Palubný denník karavanistu (11.) - RUMUNSKO

Deň 11. - Čo je vlastne Transfagarašan ?
Karavany štartujeme okolo pol desiatej a smer je jediný a jedinečný. Transfagarašan. Sme Priamo pod ním, obrazne povedané už sme doň vrástli. Začal už niekoľko kilometrov naspäť, pretože úsek nesúci toto meno začína už niekde za Curtea de Arges. Dĺžka tripu s názvom Transfagarašan je totiž okolo 120 km. Najospevovanejšia cesta je samozrejme tá, čo vidíte na fotkách, ale celkovo je to omnoho dlhšie. Po celej dĺžke je naozaj jedinečná príroda a na najvyššom vrchole, ktorý je vo výške okolo 2100 m n.m., na vás čaká horské pleso vo veľkosti jazera. Trasa bola vybudovaná v rokoch 1970-74 a to z neuveriteľného dôvodu. Obranná stratégia voči Sovietom. Rumuni sa báli, že sa u nich stane to, čo u nás v r.1968 a tak zaujali rozhodné stanovisko. Aby sa armáda mohla čo najrýchlejšie presúvať, vybudovali cestu cez hory. Tak ak chcete vidieť vraj najkrajšiu cestu sveta, no minimálne Európy, tak to nie je až tak ďaleko.

Je to raj motorkárov, neprejdú Rumunsko bez cesty číslo 7C a to je práve táto. Z južnej strany, teda od priehrady Vidraru Dam je to cesta skôr medzi kopcami. Zákruty a serpentíny sú z obidvoch strán Fagarašu, ale tu, na juhu prechádzate z jedného kopca na druhý. Pred vami sa vynárajú nové a nové pohľady. Na mnohých zákrutách s malými parkoviskami sú predajcovia syrov a rôznych suvenírov. Tu dokonca sme objavili somáriky ! Moje dlho hľadané somáriky ! Tak som sa z nich tešila. Kedysi boli v Rumunsku všade, teraz ich ledva vidieť. Južná cesta je ako kopec prilepený o kopec a na ňom sivá nitka asfaltového pásu, ktorou sa plazíte medzi vráskami tejto zeme. Na svahoch sa pasú kozy, ovce, niekedy až na neuveriteľných strminách. Keď už máte pocit, že ste na samom vrchu vášho hrebeňa, tak je tu tunel. Zastavte na chvíľu, pokochajte sa pohľadom do hlbokého údolia ktoré pretína len kamenný vodopád. V zime tu musí byť nádherne. Cesta je síce uzavretá, ale tá predstava, že ako turista sa sem nejako dostaneš, vidíš ten raj z pohľadu z Pánbožkovho okna.... a samá biela perinka, všade na okolo. Tu, tesne pred tunelom ešte hodíme očkom na južnú trasu a štart do tmy.

Tunel má 850 metrov a keď vás znova zaleje denné svetlo, pred vami sa objaví (okrem davu turistov) po pravej strane parkovisko a za ním jazero. Jazero, pleso, nazvime to ako sa nám zachce, ale v tejto výške 2 134 m n.m., musí to byť pleso. Parkujeme za 10,-Lei (asi 2€) na hodinu a dáme si konečne pokojnú prechádzku popri vode. Počasie je ideálne, svieti slniečko, čo sa pred dvomi rokmi nedalo povedať. Vtedy tu padala hmla a mrholilo. No len tu hore. Teraz, keď by sa tu pomaly dalo opaľovať, je tu ideálne. Myslím, že lepšie počasie sme si ani nemohli priať. Popozerali sme stánky, stanicu lanovky, je tu akási koliba, či penzión a na najvyššom bode niečo ako kaplnka. Neviem presne akú má táto presklená stavba funkciu, platilo sa tam vstupné, na strecha je kríž, ale možno je to len najvyššie miesto s panoramatickým výhľadom.

Po hodine odchádzame zdolať, či skôr spustiť sa, severnou stranou. Toto je asi najfotogenickejšia časť Rumunska. Na rozdiel od južnej, táto vedie skôr údolím a vy máte pred sebou ako na dlani tú sivú niť plnú áut a motoriek. A okrem somárikov je tu ešte jedna fantastická správa. Lanovka hore funguje. Teda funguje aj v smere dolu. Krásna nová červená kabínka, vyzerá to, že chodia dve na striedačku. Jedna jazda stojí 35,- Lei, čo je v prepočte 7€. Koľko prosím stojí lanovka v Tatrách ?
Cestu som si vychutnávala, fotila som minimálne, lebo po minulom fotení som si to chcela užiť inak. A pohľad zhora dolu je rovnako krásny ako zdola hore. Už takmer v cieli, na parkovisku kde štartuje telecabina (lanovka) je až príliš veľa áut, nedá sa stáť. Tak pokračujeme celkom dolu. Spolu zhora dolu nám to trvalo nejakých 40 minút.

Z odbočky zo 7C na cestu s číslom 1 to do ďalšieho GPS bodu máme ešte nejakých 110 km. Na trase je ešte mesto Sibiu. Krásne staré mesto, na webe s množstvom fotografií, ale to dnes obchádzame. Naše dva slony by tam parkovné miesto nenašli. Na toto mesto sa treba pripraviť inak. Obchvat mesta nás už usmerňuje na severozápad, k mestu Alba Iulia. Ale na návštevu k Júlii nepôjdeme. Len pár kilometrov pred ňou je jeden prírodný skvost.
Rapa Rosie.
Kopec, hora, skaly, ružové ako keby sem stále svietilo zapadajúce slnko. Táto geologická a botanická rezervácia vám možno v prvom momente pripomenie Petru v Jordánsku a čakáte tu podobnú bránu. Tá tu nie je, ale vrásky matky zeme sú v týchto miestach neuveriteľné. Je to ako keby sa tu zem roztrhla a plakala, jej slzy a dážď rokmi vytvorili všetky tie ryhy medzi sypkými stĺpmi, vežičkami a maličkými pyramídkami. Kozy sa pasú na jej vrcholcoch a vy sa smelo môžete vyštverať do výšok a zhora si vychutnávať ten krásny Rumunský ružový svet. Na lúke pod horou sa len opatrne vystriedalo pár áut, túlaví, alebo možno pastierski psi sa tu túlia v tieni pod našimi autami. Uvaríme si obed a necháme ich spať. Keby sa každý deň dalo obedovať pri takomto výhľade. Zavriem oči a počúvam cvrčkov, hudba prírody. Dokonale zosynchronizovaná symfónia cvrčkovania, šušťania listov a zvončeky ovečiek. Bohužiaľ, aj odtiaľto sa treba posunúť ďalej. Bobo naštartoval auto a havkáči sa presťahovali pod naše auto. Naliala som im vodu do misky a naštartovali sme aj my. Chúďatká sklamané sa vybrali našim smerom hľadať iný tieň, pritom v kríčkoch je ho dosť, len to už je obsadené stádom oviec.

Toto je depresívny čas. Keď si uvedomím, že je to druhá polovica našej dovolenky, chce sa mi plakať. Na dôchodku asi bude zo mňa nomád. Inak to nevidím. Ale ako tých 1500 kaktusov budem so sebou vláčiť ?

Smer Turda je jasný. Okolo Alby Iulii už len na sever. Dedinka sa volá Mihai Viteazu a kemp v nej Camping De oude walnoot – 46.542746, 23.766220. Kemp je vo dvore rodinného domu. Je pekný, čistý, wc a sprchy sú vo veľmi dobrom stave. Tu, na takýchto miestach sa vidí starostlivosť majiteľov. A je reprezentačná. Aj keď je dvor menších rozmerov, myslím, že veľa áut naraz tu nebýva. Je to také skryté miesto. Chodia sem možno na prespačku, či len na pár dní. Tu za 16,-€ prespíme a ráno ideme k ďalšej GPS súradnici.