Deň 20. – STREDA
8.január 2024 / 9.45 hod. / 25°C / tachometer 16.316 km
a my ideme diaľnicou na juh. Jazdí tu pomerne málo obytných áut, teda
v Austrálii celkovo. A keď už nejakú stretneme, tak sú to prívesy.
Obytné autá len skutočne ojedinele. Tie prívesy sú všetky športového typu. S vysokým
podvozkom, často dvojnápravové, a ak nie to, tak tie pneumatiky sú
s hlbokým dezénom ako na terénnom aute. Veľa z nich je aspoň s jednou
stenou rozťahovacou, alebo zdvíhacou strechou, ale všetky sú hranaté. Chýbajú
im tie elegantné aerodynamické sexi krivky ako majú karavany u nás.
Po trištvrte hodine prichádzame na 40 kilometrov vzdialenú pláž, ktorá je..., no že BOMBA! Už keď nám Feri o nej hovoril, tak sme sa tešili. No teraz, keď to vidíme, je to pecka! Je to pláž Aldinga Beach. Pláž, po ktorej sa jazdí autom. Prichádzame sem pred pol jedenástou a áut je pomerne málo. No, takto: mysleli sme si, že sa sem príde a jazdí sa po pláži vo význame, že „šantí“. No je to inak. Prídete autom priamo na pláž a tu parkujete. Na vstup na pláž sa zaplatí vstup – parkovné, potom už si len nájdeme miesto kde chceme. Takže prvé, čo ma napadlo, nech nejdeme celkom blízko vody, lebo nevieme, či je teraz príliv, alebo odliv. Ak by bol teraz odliv, budeme mať riadny problém odísť. Cesta ide stredom pláže a parkuje sa z obidvoch strán, už každý ako chce. Tak si rozkladáme náš prístrešok a tešíme sa ako malé deti. Toto je ozaj krásna pláž. Asi najkrajšia. Je dlhá, široká, už len bystrozraký chýba. Vstup do vody je dlhý, plytký a preto je voda krásne teplučká. Na poriadne namočenie síce treba ísť aspoň sto metrov do vody, no asi aj raz toľko, ak si nechceme odrať brucho, ale ten pohľad z vody na breh s autami je dokonalý. Ako v nejakom filme. Možno Austrálskom. A k tomu množstvo áut a na nich surfy, stany, prístrešky a psíkovia. V lete sa nám doma o takom niečom ani nesnívalo. Konečne som aj drona zdvihla. Síce fúka, no trocha menej než predošlé dva týždne. Autá sa tu premávajú non-stop. Stále niekto prichádza, odchádza, či hľadá si miesto. Rýchlosť je obmedzená na 10 km/h, takže žiadny frmol, skôr prehliadka SUV-čiek, pick-upov a terénňakov.
Po 15-tej hodine, keď už je pláž plná a začína
najhoršie slnko balíme. Presúvame sa ešte 26 kilometrov južnejšie
a hľadáme Myponga Beach. Mala by to byť zaujímavá pláž so zvláštnymi
kameňmi. Cesta vedie cez vysoké okrúhle kopce, ktoré sú suché so žltou trávou,
no predstava, ako to vyzerá v studených mesiacoch, aké to tu musí byť
nádherne zelené, je okúzľujúca. Chcela by som to tu také vidieť. Schádzame
z prudkého kopca po dvojfarebnej šotoline a blížime sa
k mestečku, či skôr k usadlosti s 30-40 domami. V roku 2016
tu žilo 33 ľudí. Tu, hlboko pod kopcom, je dedinka schovaná pred davom
návštevníkov. Je to presne to miesto, kam idete zlou štrkovo-šotolinovou cestou,
skombinovanou so strmými svahmi a prekrásnymi výhľadmi a máte pocit,
že tam niekde pred vami je koniec sveta. Okolo len zopár fariem so žltými
svahmi a zelené stromy sú len poriedko. Tesne nad plážou (ak sa to tak dá
nazvať) prechádzame cez drevený most, ktorý spája brehy úzkej riečky.
O chvíľku už parkujeme a vidíme, že je asi odliv. Voda, ktorá by mala
byť v skalných jazierkach chýba. No aspoň vidíme z akého sopečného
materiálu je toto zaujímavé miesto. Je to ako na husto uložená bridlica do
skalných tvarov. Musím dávať pozor kam stúpam, pretože prísť k úrazu by tu
bolo veľmi jednoduché. Toto musí mať jednoznačne sopečný pôvod, inak sa to
vysvetliť nedá.
Zvyšky po starom drevenom móle akoby symbolicky oddeľovali
miesto, kde končia skaly z vyvrhnutej magmy a začína piesková pláž.
Najskôr väčšie či menšie kamene, no z druhej strany do mora vlievajúcej sa
Mypongy už je jemný žltý piesok. Až tu začína kúsok ozajstnej jemnej pláže
a nad ňou zopár dovolenkových domčekov.
Cestou naspäť po strmých kopcoch zbadáme odbočku na vodný
rezervoár. Je tu parkovisko a krásna vyhliadka na vodnú nádrž – Myponga
rezervoár. Nádrž na rieke Myponga, to z nej vyteká tá riečka, čo sa dolu
vlieva do mora. Bola postavená v rokoch 1958-1962 a jej rozloha je
250 hektárov. Voda z nej sa upravuje a zásobuje mestá. Na druhej
strane tejto nádrže je mesto Myponga a okolo sú chránené prírodné
rezervácie pre turistov s množstvom vtáctva.
Je horúčava, šofér je už unavený, no ešte sa zastavujeme v obchode na väčší nákup. Kúpili sme ryby a na večeru si ich pečieme so zemiakmi.
Zasa hráme kocky, dnes až dve kolá a to druhé vyhral
Feri. Popri tom nás nezabúda informovať o dôležitých veciach. Napríklad,
že v meste Adelaide (na námestí) už zrušili vianočný stromček. Chystajú sa
na cyklistické preteky, tak tam niečo na tú tému naaranžovali. Keď sme sa ho
pýtali, že ako bolo v robote a čo robil, povedal, že bol na jednej sieti, že analyzoval dáta J.
Dobre sme sa nasmiali, aj na tom, že dnes si Ivanka na tej auto-pláži dala
párok v rožku. Párok bol uvarený a naservírovaný v šupke (či
igelite) J
Zistenie na dnes: Dnes bol UV-index veľmi vysoký, číslo 12.
Podľa wikipédie taký ani neexistuje, iba od 1 do 11.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára