Palubný denník karavanistu (8.) - RUMUNSKO

 Deň 8. – PIATOK

Po raňajkách sme pred deviatou vyštartovali z kempu severným smerom na Targu Mures a Sovata po ceste číslo 13. Sú tu celkom pekné cesty a dobre že sú také široké, môže sa predbiehať aj cez plnú čiaru. Takto koncom našej jazdy musím skonštatovať tri dôležité poznatky, tri najsmutnejšie veci: 1.množstvo zrazených zvierat pri ceste, 2.množstvo smutných túlavých psíkov, 3.množstvo odpadkov v prírode, dokonca aj v národných parkoch. 

Ak sa budete pohybovať okolo mesta Sovata, tak si nenechajte ujsť jedno zaujímavé miesto. Sem sme mierili pre jednu zaujímavosť a našli sme druhú o ktorej sme ani netušili. Zhruba 1,5 kilometra severo až severovýchodne za Sovatou som mala vyhliadnutú výhliadkovú vežu – rozhľadňu Turnul Belvedere. Prišli sme až na kopec (ako nás viedla navigácia Majka) kde bol penzión s parkoviskom a hľadali sme soľnú skalu a niekde blízko aj rozhľadňu. Bohužiaľ na mapách niekedy nevidíte či medzi dvomi bodmi nie je kopec, tu to tak bolo. Rozhľadňa bola niekde kam viedla dosť zlá cesta, tak sme ju oželeli, ale ten soľný kopec je vraj z druhej strany mesta, teda za kopcom. Tak nám povedala jedna zamestnankyňa penziónu. Tak sme išli podľa jej odporúčania, hľadať Lacul Ursu a pri tom to je. Kolečko naspäť na Sovatu a druhou cestou k Lacul Ursu. Od parkoviska bol krásny prechádzkový chodník okolo jazera so značkami kadiaľ sa ide k Muntele de sare. Je to soľná hora, taká malá, ale vyzerá ako kopa vyvretej soli. Tieto soľné kopce s výškou len okolo 15 metrov sú ešte pozostatkami veľkých soľných hôr, ktoré tu vznikli pred 20-tisíc rokmi a pred 12-tisíc rokmi vyšli takto až na povrch. Sú blízko malých jazierok Rosu a Verde a tieto jazierka sú naozaj ružové a zelené. Celé okolie je kúpeľná oblasť, Sovata celkovo je pekné kúpeľné mesto. Soľné kopce sú chránené prírodné pamiatky a veľa turistov a kúpeľných hostí si k nim nájde cestu. Neviem ako popísať tieto kopce, vyzerá to ako keby tá soľ vyvierala z vrcholu a stekala dolu a vytvárala maličké lávové cestičky a hrbolčeky. V skutočnosti je to však soľ presakujúca na povrch obmývaná dažďom a tým sa pomaličky mení jej tvar. Na tieto soľné útvary nie je priamo zákaz sa vyškriabať (čo sa veľmi čudujem) a tak niektorí drzúni to pokladajú za normálne. Vychovaný turista však ocení hodnotu tisícov rokov a umenia prírody a toho tam hore a neničí tieto krásne výtvory. Opúšťame toto veľmi fotogenické miesto a ideme sa prejsť okolo jazera Ursu. Pomerne malé jazero má zelenú farbu a kúpe sa v ňom dostatok ľudí. Medvedie jazero (Ursu – medveď) stráži jeden väčší drevený maco. Voda v jazere je slaná, jej hustota záleží od hĺbky vody. Na internete píšu, že môže dosahovať teplotu až 35 stupňov. Ľudia sa tu kúpu, či skôr ležia na vode podobne ako v mŕtvom mori. Na recenziách bola informácia, že voda je teplá, ale v čase našej návštevy mala len okolo 23 stupňov. Takže asi je tu zapojených viac prírodných vplyvov a podzemných ložísk soli. A toto je práve to moje odporúčané zaujímavé miesto. Ak máte reumu, či kožné problémy, možno by ste práve sem mali prísť. Z Bratislavy je to okolo 800 kilometrov, ale vždy menej ako k mŕtvemu moru. A verte tomu, že tí ľudia tu fakt ležali na vode. Ak by mala teraz viac stupňov išli by sme sa okúpať, ale toto je na mňa primálo. Za parkovanie sme platili len 20,- Rumunských mincí, ale čas fičí a musíme sa pohnúť ďalej. Rumuni majú svojský spôsob dodržiavania predpisov a keď tie predpisy dodržuje kamionista z Lotyšska, tak Rumunský kolega ho non-stop vytrubuje. Cesty sú tu pekné, ale všetky vedú cez dediny. Je mi ľúto tých obyčajných ľudí čo tu žijú. My sa u nás sťažujeme, ale čo tu? Tu je taká hustá premávka áut a hlavne kamiónov, až je z toho človeku smutno.

Obednú prestávku sme si dali na drzáka na parkovisku pri stavebninách a potom sme už pokračovali na posledné miesto našej dovolenky – ďalší vodopád – Cascada Crisului. Na konci dediny Vadu Crisului sme na parkovisku nechali auto tak ako ostatní návštevníci lesa a zvedavci na vodopád. Ľahká, asi hodinová prechádzka lesom nás zaviedla až k nemu. Len kúsok nad vodopádom je jaskyňa, v čase našej návštevy bohužiaľ zavretá, no je to tiež možnosť na výlet. Cestovný ruch sa tu postaral o stavbu novej ubytovne, či chaty, pretože starý z ktorého sú tu ruiny je celkom zhorený. Požiar bol zrejme poriadny, pretože to čo tu ostalo je nepoužiteľné aj do krbu. Trasa sem je jednoduchá, pol hodinka cez les po rovine aj miernych svahoch, ale kto by sem chcel absolvovať inú trasu, tak je to možné. Z dediny Vadu ide železnica a vedie po druhej strane rieky pri ktorej je vodopád a jaskyňa. Treba sa odviezť na zastávku Halta Pestera a hneď za tunelom vysadnúť. Tu je Cabana Anastasia, čo je vlastne chatka s občerstvením a popri nej vedie most cez rieku k jaskyni. Alebo pre odvážlivcov (boli tam takí) je možnosť ísť pešo po koľajisku, cez tunel a ste tu. Len pozor, lebo vlak tu stále premáva, aj keď len nejaká malá lokálka, ale to je predsa jedno či by vás v tuneli zabila taká motorka alebo šikanzen (rozdiel by bol len vo vašom výsledku). Inak je toto pekné miesto a či už ho budete fotiť z miesta priamo pod vodopádom, čo je nepohodlnejšie po šmykľavých kameňoch, alebo z druhého brehu spod železnice, tak si môžete pri dobrom svetle spraviť pekné fotky.

Lesík, ktorým sa zasa vraciame je príjemný, ale nás už čaká naša chalúpka strýčka Danka a po pol hodinke jazdy už tankujeme posledný krát v tomto peknom zelenom štáte. Človek má všelijaké zážitky, väčšinou dobré, teraz dokonca aj ten zážitok s nočným koňom pokladáme za dobrý, či skôr zaujímavý. No teraz pred Oradeou sa stal ten horší, keď nám išlo auto v protismere. Niektorí Rumuni až veľmi riskantne predbiehajú.

Do kempu v Oradei sme prišli tesne pred zotmením, keďže je september a my sme na východ od domu, tak to slniečko zapadá pomerne skoro, no vzhľadom na to, že je tu hodinový posun sa to trošku dá tolerovať. Len ja mám stále pocit, že som v našom čase. Kemping Robinson Country klub je poriadne na kopci nad Oradeou. (47.068440, 21.940226 ) No je veľmi príjemný a čistý. Parcely sú tiež LTT, nič pre 7-8 metrový karavan. To ani nehovorím o tých úzkych uličkách k nemu. V každom prípade sme sa tu cítili dobre a pred záverečnou (a dlhou) jazdou domov sme sa dobre vyspali.