovali, niektoré menej a niektoré sú už ani neni.
Pred Baia Mare sme si ešte uvarili obed a dúfame, že body ktoré sme v meste našli, budú mať aj miesto na zaparkovanie. Prvá stavba je veľká bazilika. Architektonicky je to minulosť, ale reálne je nová. Toto je ten ich stavebný štýl. Takže to miesto je pri kruhovom objazde a v blízkosti je dokonca Kaufland. Takže parkovisko by sme mali. Najskôr sme si spravili kolečko na kruháči a zistili sme, že kostol ešte nie je dokončený. Panuje tam čulý stavebný ruch, aj keď z diaľky je to už krásny chrám. Škoda. Okolo je ešte stavbársky plot a na schodoch trčí železo a dosky, stavebný materiál je všade naokolo. Takže sa vraciame na parkovisko Kauflandu a nakúpime si.
Druhý bod mesta je kostol, či skôr len veža – zvonica Sv. Štefana. Má cez 40 metrov. Kostol, pri ktorom stála veža bol postavený v týchto miestach v 14.storočí, ale zvonica bola pridaná až v roku 1446. Tá je tu dodnes. Krásne opravená, no kostol už nie je. Ale tak krásne to tu upravili, že park vlastne leží v areáli kostola a jeho blízkom okolí. Základy chrámu sú zachované a na niektorých miestach sú zakryté a chránené sklom, takže je vidieť kde sú aké hrubé. Je tu mapka základov, dá aspoň približne vedieť kam až siahali obvodové múry. Veža bola opravená, pretože aj ju postihlo niekoľko požiarov po búrkach, ale tú sa snažili opraviť a zachovať. Celé okolie je krásny areál, taká malá oáza kľudu.
Kúsok pod Baia Mare v Săcălășeni sme našli kemp. Camping Noroc Maramures – 47.58319, 23.566905. Naozaj pekný kemp, asi najkrajší aký sme zatiaľ v Rumunsku našli. Majitelia nás privítali štamprlíkom a bolo to veľmi milé. On je Francúz a oženil sa s rumunkou. Nedávno sa rozhodli ísť žiť sem a zariadiť si kemp. A spravili dobre a reprezentujú fantasticky. Kúsok od kempu je starý cintorín s dreveným kostolom. Bohužiaľ bol zamknutý, ale aspoň pohľad zvonka treba. Pochádza pravdepodobne z roku 1442 a je stavaný z mohutných dubových trámov. Nemá žiadne okno, len dvere vyrezané z jedného kusu duba.
Tento večer sme si posedeli a zhodnotili našu dovolenku. Síce ešte neskončila, ale záver sa blíži.
Z kempu sme vyrazili o deviatej. Soľná baňa v Turde nás už čaká. A keď aj nie, tak budeme nečakaná návšteva. Už po pol hodine parkujeme na tom istom parkovisku ako dva roky dozadu. Pribudlo tu aj nové parkovisko pre osobné autá, nás však dávajú na štrkové, tam kde autobusy a ostatné karavany. Sme tu pomerne zavčasu, ako nám radil majiteľ kempu , kým je menej ľudí a nebude dlhý rad na výťah.
Salina Turda.
Tento podzemný útvar vám vyrazí dych. Soľná baňa, ktorá fungovala od 13.storočia má neuveriteľné rozmery. Za vchodom na vás čakajú schody dolu a na ich konci dlhá chodba obklopená soľou. Najprv sa vám bude zdať, akoby ste boli v ľadovej jaskyni a toto všetko je ľad a omrznuté steny. Ale nebojte sa pošúchať a obliznúť si prsty. Nebudete prví ani poslední, a zďaleka nie jediní. Všade kam sa pozriete je soľ. Soľ nad zlato. Z dlhej chodby je vľavo niekoľko vchodov, či východov. Je tu miestnosť, kde si chodia sadnúť rodičia s deťmi aby dýchali vzduch, a ďalej sú priestory múzea. Je tu staré drevené schodisko, drevený otočný rám, ktorý fungoval ako kladkostroj. Je tu aj maketa celého systému vynášania soli z bane. Všetky pôvodné drevené nástroje sú zanesené vrstvou soli. Po chvíľke nájdete aj staré schody, ktoré vás zavedú nad tú hlbokú baňu pod vašimi nohami. Teraz je na vás, či pôjdete dolu výťahom, alebo po schodoch. Výťah je rýchlejší, ale stojí tu naň dlhý rad. Ideme po svojich, najprv priestranným balkónom na druhú stranu bane. Tu je parádny výhľad dolu na takmer celú plochu hlbočiny. Nie je to nič pre tých, čo majú strach z výšok, ale nie je to až také hrozné. Pod balkónom, terasou je natiahnutá sieť, ale aj tak si svoje mobily dobre držte pri fotení. Pohľad dolu je jedinečný. Ideme po vlhkých schodoch, sú úzke a plytké, treba ísť pomaly. Takmer ako schody na babkinu povalu, len tie boli suché. Na každom medziposchodí sa môžete zastaviť a odfotiť si výhľad. Dolu nás už čakajú chlapi, ktorí to peši nedali. Keď ste tu, ani neveríte ako sa takéto niečo podarilo vytvoriť. Priestor je až po vrch zhruba ako 13 poschodová budova.
Baňa sa prestala používať v roku 1932, počas vojny slúžila ako útočisko a neskôr sa v nej skladoval napríklad syr. Teraz sa sem chodia okrem turistov liečiť ľudia. Dýchanie je tu naozaj príjemné. No a aby ste sa počas pobytu nenudili, je tu ruské kolo, ping pong, minigolf, a čo sme si minule nevšimli, alebo to tu nebolo, tak je tu aj malý amfiteáter. Vraj má vyhrievané sedačky . Je tu aj obchod so suvenírmi, no kávu si tu nedáte. Na druhej strane tejto soľnej dutiny je ďalší priestor. Jeho úroveň je ešte nižšia a prejdete k nemu schodiskom a dreveným mostom. Je to relax nad vodou. Z tohto priestoru zídete dolu a prenajmete si loďku. Videli ste film Priepasť (Abyss)? Myslím, že tak sa volal a bolo to o nejakých podmorských výskumníkoch. Nastal nejaký problém a oni zistili, že tam, v tej najväčšej hlbočine žijú mimozemšťania. A pohľad dolu na loďky a svetlá okolo nich mi pripomína pohľad na to mimozemské mesto hlboko v oceáne. Osvetlenie priestoru je fascinujúce. Lampy visia zdanlivo vo vzduchu a pri kontraste s mramorovým vzorom soľných stien je to ohromujúce. Baňa sa rekonštruovala za podpory Európskej únie a stálo to 5 miliónov eur. Neboli to márne peniaze, pretože nielen zábava a turistika, ale aj pre tie liečebné účinky na dýchacie cesty to malo význam. Vstupné je 40,- Lei na osobu, čo je v prepočte 8,-€. O dvanástej opúšťame parkovisko s konštatovaním, že zasa sa nám podaril dobrý príchod, kým bolo turistov pomenej.
Pred Baia Mare sme si ešte uvarili obed a dúfame, že body ktoré sme v meste našli, budú mať aj miesto na zaparkovanie. Prvá stavba je veľká bazilika. Architektonicky je to minulosť, ale reálne je nová. Toto je ten ich stavebný štýl. Takže to miesto je pri kruhovom objazde a v blízkosti je dokonca Kaufland. Takže parkovisko by sme mali. Najskôr sme si spravili kolečko na kruháči a zistili sme, že kostol ešte nie je dokončený. Panuje tam čulý stavebný ruch, aj keď z diaľky je to už krásny chrám. Škoda. Okolo je ešte stavbársky plot a na schodoch trčí železo a dosky, stavebný materiál je všade naokolo. Takže sa vraciame na parkovisko Kauflandu a nakúpime si.
Tento večer sme si posedeli a zhodnotili našu dovolenku. Síce ešte neskončila, ale záver sa blíži.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára