Palubný denník karavanistu - Taliansko (3.)

Ešte stále je pondelok a my z Verony pokračujeme ďalej na juh, smer Florencia. Podľa internetu je to ďalšie krásne mesto, tak hurá tam. Parkovisko zase presne ako som našla, hneď vedľa rieky Arno.

Odtiaľto je to kúsok k tomu krásnemu mostu. Kto videl film "Parfém, príbeh vraha", tak v tom filme je taký podobný most. Ten je síce niekde vo Francúzku, ale tento je síce nižší, ale rovnako krásny. A farebný, s množstvami domčekov, obchodíkov a kaviarničiek. Pri pohľade naň napadá človeku otázka, či sa nejaké decko hralo s legom a toto postavilo. Veď toľko budov sa na taký (pomerne malý) most ani nedá napratať. Ale asi sa dá.

Takže Ponte Vecchio - tak sa volá, objekt ako stvorený na fotenie. Časť opravujú, vyzerá to ako keby sa z neho časť zosunula. Dajte si do googlu jeho názov a pochopíte, prečo som ho musela vidieť.

Ideme ďalej do mesta, dá sa povedať že naslepo, lebo je tu toľko historických stavieb, že neviete kam sa rozbehnúť, ale mal by tu byť nejaký dóm, alebo kostol, či katedrála. A nášli sme ju. Je to niečo obrovské ! Tak obrovské, že sa to nedá popísať. Katedrála Santa Maria del Fiore.

 Je to biela stavba ktorá sa určite nikomu nevojde do foťáku. Je taká veľká, že vytŕča nad všetky Florencské budovy. S obrovskou, ale ozaj obrovskou kupolou s oranžovo-terakotovou strechou a bielou štvorhrannou (asi) zvonicou, teda vežou. Vraj je to štvrtá najväčšia katedrála na svete (vojde sa do nej 25 000 ! ľudí).  Predná časť je prekrásna. Portál vchodu má vysoké dvere, po bokoch sú ešte ďalšie dvoje dvere, nad každými je oblúková freska s náboženskými výjavmi. Nad nimi akoby špicatá strieška a ešte okná v tvare lupienkového kvetu. Za zaujímavosť stojí, že stavba sa začala v roku 1296  ale vystriedalo sa tu veľa staviteľov, takže síce sa časom používala, ale stále sa na nej pre rôzne nezhody pracovalo a prerábalo, takže zbúrané nedokončené priečelie bolo dokončené až v roku 1887. (dobré, že ? skoro ako stavby našich diaľnic). Nedá sa popísať táto ohromná stavba, takže si treba kúpiť širokouhlý objektív aby som mohla odfotiť aspoň polovicu z nej. Ale to zas niekedy inokedy.

Zhrnutie:
Ak človek chce, postaví aj nemožné. Niekedy to trvá dlhšie, ale prežije nás všetkých.
(Taliansko to nie len Rím a Pisa a more).