Stránky

nedeľa 29. septembra 2019

Palubný denník karavanistu (9.) - RUMUNSKO


Deň 9. – Za symbolom komunizmu.
Dnes je deň odchodu. A tak sme si hovorili, že si pláž tentoraz poriadne užijeme, ale zase rozum premohol ničnerobenie. Je nedeľa a v nedeľu je menšia premávka. No a čo je lepšie, ako vybrať sa na výlet počas prázdnejších ciest. Ešte sme sa tak symbolicky rozlúčili s morom, ráno bolo príjemné, slniečko ešte nízko a vietor fúkal. O pol jedenástej sme  mali zbalené a GPS Čierna voda je už nahodená.  Je to miesto, kde sú vedľa seba postavené dva mosty, mosty cez Dunaj. Tak som na maps.googly našla miesto, odkiaľ bude dobrý pohľad na obidva. Miesto, kde je reštaurácia, takže si kávičku dáme tam a nie v karavane. Z diaľnice sme zliezli na cestu druhej triedy a keď sme boli už takmer tam, začala som mať podozrenie, že to nebude ono. Bolo to ono, bolo to TO miesto, ktoré som našla na mape. Jediný rozdiel bol, že tam, kde mala byť reštaurácia, bola firma. No keď už sme tu, aspoň si popozeráme okolie, lebo odtiaľto je výhľad na mosty. Poza plot, okolo oviec, po priekope, štrku, hline a ovčích prebytočných zapáchajúcich produktoch sme sa vynorili pod obrovským bilboardom.
Pre tých čo bývajú blízko Vrbového... tak keď za  Krakovanmi odbočíte doprava, prídete do Ostrova, ale keby ste išli rovno, tak prídete až do Bukurešti:

Za tou firmou, ktorá tam vlastne nemala čo robiť a zavadzala nám tam, bol obrovský železný rám s reklamou a pod ním sa pásli ovce. Neviem, či som mala ja strach z nich, keď sa oproti nám rozbehli, alebo oni z nás, keď nás tam zbadali. Isté je, že preskakovali priekopy, až to vyzeralo, že popadajú. Ale mosty sme videli. Síce nie tak celkom ako som chcela, ale nabudúce, keď prídeme s motorovou pílou, tak ich uvidíme ešte lepšie. Mosty sú, ako som spomínala, cez Dunaj. Pri prechode  cestným mostom vám neujde ozdobné priečelie susedného železničného mosta. Lepší pohľad je, keď idete od mora smer Bukurešť. Máte ho vedľa vášho jazdného pruhu. V opačnom smere už je na druhej strane cesty a horšie sa fotí. Je to starý železničný most postavený pred 120 rokmi. Bol slávnostne otvorený samotným Karolom I. V roku 1987 potom otvorili vedľajší cestný most a tým ho odľahčili. Ak budete tadiaľto cestovať, nachystajte si zavčas svoj fotoaparát, lebo po ceste sa zastaviť nedá, a vy okolo neho prejdete pomerne rýchlo. Po prechode cestným mostom sme platili 13,-Lei za prejazd, čo sú necelé 3€.
Cesta na Bukurešť je príjemná. Nová, teda relatívne nová, ešte kvalitná, oproti stavu spred dvoch rokov tu pribudli odpočívadlá, pumpy a tiež aj autá. Okolie, to sú pekné zvlnené polia, dosť vyschnuté, ale to nebráni, aby sa tu za diaľničným plotom pásli kozy, ovce, kravy. Tu blízko Čiernej vody je pomerne dosť veterných elektrární. Po horizonte kopcov sú rozosiate ako ihly krútiace sa vo vetre. Miestami hustejšie, inde poredšie chytajú vietor do vlastných krídel.
Niekde medzi Constantou a Bukurešťou sme si spomenuli, že by sme po týždni mohli dopiť tú otvorenú Colu. Skvelé občerstvenie. Je teplá, vyprchaná a nie je to ani originál. Rumun by ju už vyhodil von oknom. Stretli sme aj prvých Slovákov. No konečne ! Obehlo a trúbilo na nás SUV s Dunajskostredskou ŠPZ. Ale stretli sme aj jednu chuťovku. Už zozadu sme sa čudovali, že to auto ide akosi... no na miestne pomery pomaly. Čím sme boli bližšie, tým to bolo jasnejšie. Nemecká značka a auto... ROBUR ! Menší nákladiak upravený na bývanie, vlastne starý spôsob vojenského „karavanu“. To je paráda ! Tak ďaleko a na takomto aute.
Bližšie k Bukurešti sa už cesta zhoršila. Od Fondulei je cesta fest zničená. Niekoľko kilometrov sa po nej hrkoceme, až kým s Bukureštianskym obchvatom začne slušnejšia.

Bukurešť.
Parkujeme priamo na tom veľkom parkovisku pred parlamentom. Toto miesto sa nedá nenájsť. Asi aj slepý, alebo v krajnom prípade každá GPS sem trafí. Cesta vedie takmer stále rovno, až tesne pred cieľom je nejaká tá odbočka, aj to záleží len od toho, z ktorého smeru sem prídete. (Ale z toho jedného SMER-u sa sem nedostanete.) Parkovisko zíva prázdnotou a parkovné sa neplatí. Zatiaľ. Ale raz myslím aj to začne, za pár rokov.
Do parlamentu sa ide tak trocha zozadu. Netušili sme kde je vchod, tak sme išli doprava popod múr, veď niekde tá „diera v plote“ musí byť. Bolo to tam, z rohu parcely viedla prístupová cesta k budove a tam predávali vstupenky. Dovnútra sa chodí po turnusoch a so sprievodcom, vo viacerých jazykoch. Tak nám neostávalo, len anglický. Keďže maďarský zrovna nebol k dispozícii, tak som dúfala, že anglicky aspoň máličko pochopím. A (kapitán) Danko nám niečo prekladal. Za vstupné 40,- Lei na osobu, čo je zhruba 8,-€ je to paráda. Z najzaujímavejších vecí čo si spomeniem: je to druhá najväčšia, ale najdrahšia administratívna budova na svete. Tento symbol totalitného režimu má 1100 miestností. Na exkurzii sa dá pozrieť možno tak 5%. Má dvanásť poschodí nad zemou a osem pod zemou. Megalomanskú stavbu začal stavať Nicolae Ceausesca a kvôli nej ľahlo niekoľko mestských štvrtí. Len Bukurešťská avenue, ktorá k nej vedie pohltila budovy, aby bol pekný výhľad na palác a tiež z neho na mesto. Rumunský diktátor, ktorý ju dal postaviť, chcel ukázať svoju nadvládu. V roku 1984 ju začali stavať, aj keď človek z jej výzoru má pocit, že je to ďaleko staršia architektúra. Budova, ktorá v Európe nemá obdoby bola vyčíslená na štyri bilióny dolárov a aj to bolo podcenené. Na stavbe pracovali ľudia za minimum čo mohli dostať. Ak by nestavali s takou lacnou pracovnou silou, bolo by to omnoho viac. Čo sa týka miestností, je tu naozaj všeličo. Od salónikov, zasadačiek, kancelárií sme videli aj priestor pripomínajúci divadlo, alebo operu. Len málo priestorov je prístupných, ale prechádzali sme okolo novinárskych zasadačiek a tlmočníckych kabíniek. Ceausescu (Čaušesku) myslel na všetko, je tu protiatómový kryt. Vybavenie je dokonalo mamonárske. Všade samý mramor, sklo a kvalitné drevo. Mramoru je tri milióny ton, 200 tisíc metrov kubických skla. Niektoré lustre majú 4 aj 5 ton ! Sú z krištáľu a spolu je ho tu 3 500 ton. To, koľko vážia záclony a závesy sa ani povedať nedá, niekoľko stoviek kilogramov (jeden), vraj je tu aj dvoj-tonový záves ktorý bol tkaný na mieste. Alebo koberce, tak obrovské, že sa vkuse nedali vyrobiť. Museli ich zošívať dohromady priamo v miestnosti do ktorej patril. Zdá sa vám, že píšem hlúposti ? Nie, je to ozaj tak. Toto diktátorovo celoživotné dielo a jeho sen je realita. Bohužiaľ, alebo v tomto prípade skôr našťastie, diktátor sa jeho kompletného dokončenia nedožil. Bol pri stavbe, riadil, kontroloval. Napríklad sem nechcel dať ani klimatizáciu, lebo sa bál, že ho cez ňu otrávia. Keď ho ľud zhodil z pomyselného trónu, budova ešte nebola funkčná a jej stavba sa pozastavila. Avšak už zhltla toľko, že nová vláda sa rozhodla ju dokončiť. Keď bolo jej otvorenie, diktátor už nežil. Takže vlastne sa dá povedať, že staval, ale nebol tu v hotovom diele.

Doteraz budova vytvára rozdielne názory. Na jednej strane je to krásna budova v historickom štýle, plniaca si funkciu parlamentu, zasadaní a príjmu veľkých vzácnych návštev. Je to reprezentačná, jedinečná turistická atrakcia. Patrí medzi najkrajšie budovy Európy a sveta. No druhá strana mince hovorí opak. Že je najškaredšia, zadĺžila Rumunsko na mnoho rokov. Prácou doslova týrala a ochudobňovala ľudí, ktorí museli pracovať takmer ako otroci. Im bolo jedno, že diktátor chce ukázať svoju veľkosť, alebo že Bukurešť bola kedysi považovaná za Paríž východu. A práve tento kontrast s režimom na budovu vrhá smutný tieň. Hlavná ulica vedúca od parlamentu má niekoľko fontán. Aj tu architekti čerpali z histórie a z francúzskeho štýlu. Zabudnime na ten zlý tieň a obdivujme stavbu ako množstvo turistov, ktorí do mesta prídu hlavne pre túto jedinečnú budovu.
Bukurešť je krásna. Veľa historických budov, ale aj komunistických bytoviek. Pokiaľ chcete vidieť tú prvú možnosť, zaparkujte buď pri parlamente, alebo zavčas ráno priamo na bulvári vedúcemu k nemu. Sú tu stromy a auto sa dá zaparkovať aj do chládku. Potom už len okruh okolím a uvidíte najkrajšie budovy mesta. A keď si trošku zájdete, tak aj víťazný oblúk – kópiu toho francúzskeho. Len tento je z roku 1936.

Kemping v Bukurešti sme zvolili ten, čo pred dvomi rokmi dva krát. No prečo ? Lebo iný sme tu nenašli, tak vedľa policajnej akadémie, skrytý v uličke už pre nás nebol hlavolamom. Kemping Casa Alba: 44.517578, 26.091964 - cena 90,- Lei/noc pre dvoch, t.j. cca 18,-€.







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára