Deň 4. – PONDELOK
V noci som sa zobudila a už sa mi nechcelo spať. Tri hodiny som sa snažila zaspať a nič. Potom sa zobudil aj Danko, tak som si myslela, že som ho zobudila ako som bola na záchode a že aj on ide a zlieza z postele (z vrchu, z alkovne). Po chvíli na mňa zvolá: čo sa toľko hemlesíš? Nemrv sa stále, celý karavan sa hýbe. A ja mu na to: ja sa nehýbem, ja že to ty zliezaš z postele. A vtom sme si uvedomili, že niečo zvonka kolíše náš karavan. Vyskočili sme z postele. On myslel, že to bude medveď, ale tu v tej pustatine, tak vysoko medvede nie sú. Pozrieme cez kuchynské okienko a v tej bielej hmlistej tme si kôň pokojne kráčal okolo. Potvora. Tak on si asi škriabal chrbát o naše auto. Vo vedľajšom karavane sa tiež zažla baterka, asi aj pri nich bol. Máme zážitok z nočného šoku. No najprv nám všetko jedno nebolo, predstavte si: vonku tma, na otvorenom kopci, silný vietor, dážď a niečo vám kolíše celý karavan. Našťastie len kôň, strach opadol. Ráno sme sa zobudili a zase pršalo. Odtiahli sme auto na cestu na parkovisko, lebo keby začalo pršať ešte silnejšie, tak sa z tej podmočenej lúky nevyhrabeme.
Z Transalpiny schádzame severnou stranou a čím sme nižšie, tým je počasie lepšie. Cesta je stále mokrá, ideme opatrne, tých 35 kilometrov dolu sme išli 40 minút. V Obarsia Lotrului na parkovisku medzi neexistujúcim kempingom a existujúcou reštauráciou sme si uvarili kávu. Tuláčikovia psíkovia sú aj tu, ale tu asi hladom netrpia, zvyšky z reštaurácie sa im myslím ujdu. Prešli sme okolo vodnej nádrže Lacul Vidra s plochou 12,5 km2. Len cesta okolo nej kadiaľ sme išli má 11 kilometrov a to sme ju len obchádzali po južnej strane.
Dnes bol šoférsky deň, pretože moc sme toho nevideli, až na tú prírodu, a aj miesto kam sme prišli teraz, teda ďalší bod nášho programu, bol už zavretý. Je to mesto Slanic a v ňom soľná baňa. Rumunsko má vraj sedem soľných baní, ktoré sú sprístupnené verejnosti a turistom. Toto je naša druhá navštívená v poradí a radi by sme pozreli aj ostatné, aby sme ich porovnali. Táto je otvorená len do 17-tej a my sme prišli akurát v tom čase. Už sa dolu nedá ísť, dôvod sme pochopili na druhý deň. Zostávame tu na noc a hneď ráno ju plánujeme navštíviť. Veľké asfaltové parkovisko nás na noc neláka, priamo pod veľkými reflektormi to nemá tú romantiku. Pridali sme sa k rumunským dôchodcom parkujúcim s prívesom na štrko-tráve nad asfaltom, za plotom. Pán Rumun veľmi ukecaný, ale ani slovo mu nerozumieme. No ruky, gestikulácie a štamprlík to istia a ako-tak sme porozumeli, že kľudne môžeme ostať, nikomu nebudeme vadiť. Takto po zhruba 360-tich kilometroch jazdy sme si dali dobré vínko a rumík a išli sme spať. Zajtra bude veselší deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára