Palubný denník karavanistu (4.) - RUMUNSKO

Deň 4. – Kde zmizli všetky somáriky z Rumunska ?

Dnešný smer je jasný – delta Dunaja. Tak sme sa pomaličky, okolo deviatej vyplazili z kempu smerom na Bacau. Dnešná trasa je dosť dlhá a bude mať málo zastávok. Ako som spomínala, tu sa cez obec chodí 60-70 km rýchlosťou. A pokiaľ to tak nie je, a vy musíte ísť pomalšie, tak sú len dva dôvody: buď ide pred vami linkový autobus, alebo autoškola. Nič iné to nemôže byť. Tu niekde sa už cesta začína zlepšovať, dokonca  je širšia, veď je pomerne hlavná a frekventovaná. Táto je štvorprúdová. Síce tie krajné pruhy svojou šírkou skôr pripomínajú odstavné, ale normálne sa po nich jazdí. Je to na úkor dedinčanov, pretože tu dediny veľakrát ani nemajú chodník. A tak sa domáce babenky a dedkovia musia trmácať popri ceste (tie odvážnejšie), alebo ťarbavo idú popri múrikoch domov po okraji kanálov. Ani tu sa nedá prejsť cez cestu. Premávka je tak hustá a rýchla, že je to nemožné. 

Rumunská štvorprúdová magistrála:

Celá hlavná magistrála od severu až k delte Dunaja ide cez dedinky. Sú ako korálky navlečené na asfaltovej nitke, ktorú nemožno preťať. Domčeky sú korálky, a to doslova ako na dlhej niti. Pretože dedina je jedna dlhá ulica, ktorá je tou spomínanou frekventovanou cestou. Dedina je prakticky len málokedy rozvetvená do šírky. Pri pohľade do bočných uličiek vidíte okrem totálne prašnej štrkovej cesty len málo domov. Netvrdím, že sa to týka všetkých dedín, ale je to vo väčšine. Domy majú dlhé humná, niekedy aj viac domov za sebou, ale dvor je spoločný. Takže aj prístup od cesty je z jednej strany, z hlavnej cesty. My sa snažíme ísť tak prijateľne, ani veľmi rýchlo, ani nezdržovať. Ale aj tak nás v obci predbiehajú aj kamióny.  Ak sú mimo obce nejaké parkoviská, alebo odpočívadlá, a je ozaj nutné zastaviť, tak so zavretými očami. Tá príroda je tak krásna, ale domorodcami tak znečistená. Našinec toto už nijako nemôže chápať. Je to mimo ľudského zmýšľania. A mohlo tu byť tak pekne.

Dôkaz, že ideme tak pomaly cez obec (60-70), že nás "strihne" aj kamión:

Netrpezlivo už hľadáme miesto, kde by sme si uvarili nejaký rýchly obed. A tu pred mostom, starým železným mostom, je celkom pekné miesto. Odbočka, z ktorej je pohľad na jeho železnú konštrukciu, je dosť priestranná. Most je postavený tak šikovne, že nad cestou pre autá ide železnica. Dvojposchodový, na maximum využitý, naraz pre autá aj vlaky. Geniálna myšlienka.

Nejako sme si neuvedomili, že do delty sa nedá prejsť po súši na vlastných kolesách. A tak keď nám navigácia hlási po niekoľkých kilometroch, že sa máme nalodiť na trajekt, troška nás to zaskočí. Za nejakých 44,- Lei, čo je cca 9€ nás za 20 minút prevezú na druhú stranu. Je to pomerne premyslený trajektový prístav, lebo cesta je síce úbohá, ale organizovane tu presmerovávajú autá na jednotlivé trajekty, či skôr kompy. Napríklad na vedľajšej ceste sa nakladajú kamióny.

Sme v Rumunsku a ja som stále nevidela žiadneho somárika. A tak veľmi by som chcela. Bol to znak tejto krajiny. Rumunsko a somárik = nerozlučná dvojica sedemdesiatich/osemdesiatich rokov. A teraz nič. Už len kone ostali. Aspoň že tie. A kto nemá ani koňa, ani somárika, tak drevený voz plný zemiakov ťahá za starou Daciou. Ano, za guľu na Dacii mal pripojený starý drevený voz. Nestihla som to odfotiť, bol to taký veselý šok, ale skutočne, 2x sme to videli.

Tu na „druhej strane“ za Dunajom sa krajina rapídne mení. Na to, že za chvíľu začína oblasť Dunajskej nížiny s riekou rozliatou do polí a kanálov, tak sú tu suché a žlté kopce. V niektorých miestach to skôr vyzerá, že sa blížime k púšti. Na jednom svahu je dedinka, či skôr osada, ktorá pôsobí tak troška ako škandinávsky vidiek. Malá farebné hlinené domčeky a medzi nimi veterný mlyn a kaplnka. Domčeky majú slamené strechy, tak ako pred mnohými rokmi, keď sem prišlo veľa prisťahovalcov. Okrem Rumunov tu vraj žije veľa Ukrajincov, Bulharov, Židov a Turkov.

Suché kopce sú len na chvíľku, lebo už čoskoro sa objavujú zavlažovacie kanály, riečne ramená a rybníky. A tu už je vidieť prvé ozajstné znaky, že sa blížime k delte tejto obrovskej rieky. Delta má rozlohu 4 152 km štvorcových, z toho na území Rumunska je 3 446 km štvorcových. Zvyšok je na Ukrajine. Je to najzachovalejšia riečna delta na našom kontinente. Je rozdelená na tri hlavné ramená a medzi nimi a okolo nich sú menšie ramená, jazierka a vytvorené ostrovčeky.

Mestečko Murighiol leží na brehu jedného z jazier. A tu je náš kemp. Kemping Lac Murighiol - 45.041063, 29.156135. Odporúčal nám ho Michal a mal dobrý tip. Patrí Ukrajincovi, ktorý kedysi dávno prišiel žiť sem. Hovorí anglicky aj nemecky, ale po rusky už odmietal. Vraj už zabudol. Ale dá sa zabudnúť reč ktorou si rozprával od narodenia ? Kemp je vlastne vo dvore domu, takže vstup jednoducho: od cesty odbočíte do dvora. Aký dlhý je dvor, taký dlhý je kemp. Michal nám deltu odporúčal, vraj nebudeme ľutovať, tak sme si dohodli  ranný výlet do jej plytčín. Začína o šiestej, takže dlho ponocovať nebudeme. Ešte pár pivečiek pre lepší spánok  a radšej už dobrú noc.