Slovinsko 2021.
Tak ako by som začala... no ďalšia dovolenka narýchlo. Pôvodne to mala byť iná krajina, iné miesto pri inom mori. Najprv sme Slovinsko zvažovali ako náhradné riešenie, no keď sme pozerali, čo sa tam dá vidieť (podčiarknuté názvy v článku), akosi sa nám to viac a viac pozdávalo. Prvou výhodou je, že to bolo bližšie ako naša prvá vybratá destinácia. Teplota v novembri sa pri Slovinskom mori pohybovala okolo 15 stupňov, čo je veľmi prijateľná a príjemná zmena oproti našej klíme. Zimné pneumatiky sme mali už obuté, karavan ešte ani zďaleka nebol zazimovaný, nálada stúpala, radosť rástla. Hurá. Lenže s radosťou stúpala aj teplota hlavného šoféra, no po spomienke na egypt, keď tam išiel s riadnym kašlom a po pár dňoch bol fuč, tak sme to nevzdali.
Deň 1. – SOBOTA
Z domu odchádzame pred desiatou doobeda. U nás sú
dva stupne otca Celsia a na tachometri už krásnych 175.679 km. Všetko
zbalené, potravinové zásoby dostačujúce, náš štart sa vydaril. Tankovať sme sa
rozhodli až kúsok pred hranicami, konkrétne vo Veľkom Mederi, bolo to 38 litrov
za cenu za liter nafty 1,359 €. Už teraz sa na tú cenu dobre pozerá, keď toto
budem čítať po rokoch, tak dúfam, že si poviem: „tak moc to vtedy bolo?“.
Maďarskom prechádzame v sychravom počasí, bodaj by nie, vonku je len okolo
šesť stupňov a znova vnímam rozdiely medzi našimi cestami a ich. Teda
nebudem kritizovať, len ma napadá otázka, že prečo oni môžu mať na železničných
priecestiach tak ULTRA výrazné biele a červené led-kové svetlá, ktoré
uvidí aj spiaci šofér a u nás len ledva blikaciu žiarovku, ktorú tam
namontoval asi ešte dedo súčastného rušňovodiča. Sorry, možno nie všade, ale
tie priecestia, kde bývajú tak často tie smrteľné nehody by sa s takýmto
svetlom nedali prehliadnuť. Tak preboha PREČO aj my také nemáme?
O trištvrte na štyri už prechádzame hranicami so Slovinskom, na tachometri číselká popreskakovali na 175.990 a my tu kúsok za „čiarou“ kupujeme diaľničú známku za 15,-€. Veľmi milý a ochotný predajca so štýlom „daj sa vypchať cudzinec“ nás obslúžil a my sme sa tešili z milého a vrelého privítania v novej krajine. Zdravotný stav šoféra sa nijako nezlepšuje, veď ani nemá prečo. Ale kombinácia teraflu, mucosolvanu a strepfenu ho drží na nohách a pri volante. Keď už dopípali všetky esemesky o dôležitých informáciách ohľadom príchodu do cudzej zeme, frčali sme si to po ceste na Mursku Sobotu, Maribor až do Ljubljany. Tu sme si rezervovali fungujúci, prázdnotou zívajúci kemp Ljubljana Resort. Je to kemp pri hotelovom rezorte s bazénmi, myslím, že v lete pomerne husto obsadený. Vonku je osem stupňov a po celodennom mrholení a odstávkou diaľnice pred Ljubljanou sme boli radi, že sme na mieste. Konečne oddych a dobitie bateriek. Zajtra sa vyberieme na poznávačku tohoto starého a vraj pekného mesta. Dnes je síce ešte málo hodín, len krátko pred siedmou, ale vzhľadom na ročné obdobie príchod do kempu bol už za tmy. Tak dobrú noc a šup šup, dobiť baterky kvalitným spánkom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára