Z kempu odchádzame okolo desiatej. Mám rada tento kemp. Možno preto, že je v lesíku, celkom slušne vybavený, ale možno len preto, že je tu chatka, do ktorej som sa pred dvomi rokmi zamilovala. Recepčný povedal, že za tie dva roky sa tu nič nezmenilo, iba on je tu nový. A chatka stále nie je dokončená. Vnútri je stavebný materiál a ona chúďatko tu spolu so susednou stoja ako dve divadelné kulisy. Asi si ju budem musieť kúpiť, alebo adoptovať. Je krásna. Okrem nej je tu ešte kopa chatiek, ale tie sú neni také milené. Toto je Nastenkina chalúpka a potrebovala by rekonštrukciu.
Za nejaké dve hodinky sa dostávame k ďalšiemu GPS bodu. Je to zasa jedno z miest, ktoré keď si nenaplánujete, nemáte šancu ho vidieť. A preto to plánujem. Pre takéto krásne miesta.
Curtea de Arges.
Rumunská pravoslávna katedrála je jedným z mnohých ortodoxných chrámov na tomto území. Tento biely šperk z bledého vápenca je v byzantskom štýle, je postavený na vyvýšenej plošine v krásnom zelenom rozkvitnutom parku. Jeho menšie vežičky sú zdobené úzkymi okienkami a dekoračnou fasádou pôsobiacimi, že sa krútia. Je to tak zaujímavo spravené, že vás to jednoducho musí upútať. Pred vchodom je malá otvorená kaplnka. Všetky vrcholky sú zakončené trojkrížom, ktorý je symbolom svätej trojice. Z trojkrížov vedú na strechu akési korálky, ktoré tento šperk dokonale dopĺňajú. Chrám je zo 16. storočia a bol niekoľkokrát opravovaný. Spájajú sa ním aj rôzne legendy. Blízko neho je kláštor, a preto je jeho okolie krásne upravené. Vedľa areálu je nový chrám. Je to katedrála patriaca ku kláštoru a je tu hneď niekoľko hrobiek. Architektúra Rumunských kostolov je neuveriteľne krásna. Stavajú kostoly tak, že keď sa k nemu blížite, tak neviete, či je to niečo staré, alebo tak dobre rekonštruované. A zrazu zblízka nájdete nejaký detail a ten vám prezradí, že je to vlastne novostavba. Aj toto je príklad takej stavby. Tehličková rotunda má vo svojom srdci malý kostolík, ktorý sa ešte stále dokončuje. Je už v užívaní, slúžia tu omše, ale ešte stále na jeho steny lepia malé tehličky. Ale ako hrobka už funguje, je tu pochovaných niekoľko dôležitých ľudí, sú tu dvaja Rumunskí králi a jedna kráľovná. Pozostatky ďalších sem budú ešte prenesené.
Obrovská, naozaj obrovská vodná stavba. Dielo, ktoré pre jeho gigantické rozmery je ďalšou turistickou atrakciou. Bola dokončená v roku 1966, čo je už dosť dávno. Budovala sa päť rokov a vyžadovala stavbu 42 km podzemných tunelov. Výška hrádze je 166 metrov a dĺžka tejto oblúkovej hrádze je 305 metrov. Priehrada je vraj stavaná tak premyslene, že keby praskla hrádza, bomba alebo podobný teroristický zámer, tak v jej okolí je umiestnených niekoľko základní dynamitu. Ten by vybuchol, vytvorila by sa druhá hrádza zo zosypanej horniny a tým by sa zabránilo zaplaveniu dedín a obcí za ňou. Na jednej strane hrádze je výhliadková veža na ktorú sme sa bohužiaľ nedostali. Pre nedostatok parkovacieho miesta nie je možné naše dva veľké vozy niekde rozumne odstaviť. Tak sme zastavili až kus cesty vyššie a zbehli sme pár metrov dolu pešo, až na terasu reštaurácie. Tu je prístup k vode. Hlboko, hlboko dolu idú schody, odkiaľ sa dá nasadnúť na výhliadkovú loď. Nie sme tu sami, preto len urobíme pár fotiek a nezdržujeme sa, Bobo nás čaká ako strážnik pri aute.
Zabudla som napísať, že navigácia nám ukazovala cestu do druhého kempu doľava, okolo priehrady. Takže by sme ani cez hrádzu neprešli. Lenže v odbočke na začiatku hrádze, tam kde sme mali zabočiť, boli postavené stánky so suvenírmi, čo by nebol až taký problém. Okolo stánkov by sme prešli, horšie by bolo okolo toho veľkého kamiónu plného dreva a policajtov, ktorý nás nasmerovali automaticky doprava na hrádzu. Takže sme do toho kempu nemohli ísť. No veď niečo snáď nájdeme.
Cesta z priehrady na vrch Fagarašu je dlhá a my hľadáme kde sa uložíme. Jedna zachádzka k penziónu s kempom nevyšla, prostredie pekné, ale pre kaziacu sa chladničku potrebujeme elektriku a tu nie je. Ideme ďalej, možno sa dostaneme k tej druhej GPS súradnici kempu, kam sa nedalo na prvý krát odbočiť, čo je na konci priehrady. Odbočka k nemu je taká podozrivá, že nevieme, či by sme tadiaľ prešli. Je napršané, cesta je plná mokrého štrku, neriskujeme. Miesto sme objavili až kúsok pod Fagarašom. Vyzerá to tak, že tu začína južné stúpanie. Počasie sa zhoršuje, prespíme tu, možno ráno bude krajšie. Už čo sa týka počasia, nie je čo stratiť, v týchto nadmorských výškach je to premenlivé. Sme vo výške 1285 m n.m. a tu je Transfagarasan kemp - 45.570032, 24.611257. Kemp je celkom milý, máme elektriku, pokojné miesto aj keď kúsok od cesty, no a dokonca nám majiteľka povedala, že keď si navaríme, môžeme si to zjesť u nej v bufete, teda pod prístreškom. A mala aj pálenku z tejto oblasti, na výber niekoľko druhov. Bola dobrá.
Pristavujú sa tu ďalšie autá, veterány z nejakej akcie čo sme už pár stretli. Tak konečne sa pýtame odkiaľ sú. Je to jazda starých áut, akcia sa volá Balkan express rallye, idú 4500 km bez navigácie len s mapami. Jazdí sa to každý rok a tento rok vyrazili myslím v Drážďanoch. Pýtali sa podľa mapy kde presne sú, aby vedeli koľko majú ešte do dnešného cieľa. Potvrdili sme im ich lokalizáciu a boli spokojní.
Takže my po večeri ešte chvíľku posedíme, hráme karty, psíkovi dáme špekačku. Upraceme si autá, vonku je chladno, pôjdeme spať skoro. Dobrú noc.
Takže my po večeri ešte chvíľku posedíme, hráme karty, psíkovi dáme špekačku. Upraceme si autá, vonku je chladno, pôjdeme spať skoro. Dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára