Stránky

štvrtok 31. júla 2014

Palubný denník karavanistu - Taliansko (8.)

Štvrtok ešte neskončil a naša paluba je plná unavených turistov. Teda dve paluby.
Natankovať a ideme hľadať kemp. Smer Sorrento. Nenašli sme ho, toto bola asi (asi určite) najhoršia odbočka našej dovolenky. Sorrento totiž leží na poloostrove plnom skál, kopcov, útesov. Cesta je úzka pre dve autá, keď sa stretne bus s karavanom, je to fuška.
Ano, aj tu idú oproti nám autá, vidíte dobre:
Asi sa na nás pozeralo dosť ľudí, že čo tu tí blbci chcú, kam zablúdili. Pláže sú pod útesmi, zákruty sú ostré, cesty serpentínové.

 Išli sme cez Positano, mestečko zapísané v UNESCO, pôvodne som toto mesto vyškrtla z plánu cesty pre jeho terén a serpentíny, ale blbou náhodou sme tam boli. Krásne mesto, ale na osobáku alebo skútri, nie s karavanom. Veľmi rýchlo sme zistili, že otočiť sa nedá, treba ísť len jedným smerom a to dopredu. Ak je niekomu zle cez Piešťanský havran alebo Rožňavskú Sorošku, tak tie sú proti tomuto brnkačka. Toto malo jedinú výhodu, že viac ako 30 km/h sa nedalo ísť. Po pár fotkách mi bolo zle a musela som skončiť so zaznamenávaním cesty.
Táto fotka nie je moc ostrá, ako za jazdy, cez okno a narýchlo. Ale takto tu vyzerajú cesty:
 Na pohľad krása, ale tak na prechádzku na skutry:
 Positano, mesto kde si včeličky prilepili svoje domy na ostré kamienky. Mesto tak farebné a pastelkové. Mesto tak grcajúco strmé:

Niekde za niektorým z tých grcajúcich miest je tabuľa "dialnica", odbočíme, neviem či to bolo dobré riešenie. Predstavte si Tatry, tie najstrmšie svahy, a na nich cesta, ale taká, že idete hore, potom prudká zákruta o 180° a zase hore, a zase a zase.... až na vrch kopca. Milión serpentín, nervy v prdely, žalúdok v krku a slzy na krajíčku. A tunel žiadny.  A potom zase dole a dole a dole... Tu aspoň neni toľko áut ako pri mori, ale začína večer, tma hustne. Tu sú trocha lepšie a širšie cesty. Neuveríte ako dokáže potešiť jeden obyčajný tunel. Po čase značka "diaľnica 7 km", hurá ! Ale tých 7 km je nekonečných, v skutočnosti to bolo asi 10 km. Vychádzame na diaľnicu. Aké "milé" prekvapenie, keď sme zistili, že sme prišli tam, ke sme odbočili na Sorrento. Do prdele, zbytočných 100 km a zabitých 5 hodín. Ale sme na diaľnici. Už len nájsť kemp. Niekde pod Battipagliou sme zišli z diaľnice a hľadáme. Našli sme pomerne lacný. Na hodinách je 0.00 a ukladáme sa spať.

Záver:
Tá 100 kilometrová zachádzka ! Ale upokojuje ma, že sa nič nestalo a videli sme Positano, rozprávkové mestečko na útesoch. Schválne, hoďte si do googlu Positano, jeho obrázky.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára