Stránky

sobota 18. decembra 2021

Palubný denník karavanistu (2.) - SLOVINSKO

 Deň 2. – NEDEĽA

 Vstávame o 7.15 po nočnej zimnici a raňajkách vyrážame na autobus do mesta. Stojí len kúsok za rohom od kempu a jeho trasa je vlastne celkom priama po Dunajskej ceste až do centra. No dá sa povedať, že za trošku lepšieho počasia ideálna trasa na bikoch. Rovno, rovno a bum! Ste tam po nejakých jednoduchých 5-6 kilometroch. Na recepcii nám večer, okrem mapky kempu, dali aj mapu mesta, takže trasu a body záujmu som mala vyznačené, už len pozrieť ktorú zastávku vystupujeme. Na Gregoričevovej ulici sme si vyčerpali 2,-€ cestovného lístka, teda jeden smer a vystupujeme. Tu prejdeme cez cestu okolo Biblioteky nazionale, teda veľkej štátnej knižnice, ktorá je prístupná len študentom a majiteľom preukazu knihomoľa. Knižnica založená v roku 1701 ma (úprimne) neočarila. Jej útroby môžu byť krásne a zaujímavé, ale zvonka mi príde ako príliš moderná stavba. Čo by aj nie. Teta Wiki hovorí, že bola postavená v 30-tich rokoch a považovaná za najväčší počin jej architekta Plečnika.

 Prechádzame cez Novi trg okolo Šuštarskeho mosta, ktorý je tiež dielom architekta Plečnika. Má už jemne moderný nádych, ale ak si odmyslím tú stavbársku ohradu a murárske oplotenie kúsok vedľa (čo vždy v historických centrách nesmie chýbať), tak je to pekný most, náhrada za starý drevený z minulých storočí. Po našom je to Šustrov most, lebo v jeho okolí mali šustri svoje domčeky. Kúsok za mostom na Cankarjevovom nábreží si dáme rannú kávu. Najprv prebehne kontrola QR kódov a potom príde fešák s kávou. Neviem, či je príjemnejšia tá teplá káva, alebo ten plynový ohrievač o ktorý sa opieram. V každom prípade je tu kľud, príjemne, romantika a sychravo. 

Cez Rybí most prejdeme naspäť na ľavý breh a už kúsok za ním je Trojitý most. Veľmi pekné trojmostie, ktoré je pýchou mesta. Je to vlastne súbor troch mostov stretávajúcich sa na jednej strane rieky pri Filipovom dvorci na pravej strane, na druhej strane rozvetvený a končiaci na Prešernovom trgu. Trg u Slovincov je (pravdepodobne) námestie, takže na Prešernovom námestí. Kto by si teraz predstavoval nejaký obrovský most o veľkosti Karlovho mosta, tak ste totálne vedľa. Sú to tri mosty o dĺžke len pár metrov, rieka celkovo v týchto miestach nie je veľmi široká. Z tohoto pohľadu to nie je nič moc, ale tie mosty sú veľmi pekne architektonicky spravené. Pôvodný prvý navrhol talian a je z roku 1842. Potom v 30-tich rokoch (kto iný ako Plečnik) navrhol jeho rozšírenie o ďalšie dva mosty. Akože architektonicky to perfektne zladil a tým sa toto miesto stalo asi jedným z najromantickejších miest v Ljubljane. Preto ho nájdete aj na mnohých pohľadniciach a turistických letákoch. Oproti mostom je obrovský Františkánsky kostol. Jeho zvony sa rozliehali po malom námestí a tým čo nenosia hodinky ohlasovali, že je čas sa zobudiť, je desať hodín. 

Kúsok za týmto námestím sú ešte dva návštevy hodné mosty a to Mäsiarsky most (ktovie kto býval v jeho okolí) a je hneď vedľa tržnice s kaviarničkami. V tomto meste práve tento slúži ako most so zbierkou farebných kovov, teda presnejšie s množstvom visiacich zámkov od zaľúbených párov po oboch stranách. Most nie je nijako pamiatkovo hodnotný, je z roku 2010 a jediná jeho zaujímavosť (aj to ako pre koho) sú tie zámky. Za zmienku skôr stojí Petkovškovo nábrežie na jeho jednej strane, pre jeho staré budovy, či skôr domčeky. Kaviarne obveseľujú toto smutné počasie a my sa okolo nich ešte vydáme k poslednému, oku lahodiacemu mostu. Dračí most je historickou pamiatkou z roku 1901. Bol zasvätený Františkovi Jozefovi na pamiatku jeho vlády, preto je na ňom rok 1848, keď začal vládnuť. Pôvodne niesol jeho meno až kým ho v roku 1919 nepremenovali na Dračí most. Na obidvoch jeho stranách sú (okrem semafórov) po dve sochy drakov. Podľa legendy sú to soch draka ktorého zabil Jason a jeho Argonauti.


Cez most sa znova dostávame na pravý breh a tam na Vodnikov trg. Za pekného počasia tu pravdepodobne bývajú trhy, no teraz je to len jedno veľké parkovisko. Nie je vodník ako vodník a toto námestie nie je vodníkovo, ale Vodnikovo. Valentin Vodnik bol významnou osobnosťou Slovinska, pedagógom, básnikom a spisovateľom. Preto tu má svoju sochu. V týchto miestach začínajú uličky, ktorými sa dá dostať na Ljubljanski hrad. Buď pešo, alebo lanovkou. Ale na to sme už príliš leniví a tak šplhanie do kopca si necháme na inokedy. V tomto počasí sa to asi ani nesluší, nie? Určite nie.

Popri brehu, po nábreží prechádzame znova okolo Plečnikovej tržnice a cez Šusterský most už hore brehom okolo knižnice na mestskú dopravu. Ešte som zabudla spomenúť Kongresni trg, teda námestie vedľa Ljubljanskej univerzity. Námestie so stromovým parkom je jedno z fotogenických miest tohoto malého hlavného mesta. Ano malého, lebo je to jedno z najmenších (a asi aj najmladších) hlavných miest. Jeho historickú časť si pozriete prakticky za chvíľu. Ale ak to spojíte s kávičkou v jednej z príjemných kaviarní, alebo si len tak niekde kúpite čaj so sebou, tak za pekného počasia máte o romantický výlet postarané. Skúste premôcť svoju (aj našu) lenivosť a vyjdite hore na hrad.


My už si to frčíme MHD-čkou naspäť do kempu, aby sme ešte dnes prešli ďalších (usoplených a ukašlaných) niekoľko kilometrov. Dominika nám odporučila cestou Predjamski hrad, čo je stavba v skalách a len pár kilometrová zachádzka z cesty. Je v kopcoch nad dedinou Predjama a je teda ozaj fajny. Tieto Slovinské kopce sú popretkávané mnohými jaskyňami a tento hrad je postavený na ústí jednej z nich. Je z 13. storočia a je zapísaný v Gunessovej knihe rekordov. Pozreli sme si ho len zvonka, ale v jeho priestoroch je vstup do jaskyne a podľa recenzií je to veľmi pekné miesto. Tak nabudúce.

Cestou po diaľnici na Koper je ešte veľa smerových tabúľ k jaskyniam. My však odbočujeme z diaľnice až pred Koperom a to do kempu v Ankarane. Je tma, krátko pred siedmou, vonku príjemných 12 stupňov rozfúkavaných morským vetrom. Parkujeme len pár metrov od vody, pri betónovom móle. Výhľad na nočný Koper s množstvom svetielok a nákladných lodí v diaľke na mori. Čo budeme robiť kým pôjdeme spať? Danko dostal dobrý nápad na hru. „Máme tam petangové gule! Budeme sa hrať. Ja budem hádzať gule do vody a ty budeš chodiť pre ne!“

Už o 20.30 ideme spať. Od nudy a zimy.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára