Denníček z ciest Jugoslávie (7.)

7. deň – SOBOTA

Dnes sme len na pláži a v kempe. Závisláci si poobede zase skočia na internet – 1 hod zadarmo. Čierny kocúrik chodí na striedačku na stravu do všetkých karavanov dookola. Cez deň spí u Francúzov.

Dnes je celkom pekný deň. Dlho sme boli na pláži, tuberáci z kempu už odišli, čajky sa úžasne rehocú, nikdy by som neverila, že tieto biele lietajúce tvory sa vedia rehotať ako človek. Poobede sme si uvarili našu obľúbenú mliečnu polievku s kukuricou.

Podvečer sme sa peši prešli popri pláži z nášho mestečka Mlini až vedľa so Srebrena a do jeho malého prístavu.

Denníček z ciest Jugoslávie (6.)

6. deň – PIATOK

Po raňajkách smer Čierna hora. Stav tachometra – 128 035 km.  Smer Čilipi – Herceg Novi – Bijela – (kompa) – Tivat – Budva.

Zaoceánsky turisti (nie je to klam, boli tam až dvaja amíci):

*Budva

Pekné mesto so starou časťou, veľa stánkov pre turistov. Martin nám pripravil pekný výlet. Ani to neni tak ďaleko(od Dubrovníka) ako sme si mysleli. Cestu ešte skrátila kompa - trajekt, ktorý nás previezol krížom, tak sa ušetrilo možno aj 50 kilometrov. Poobede kúpanie v mori pred Budvou. Naspäť odchod cca 17.45 hod., tankovanie za lacnejšie ešte v Monte Negro za 1,29/liter: 60,26 l =77,74 €. Tachometer – 128 128.

Zistenie tohto dňa: Nemusia byť v EU aby sa platilo eurom. A ešte je tu lacnejšie než v HR.

Príchod do kempu 19.30 hod.

Denníček z ciest Jugoslávie (5.)

5.deň - ŠTVRTOK

Doobeda „naša“ pláž. Je k nej cca 100 schodov, ale lepšie ako tá predchádzajúca horská túra na pláž. Voda však tiež studená. Vteká sem potok.

Pláž je vlastne priamo v malej starej časti tohoto mestečka.

Na obed palacinky !!! Poctivo z múky a vajec, žiadne sáčkové. Náš nový gril výborne slúži aj ako šporák a plyn stále je, asi sme sa napojili priamo na vrt v Ukrajine. Bohužiaľ palacinky sa zjedia skôr, než je vidieť na tanieri môj výsledok práce.

Poobede grilovačka rýb s Vajdovcami (Martin sa postaral o zásobu rýb) a plánovanie výletu (podrobne podľa mapy) do Čiernej hory.

 Výhľad na more z nášho kempu:

Dnešné dôležité zistenie: Či sú po Poľské alebo Rakúske decká, všetky vreštia rovnako.

Denníček z ciest Jugoslávie (4.)

4.deň - STREDA

Martinovi sa takmer podaril ranný budíček. Zaklopal na karavan chvíľku po tom ako som vstala.  Danko s ním išiel hľadať kemp. My sme išli na ďalšiu horskú túru z Lomničáku, teda k moru. Už sa teším ako sa naspäť budeme plaziť hore brehom.

Moja maličkosť (doslova) - autorka článku a väčšiny fotiek:

 Hneď na obed balíme a ideme do iného kempu, cca 6km za Dubrovníkom. Kemp menší, ale plný karavanov, v meste Mlini.

Zaparkovali sme pod orechom a počúvali cikády. Ešteže tu rastie aspoň ten bobkový list ! Asi by som to neprežila, keby som si domov nepriniesla niečo rastlinného pôvodu.

 Po ukotvení lode sme si ugrilovali mäso, potom spánok a potom sa ide busom do Dubrovníka.

*Dubrovník

V Dubrovníku sme si pozreli celú starú časť z hradieb. Únavná hodinová prechádzka dookola starého mesta. Ale stála za to. Síce v horúčave, ale veselo sa nám pozeralo z výšky domorodcom do okien. Na jedno z najvyšších balkónov (ak nie aj na najvyššom) vešala teta opraté prádlo, zaujímavý pohľad. Večer busom do kempu.

Heslo dňa: „V chladničke mám masť na hemoroidy, keby niekoho boleli ďasná.“         

                       Zuzka vešia čipkované prádlo...

                                        Terakota všade dookola.....

Posielam pozdrav zo slnkom rozpáleného historického Dubrovíka :

Denníček z ciest Jugoslávie (3.)

3.deň - UTOROK

Naše zistenie, že kemp je na „miernom“ kopci nad morom nás nepotešilo. Vraj 400 m k vode (asi vzdušnou čiarou) bolo v skutočnosti ako strmá cesta zo Skalnatého plesa (či z Lomničáku?). Asfaltová, ale strmá. Keby sem museli dať dopravnú značku o klesaní vozovky, tak tipujem, že 25% by bolo asi málo. Niektorí sem zliezli radšej autom a tipujem, že na jednotke celú cestu. Presilené priehlavky na nohách mi pripomenuli túru v Plitviciach. Dole dve maličké, ale čisté pláže. 

Konečne oddych a more. Slovo MORE znamená čistá, hovadsky studená voda a slovo ODDYCH znamená toto: „Mama ! Tu voda nadnáša viac než v bazéne ! Mama ! Podaj mi okuliare ! Mama ! Pozri sa, ako sa leží na vode ! Mama ! Nezobrali sme potapačské okuliare ! Mama ! Poď vyskúšať vodu ! ... Chcem mať aspoň 15 min. kľud ! Naspäť horská túra do kempu. Niekto kráča odutý....Kto? Poobede návšteva – Vajdovci. Dohodli sme výlet do Dubrovníku.

Denníček z ciest Jugoslávie (2.)

2.deň – PONDELOK

V kempe Gradovac sme platili 305,-kn. Ráno bolo pomerne chladné.

Oproti kempu sme natankovali do plna 61,69 l = 590,99,-kn.

Stav tachometra 127.512 km.

*Plitvice

Cca 2 km od kempu, príchod 8.30. Krásne jazerá, až nenormálne gýčovitej tyrkisovej farby. Winetua sme síce nestretli, ale prišli sme zavčasu, tak ešte nebolo tak moc ľudí. Úžasne drevené chodníčky – mostíky cez jazerá a vodopády. Vstupné – 2x dospelí + 2x deti =45,-e.

Hore v bufetoch eurá neberú (tak im treba).

Keďže sme si fľašu s vodu zabudli na vstupe, tak sme sa občas napili vody z jazera. Aspoň sme tú ťažkú fľašu nevláčili. Miesto vody si stačí zobrať pohárik. Našu fľašu s vodou nám nikto nevypil, tak sme si ju pri východe našli. Pri odchode padla súťažná otázka: Koľko karavanov bude na parkovisku ? (Ráno sme boli prvý). Vyhral otec rodiny – napočítali sme ich 13. Ešte vyplatíme parkovací automat a ide sa ďalej. Odchod 13.00.

Pokračujeme na Dubrovník cez Gračac – Knin – a dole. Cesta cez suché vnútrozemie je pekná, a ako naschvál je tesne pred Gračacom uzavretá cesta – treba ísť naspäť, asi 50 km obchádzka. Keď sme to obišli, naše zistenie bolo, že tými 50-timi kilometrami sme obišli asi 6 km úsek. Keby sme išli rovno, tak by sme sa len s cestármi obišli. Keby sme nemali také veľké auto, asi by sme to riskli. Ďalšia cesta na Knin bola trochu depresívna, množstvo opustených a rozpadnutých domov po vojne v r. 1992.

15.45 - Kafe pauza s „estetickými“ záchodmi pri ruinách domu,

16.50 – Knin. Čím viac k hraniciam Bosny, tým viac opustených domov. Smer Split – nábeh na dialnicu, 19.30 zjazd z dialnice. Cena dialnice 14,-e, a ďalej len kopce, kopce, kopce ...

Otrasná krajina.
 Pred Dubrovníkom hľadáme kemp. Dedina Oračac, kemp „Pod Maslinom“. Nemali voľné miesta, ale ukecali sme ho (šéf posádky ho ukecal), a dal nám miesto. Po umierajúcej, vyčerpávajúcej ceste ešte zdviháky pod auto a konečne spať. Karavan je úžasný výmysel, dá sa v ňom spať aj za jazdy. Bohu vďaka !

Denníček z ciest Jugoslávie (1.)

*štart   14.7.2013 (nedeľa) – 9.00 hod.

             Stav tachometra: 126.930 km

             Tankovanie: Galanta 48,76 l = 67,24,-e (1,379)

1.deň – NEDEĽA

Cesta cez Maďarsko – Gyor –Csorna – Szombately – Kormend – Redics

Cesta cez Slovinsko – cca 5km

Vstup do Chorvátska – 15.00 hod.

- smer Mursko Središče – Mala Subotica – Zagreb – Karlovac - Plitvice (diaľnica Čakovec – Krlovac = 12,-e)

Cez HU príšerné cesty, samá 50-ka, dedina – nededina, stále. Malé blúdenie cez ten „veľký“ úsek Slovinska, aby sme nevyšli na diaľnicu, kúsok sme predsa museli. Chorvátsko - konečne lepšie cesty a väčšia rýchlosť. Za Čakovcom sme nabehli na diaľnicu až po Karlovac – múzeum - tanky, lietadlá, zbúrané domy. Zvyšky po vojne v r. 1992.

So začiatkom Plitvického nár. parku hľadáme kemp. Zásoby potravín sú už dávno načaté, aj "šnicle" sa míňajú, treba zakotviť loď a oddýchnuť si. Zajtra nás čakajú Plitvice, sme zvedaví.