Stránky

utorok 21. decembra 2021

Palubný denník karavanistu (4.) - SLOVINSKO

 Deň 4. – UTOROK

Vstávane zas okolo ôsmej. Plán dnešnej trasy je na juh, do Koperu. Bicyklami je to len okolo 7-8 kilometrov, cesta dobrá, len cyklocesta ide popri hlavnej ceste. Na konci Ankaranu sa odbočí doprava a tak sa aspoň v určitom úseku vyhneme hlavnej frekventovanej ceste. Na tú sa pripájame až blízko kruhového objazdu kde už sú všade okolo nás parkoviská s tisíckami, desaťtisíckami áut čakajúcimi na nalodenie, alebo naloženie na kamióny či vlaky. A že nie sú čipy! A tu čakajú tisíce a tisíce áut na svojich majiteľov. A výber je široký. Za týmto prístavným nákladným priestorom pokračuje priemyselná štvrť a prelína sa postupne do obchodných zón a mestskej časti. Po pár kruháčoch už prichádzame do historickej časti mesta. Koper je významné Slovinské prístavné mesto už dlhé roky. Ním prejde veľká a dosť podstatná časť ekonomiky štátu. Dá sa povedať, že je to jediné morské spojenie Slovinska so svetom. Teda niežeby inde neboli prístavy, ale pobrežie Slovinska je tak krátke, že iné takto priemyselne vyvynuté mesto tu už nie je. Mestá ako Isola, Portorož a Ankaran sú hlavne turistické destinácie. Pobrežie Slovinska má len málo cez 30 kilometrov, tak keby ste silno chceli, tak ho bicyklom za deň prejdete tam a späť a uvidíte, že niet miesto na ďalší veľký obchodný prístav.

Koper je piate najváčšie mesto v Slovinsku a určite  k tomu najviac prispel práve prístav, priemysel a s ním spojené pracovné príležitosti. Je pomerne v nížine, takže ani so stavebnými možnosťami to nebolo až také zlé. Jeho históra siaha hlboko, hlboko do našich kalendárov. Už okolo roku 600 fungoval pod rôznymi menami. To, že má a vždy mal veľmi blízko k Taliansku svedčí nielen druhý oficiálny jazyk – Taliančina, ale v historickej časti mesta pochopíte, že architektonicky rástol pod rukami majstrov, ktorí stavali Benátky. Túto architektúru budete cítiť nielen v Koperi, v Mugii, ale aj ďalej po pobreží. Ak budete mať cestu k Slovinskému moru, zastavte sa tu. Teraz mimo sezóny (a počas covidu) je to dosť prázdne mesto. Počasie je na naše pomery ideálne. Ani zima, ani teplo. Tak akurát na poznávačky. Rozlohou je Koper pomerne veľký, ale môžu za to skôr priemyselné a moderné zóny. Pokiaľ by sme sa zamerali na historickú a turistickú časť, tak nič moc. Jeho staré historické uličky vám zaberú možno jeden deň. Teda ak chcete byť dôslední. Staré centrum vyniká Prétoriánskym palácom, niekoľkými múzeami. Množstvom vežičiek a starých krásnych domov. Zastavte sa na Titovom námestín napríklad v Paláci Loggia, kde je najstaršia kaviareň v meste a dajte si kávu. Zastavte čas a vychutnávajte si históriu, túto chvíľu, tento moment. Tu na Titovom námestí je hneď niekoľko historických perličiek v podobe bielych stavieb. Sú z 12.-15. storočia a toto miesto je takým zlatým stredom mesta. Okolo vás sa motajú študenti, pretože je tu niekoľko fakúlt a univerzít. Tak sa pomedzi nich do stratena vydajte napríklad Kidričevovou ulicou k prístavu s malými loďkami, alebo sa len tak motajte a blúďte uličkami. Vyberte si jednu z otvorených reštaurácií a dajte si obed ako my. Treba podotknúť, že všade sa kontroluje green pass – covid certifikát. V každej jednej kaviarni, reštaurácii.


Staré mesto bolo kedysi chránené múrom a bránami. Jedna z nich je dnes pamiatka – Prešnerov trg a brána Muda. Na námestí je stará fontána de Ponte, ktorá je asi terčom viacerých fotografov. Brána Muda je jediná dochovaná vstupná mestská brána. Kedysi ich bolo dvanásť, no ostala už len táto. Nás už vyviedla zo starého mesta a my okruhom po cyklochodníkoch zase ťaháme preč. Tou istou cestou, len s malou odbočkou za skladom áut. Je tu opustený dom, ktorý na pohľad vyzerá byť niečo ako elektráreň. Architektonicky veľmi pekný dom, škoda, že je opustený, ale podľa bordelu vedľa neho, tak snáď ho niekto prerába. Okolo neho sa do kempu nedostaneme, je tu kanál a za ním záhradkárska oblasť, takže naspäť na Jadranskú cestu a po nej až do centra Ankaranu do nášho kempu. Je to Avtokamp Adria Ankaran, jeho GPS je 45.577673, 13.735779. Rozľahlý kemp s vyše 500 parkovacími miestami teraz zíva prázdnotou. Je nás tu len pár turistov, zato na zvyšku plochy sú okrem chatiek a mobil-hausov zaparkované prívesy, ktoré sú tu celoročne, len samozrejme nie pod plachtami a igelitmi ako teraz. Niektorí majitelia sa tým nebabrú, obtočia príves streč-fóliou a majú okná, dvere zabezpečené. Kemp je komplet vybavený nielen sociálkami a bazénom, ale cez sezónu je tu obchod aj kaviareň. Ozaj sociálky. Tie sú teraz zavreté. Aly vyriešili to tak, že je tu akýsi kontajner, kde sú záchody, umývadlá a sprchy pre všetkých tých pár návštevníkov. Sprchy sú podľa mňa super doriešené. Sú na čipový náramok, ktorý sa len prikladá. Síce dosť krátko tečie voda, ale prikladať môžete aj pol hodinu a tečie taká teplá voda ako si zarobíte. Žiadne žetóny, ale dokonalé šetrenie vodou.

Prístup do mora je z betónovách pláží po schodíkoch a mólach. Oproti vstupu do kempu je obchod, lekáreň, skrátka začína maličké centrum mesta. Počas letnej sezóny to tu určite vrie a je nabité turistami. Teraz je to presne to, za čím sme prišli. Ticho, kľud, len domorodci. Ozaj. Tu je taký zvyk, teda akási dohoda medzi kempom a mestom. Keďže pobrežie štátu je krátke a miestami skalnaté, plné hotelov, rezortov a súkromných pozemkov, tak kemp musí umožniť obyvateľom mesta prechod k moru na prechádzky a športovanie. A tak z nášho karavanu priamo pri vode, môžeme sledovať domorodcov ako sa prechádzajú, venčia psíkov, behajú alebo sa „paličkujú“ po celej dĺžke betónovej pláže. Oni sa prechádzajú, pozerajú na nás, my sedíme a pozeráme na nich. Pohoda, klídek, vínečko.






 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára