Palubný denník karavanistu (9.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 9. – NEDEĽA

Vstávame o 9.00 n.č., nákup potravín, raňajky, káva. Mimochodom, Alicina káva je veľmi dobrá, a nedrieme sa po nej. Ešte pár fotiek kempu a sprcha (v originálnej búdke) a štart. Plán trasy máme, odchod z kempu konečne o 13.00 n.č. (skoro, že ?)

*Jägala Juga*

Takže smer Jägala Juga. Vodopády na rieke, či skôr riečke, ktorá ani nie je taká veľká, aký má krásny a široký vodopád.  Voda je žltá, možno železitá, alebo s obsahom magnézia ? Je tu dosť ľudí, to sme nečakali - myslela som, že to bude niečo malé na konci dediny. Boli sme teda prekvapení.

*Palmsee a Sagadi*

Dva kaštiele nájdené takmer náhodne v mape Baltických štátov. Sú v malých dedinkách s peknými záhradami. Sú tu kvetové a ovocné sady, skleníky, pomerne veľký areál okolo každého z nich.

Cestou po krajine mnoho nádherných drevených domov, krásnych ako zo starých ruských filmov. Malé dreveničky štvorcového tvaru s malou verandičkou, farebne ponatierané od žltej, zelenej, modrej, cez hnedú, sivú, bielu, vlastne vo všetkých farbách. Sú aj v prírodnej drevenej podobe, aj malé, aj väčšie, aj prízemné, vo väčších mestách aj poschodové. Ich spoločným znakom je vodorovné obitie latami a okenice inej farby. Prízemie je obité vždy vodorovne, poschodie väčšinou zvislými. Ale vždy v tej istej farbe.

Honosnejšie domy majú ornamentálne okenice, prípadne celý rad takých okien. Ale všetky sú krásne, aj tie udržiavané a zachovalé, aj tie ošarpané a rozpadávajúce. Sú tu dokonca aj omietnuté domy, ale tie sa len tak tvária ako murované. Tam kde opadla omietka je vidieť drevený podklad.

*Ehalkivi*

Príbeh sám o sebe. Na toto miesto máme asi mimoriadne spomienky. Išli sme podľa navigácie v mobile, aj ona, aj mapa ukazovala, že pozdĺž pobrežia je cesta. Mal by tu byť aj maják, aj Ehalkivi – obrovský kameň na pobreží. Dokonca aj nejaká smerová tabuľa už bola, takže ideme dobre. Dvaja Blúdni Holanďania v bielych koráboch trmácajúci sa lesnou cestou. Cesta sa pomaly zužovala, maják sme už našli - nič moc, malý, hranatý na bohom zabudnutej maličkej pláži so starou hojdačkou a veľkou pavučinou. Dlho sa asi nehojdali.

Cesta ďalej sa stále zužovala, bohužiaľ, prehliadli sme „obrovskú“ tabuľu – smerovku so šípkou Ehalkivi. Keď sa cesta zmenila na dva ujazdené pásy medzi polmetrovou trávou, obidvaja Blúdni Holanďania zistili, že tudy cesta nevede. Asi na poslednom možnom mieste sme sa otočili, lebo ďalej koľaje prechádzali do vyjazdených malých vodných skupenstiev.

Na spiatočnej ceste sme už zbadali tú smerovku rozmeru 10x20 cm a za tromi zákrutami nám domorodec potvrdil správny smer. No a takmer v cieli sme sa po krátkej pláži ešte museli predrať malým pralesom. Rástli tu tie močaristé trávy, či bambus, či čo. Pod nohami sa to stláčalo, čvachtalo (blbý pocit), ako domorodci v pralese alebo v močaristých vietnamských lesoch. No a na konci tejto asi 200 metrovej cesty bol konečne ON. Kivi – teda kameň.

Obrovský 7-metrový balvan, 48 metrový po obvode. Patrí k tým všetkým blúdnym kameňom, ktoré sú tu na severe všade na plážach tohto Fínskeho zálivu. Ale tento je extra (XXXL). Tiež sem pricestoval v dobe ľadovej zo severného Švédska pred tisíckami rokov. Ako sa topil ľad a sneh, tak sa presúvali aj kamene. Balvany sú všade - v mori, na brehoch, ale aj v mestách a mestečkách a domáci s nimi nehýbu. Po tomto zážitku sa predierame touto dva-dva a pol metra vysokou bažinou naspäť k autám. Dobre že Alica nešla, mala by nohy doštípané a ošľahané ostrou trávou.

Cesta ďalej pokračovala zase tými najkrajšími cestičkami. Ani nám nevadilo, že nás Majka naviguje rôznymi skratkami. Dlhé kilometre vysokých borovíc po oboch stranách cesty, miestami prestriedané brezovými hájikmi. Zas tá ruská krajina zo sovietskeho filmu. Chladná tajga, alebo letná sibír. Panenská príroda s nekonečným kľudom a tichom. Tu sme ani toľko kamiónov nestretli. Len občas sa na nás domáci na traktoroch pozerali ako na zjavenie. (Že šibe im ? Čo tu robia ?) Niekde tu, kde sa konečne objavilo mesto, niekde, tuším pri Rakvere, tankujeme. 19.30 n.č. +1h ich času:

45,36 l = 46,58 € (1,027 € /l)

Hľadáme nocľah, spolupracuje navigácia s mapou a našli sme kemp. Teda kemp... skôr nefunkčný pioniersky tábor (ako mimo sezóny). Ale je tu úplne báječne. Na zem už padá tma (načase) a spolu s ňou aj biele mlieko hmly. Všade okolo nás je v dolinách mliečna dráha, až takmer pri nás na kopčeku, pri našich karavanoch. Raj, nebo, romantika + ticho, prázdno, opusteno, hmla, komáre a latrína. Ale funkčná ! Aj s pilinami na zasypanie !

Tak po vínku zase dobrú noc.

Palubný denník karavanistu (8.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 8. – SOBOTA

Budíček o 8.00 n.č., raňajky, odchod do mesta aj s autom. Cena za nocľah 33,- € (karavan, 4 osoby, elektrika). Tachometer 142.741 km – Talin City camp. V meste parkujeme na parkovisku pri termináloch v prístave. Julo s Alicou nás tu už čakajú a držia miesto. Poriadne pozamykať, vložiť film do foťáku a ide sa.

 *Talin*

Prehliadka vraj najkrajšieho európskeho historického mesta začína „Tučnou Margarétou“ – vstupná brána do starého mesta. Okolo troch sestier prechádzame ku kostolu Sv.Olava. Tu po 250-tich schodoch vychádzame na strechu 123 metrovej veže odkiaľ je dokonalý výhľad na mesto.

  

Ďalej stará lekáreň, kostol Sv.Nicholasa, samozrejme námestia, parky, katedrála Alexandra Nevského, parlament, Dom bratstva čiernych hláv, Reakoja plats (niečo ako radničné námestie), starý kláštor so železnými mníchmi. Videli sme Talinskú piváreň, uličky mesta a jej maľujúcich umelcov. Stretli sme dve svadby a strááášnéééé množstvo dverí. To bolo cvakov a záberov !

Pred pol piatou n.č. sme to už vzdali a odchádzame. V propagačnom letáku, či skôr mapke o Baltických štátoch sme našli ešte dve zaujímavé miesta, tak ideme do kempu a zajtra tam vyrazíme. Našli sme naozaj originálny kemp – Kivitalu (v preklade kamenný statok). Je to kemp s množstvom originálnych kúskov: majú tu odstavenú električku, samozrejme aj električkovú zastávku (a hneď dve), z motoru vyrobený stôl, originálne drevené stoličky a stôl. Z kameňa v zemi vysekaný Lenin, sedačka a stôl vyrobený z kovových postelí a kopec ďalších vecí. Domáci pán je veľmi zručný chlap a zvárač. Aj kadibudka je totálne originál s knižnicou a nápismi.

Tu za jednu noc sme platili 26,- €. (59.352419, 24.915110). Kemp odporúčam ! Krásne miesto blízko k Talinu.

Palubný denník karavanistu (7.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 7. – PIATOK

Odchod z kempu o 9.30 n.č., smer Pärnu, okolo mora. Niekde v strede medzi Rigou a Pärnu je hneď pri ceste odpočívadlo s výhliadkou na more. Tu je to pravé miesto na kávičku a keksík. Pláž krásna, prázdna, až na pár okoloidúcich ako sme my. Zastavuje tu veľa áut, aj češi na dvoch karavanoch, idú až z Fínska. Ujo milý a ukecaný nám odporúča Helsinky, boli tam aj s autami.

Po kávičke a fotení ideme ďalej, neskôr ešte nákup v RIMI obchoďáku a tankovanie:

36,96 l = 36,37 € (0,98 €/l), tachometer – 142.483 km.

O cca 13.00 n.č. prechod hraníc s Estónskom. Pekné nové vyasfaltované cesty, a prekvapkanie – Automúzeum ! No samozrejme, že stojíme. Súkromné múzeum plné krásnych socialistických mašín. Červené laná oddeľovali zvedavcov od áut ako sú Moskviče, Volgy, Lady, Pobedy, Žiguláky, Čajka, ale aj taxi Opel, Volvo, Rambler a nejaký američan. Krásne vzdušné, presvetlené múzeum, čistučké plné nablýskaných veteránov má určite dobrého majiteľa. Takéto niečo by sme chceli aj my mať.

Podľa googlu je ešte po ceste Kohila, ďalší chrám pravoslávnej cirkvi. Taktiež veľmi pekný.

Po cestách s hustými borovicami lemujúcimi jej kraje, miešajúcimi sa s brezami (jedna báseň) sa začína oblasť patriaca hlavnému mestu. Pribúdajú budovy, autá, semafory, je cca 17.30  n.č. a my vstupujeme do Talinu. Na googly nájdený Talin City Camp existuje, super. A na tú srandu je to ten kemp, čo spomínal ten čech na odpočívadle. Za nejakým hotelom, na asfaltovej ploche. My ostávame, Julo s Alicou to skúsia niekde v okolí mimo kempu- Ráno sa stretneme.

Ešte večer vybehneme len my dvaja na bicykloch do mesta zistiť cenu trajektu do Helsiniek, máme vážny záujem. Bohužiaľ, na terminály sme zistili, že je to také zložité, že sa nám to teraz nechce a neoplatí. Pani v hale za okienkom je taká „milá“, že nás znechutila a nemáme energiu hľadať a zisťovať, hlavne už nemáme kde, je veľa hodín. Ale našli sme tu v prístave pri termináloch parkoviská, kde v pohode zaparkujeme s karavanom, a dokonca za 6 € na celý deň (aj noc).

Po návrate do kempu jednému karavanistovi konečne prestal hučať alarm na aute (asi po piatich hodinách). Konečne ticho, dobrú noc.

Deväť hodín večer, všade svetlo ako u nás poobede o piatej.

Palubný denník karavanistu (6.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 6. – ŠTVRTOK

*Riga*

Vstávame o 8.00 n.č., do mesta ideme cez tú dieru v plote, ako nám poradili Česi v kempe. Tá diera je hlavná brána. Prejdeme cez ultra veterný most cez rieku Daugavu (čiapka, kapucňa na hlavu) a ideme vpravo, do starého mesta. 

Je tu toho viac na pozeranie: Dom čiernych hláv, Bazilika sv.Petra, Evanjelická katedrála – Rižský dóm, Pamätník slobody, Pravoslávna katedrála Kristovho narodenia, Traja bratia (3 domy), Cat house, Námestie Dome, ... a kopa obchodíkov so suvenírmi- typickými matrioškami, ale aj zeurópštenými magnetkami a snežítkami, a zase ten jantár. Milión päť zámkov na moste v parku,  divadlá a dvere, a zase dvere, slovenské veľvyslanectvo, a zase dvere,...

Vraj je v Rige veľa parkov - ak sú také krásne, ako tento tu pri Pamätníku slobody, tak klobúk dolu. Jazierka, fontány, sochy, kvety, loďky a holuby. Tu sme si (a nielen my) pozreli prehliadku stráže priamo pod  monumentom slobody, chlapci kráčali ako natiahnutý kľúčikom a ladili,  jeden ako druhý, nezakopli. Monument slobody - bol postavený v rokoch 1931-5 z príspevkov občanov, ako symbol slobodného a nezávislého štátu. Dievčina na vrchole sochy, zvaná Milda, drží 3 hviezdy symbolizujúce tri lotyšské historické regióny. (dočítala som sa). 

Námestíčka s kaviarničkami a kvetinovými záhonmi, množstvo muškátov, uličky plné ľudí sa striedali s tými pustými, vyľudnenými. Darmo, je pracovný deň a všetci slušní ľudia sú v práci, len my sa tu flákame. Ale krásne sa flákame.

No aj toto sa musí uzavrieť, a tak naspäť dobre vyfúkaní Lotyšským severským vetrom prechádzame ponad rieku, nebezpečne širokú a zvláštne špinavú, žltú (alebo železitú ?) smerujúcu ešte kúsok na sever, kde sa vlieva do Baltického mora.

 Po návrate do kempu sme s Julom ešte išli fotiť starého veterána a domy v okolí, domy typicky ruské, drevené, ale aj tie s falošnou omietkou.

Palubný denník karavanistu (5.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 5. – STREDA

Vstávame o 8.00 n.č., ešte odskočiť k moru s Milošom pre piesok. Z každej dovolenky si donesiem piesok z pláže, tak aj tu musím. Odchádzame o 10-tej n.č. Ešte tu niekde nablízku tankujeme:

62,02 l = 61,03 € (0,984€/l), tachometer: 142.140 km

Pokračujeme na sever, cesty sú zase v štádiu stavby, už stojím na ďalšom semafore a zelená nie a nie naskočiť. Bodaj by nie, keď semafor je v studni (už tretí ? štvrtý ?).

Príroda je tak krásna, že len ruské filmy z letnej Sibíri by to popísali. Skúsim. Rovná a široká štrková cesta lemovaná vysokými borovicami, kúsok od cesty elektrické stĺpy oddeľujú prašnú cestu od voňavého zeleného lesa. Borovice až po nebo lákajú svojou čistotou a vôňou. Nádhera. „Ideme na hríby ?“ – otázka do vysielačky pre posádku druhého karavanu. „Môžeme. Práve sme to mali na mysli.“  Ale miesto hríbov sme nazbierali plné misky čučoriedok. Moje prvé čučoriedky v živote! (načase v mojom veku). Tak sme sa nimi „nadžgali“ - doslova. Bolo ich toľko, že sa nedalo odísť, ako kedysi, ako Alica pred mnohými rokmi u nich doma v Poľsku. Čupeli sme v tráve a hltali a hltali. A za nechtami len fialová farba tejto vitamínovej bomby.

Po asi hodine vyrážame ďalej. Za jednou atrakciou.

*Irbene*

Predstavte si maličkú piesočnatú púšť uprostred borovicového lesa. A tu medzi stromami trčí obrovský (!), opakujem obrovský satelit. Presnejšie, je to parabolický rádio teleskop. Je najväčší v severnej Európe. 

Wikipédia hovorí, že táto oblasť bola založená ešte v roku 1974 sovietskou armádou a tento teleskop o výške 32 metrov bol až do roku 1993 tajný. Bol spolu s dvomi ďalšími ďalekohľadmi používaný ako komunikačné centrum a fungoval pravdepodobne pre KGB počas studenej vojny, ako odpočúvacie zariadenie na špehovanie komunikácie Európy a USA. Teraz ho postupne reštauruje Lotyšská akadémia vied  a je to vlastne „Ventspils Medzinárodné rádio-astrologické centrum“.

Po ceste nás tak trocha prepadla únava, tak zastavujeme uvariť si kávu pri menšom zámku „Jaunmoku pils“. Pár fotiek a ide sa ďalej.

O cca 16.45 vchádzame do Rigy. Podľa maps.google máme nájdený Riga City Camping. Je to kemp v areály výstaviska, dosť plný, lebo je menší. Ale čistý, pekný, s karavanmi zo všetkých okolitých štátov. GPS: 56.956308, 24.077485

Cena 50,- € / karavan, elektrika, 4 osoby, 2 noci

Palubný denník karavanistu (4.) - Poľsko - Litva - Lotyšsko - Estónsko

Deň 4. – UTOROK

Vstávame o 7:00 nášho času, ideme sa pozrieť na vežu zámku. Odtiaľ je pekný výhľad na okolie, a aj na rieku Nehmen. Priamo pod zámkom je aj krásny rybník. Opúšťame túto pokojnú a tichú štvrť a ideme na ďalšie google.maps miesto – Szawle, alebo aj zložitejšie – Šiauliai.

občas sa dosť zle prechádzalo okolo stavebných strojov, bolo to LTT

*Šiauliai*

56.015134, 23.41548

Hovorovo Šavle, alebo nejako podobne. Toto veľmi zaujímavé a až príliš navštevované miesto je pomerne mladým pamätníkom, v porovnaní s ostatnými navštívenými bodmi našej expedície.

Vraj na protest proti komunistickému režimu a ich manierom sem začali ľudia nosiť kríže v rámci cirkevných stretnutí. Tomuto miestu sa hovorí Hora krížov, ale v skutočnosti je to len kopec, možno to hora skôr znamená kopa, ale pochybujem.

Tento zvyk nosenia sem krížov trvá doteraz. Prinesiete si kríž, alebo si ho tu kúpite, a môžete ho tu položiť, zapichnúť, oprieť, a môžete na ňom nechať aj odkaz, spomienku, slovo, na niekoho blízkeho, alebo len tak, ako modlitbu za seba, svoju rodinu, niekoho známeho či neznámeho.

Na prvý pohľad je to ako smetisko krížov, lebo je ich tu nenormálne veľa a mám nutkanie povedať - už dosť, už stačí. Ale asi je to skôr miesto, kde ľudia prinesú svoje trápenie, svoj smútok za niekým blízkym, svoje spomienky a dúfajú, že sa im uľaví, že takto pozdravia toho svojho, ktorí je už tam hore. Medzi krížmi sú chodníčky, schodíky, uličky, kríže, obrázky svätých, ružence a stále ich pribúda. Je to miesto, kde máte zmiešané pocity. Ale úcta k ľuďom, čo toto vytvorili ostáva.

Tu niekde v Šiauliaí začína prehľad tých najkrajších šperkov z jantáru. Od náhrdelníkov, náramkov, náušníc a brošní, cez prívesky na krk, kľúče, mobily. Sú nimi olepené magnetky, obrazy, pohľadnice, sú z nich stromčeky šťastia, šperkovničky. Sú tu na každom mieste a oni sú na túto surovinu, či skôr nerast, veľmi hrdí. Jantár má svoju povesť, svoj príbeh. Nielen v Litve, ale aj v Lotyšsku, v Estónsku je ho veľa. Na každom kroku, v každom obchodíku vám ho núkajú ako niečo národné, jedinečné.

Do Šiauliaí na Horu krížov sme prišli okolo obeda, tak sa tu už turistami hemžilo. Odchádzame o 13.00 n.č., smer Palanga. Prestávka na obed a s plnším žalúdkom sa aj náš pohľad na cesty zlepšuje. No v skutočnosti sa tie cesty ozaj zlepšujú (postupne). Pred Šiauliaí boli na ceste každú chvíľu semafory, cesty sa budujú, jazdilo sa len po jednej polovici a nekonečné semafory to dávali do poriadku. Tu je to už lepšie.

Prišla ďalšia zmena v programe cesty. Naše posádky sa dohodli, že nejdeme na polostrov Nida a do Klaipedy - škoda, chcela som vidieť Ruské hranice zblízka. Takže cez Palangu na sever, o 16.40 n.č. prechod hraníc s Lotyšskom. Nákup v obchoďáku a ďalšie miesto našej plánovanej návštevy.

*Liepaja*

  Toto mesto, kedysi bohato obsadené Rusmi (pardon Sovietmi), malo jednu významnú úlohu. Bola tu námorná základňa sovietskeho námorníctva, uzavretý prístav a  sklad nukleárnych zbraní. Aj keď sa  v rokoch 1991 – 2000 veľa Rusov vysťahovalo, stále ich tu je dosť a v meste nie je problém sa dohovoriť po rusky. Ochotne nám ukázali cestu k Bazilike sv. Nikolaja.

Toto bola asi najkrajšia bazilika, akú sme počas dovolenky videli. Vyrovná sa tým v Moskve a v Petrohrade. Má päť menších plus jednu veľkú pozlátenú kupolovitú strechu (neviem ako sa nazýva takáto cibuľovitá strecha). Bazilika je obstavaná typickými komunistickými bytovkami, takže stojíte oproti nej, obzriete sa a vysoká tráva po kolená a Rusi v oknách bytoviek. Niektoré sú dosť zničené, ale vyzerá to, že ich začínajú opravovať. Snáď sa im to podarí.

odtiaľto sme fotili baziliku

Do baziliky sme sa nedostali, neviem ako často býva otvorená, ale na nete som videla aj fotky zvnútra, takže asi niekedy predsa len býva.

56.552919, 21.010865

Necelých 50 km odtiaľ sme si našli kemp na prespanie. Pavilosta: 56.888031, 21.170101

Kemp je pod nejakým vysielačom, ale na pláži - teda pláž je za dunou. Vedľa nás sa vlieva do mora riečka, či kanál, na ktorej kotvia malé motorové lode. Je tu príjemne.

To by nebola dovolenka bez západu slnka, tu je to priam ideálne, mesiac je v splne a pri jeho vykúkaní z horizontu mal až hororový výzor. Bol obrovský, oranžový a fľakatý. Ale vyššie už chytil normálnu farbu. Asi mu klesla teplota.