Deň 11 – UTOROK
Dobré ráno ! A zároveň dovidenia.
Rozlúčili sme sa so záhoráckym retro klubom, ich Fiatkami a servisnou československou Aviou a vydali sme sa na západ – smer Temešvár. Máme pred sebou 180 km cesty kým tam dorazíme, a to pre dnešok ešte nie je všetko.
Ani za svet nechcel ísť domov, tak ho nasilu vyhnali:
Cestou sa zase mení dedinská architektúra. Iná je dole na juhu, iná tu v strednej časti Rumunska a celkom určite je iná aj hore na severe pri Ukrajinských hraniciach. Ale niektoré veci majú spoločné. Všade sú odstavené nefungujúce fabriky, po ktorých ostali len vysoké komíny a prázdne rozpadávajúce sa budovy, zarastené vysokou zelinou alebo opustené chladiace veže. Tu, v smere do Maďarska, sa na mnohých miestach budujú diaľnice, teda asi jedna dlhá to bude. Rozširujú cesty, robia príjazdové pruhy a nosné mosty. Od Fagetu je už dokonca krásna nová diaľnica. A všade sú tie krásne kilometrovníky (ktoré sa nedajú ukradnúť).
Rumunsko je naozaj raj motorkárov, sú všade a nečudujem sa im. Dokonca možno tíško závidím, lebo „zo sedla“ je iný pohľad na svet. Je to iný zážitok. Motorky z celej Európy tu okupujú túto krásnu prírodu a krásne miesta. Diaľnice sú tu lacné, na mesiac sme zaplatili 7 €, nafta – motorina tiež nie je drahšia ako u nás. Tu sa nedodržiava rýchlosť, ani v dedine, ani mimo, a predsa tu jazdia bezpečne. V Taliansku to bol chaos, tu sa to dá, každý ide jeho vlastným tempom (a plná čiara tiež nepraskne).
Dobré ráno ! A zároveň dovidenia.
Rozlúčili sme sa so záhoráckym retro klubom, ich Fiatkami a servisnou československou Aviou a vydali sme sa na západ – smer Temešvár. Máme pred sebou 180 km cesty kým tam dorazíme, a to pre dnešok ešte nie je všetko.
Ani za svet nechcel ísť domov, tak ho nasilu vyhnali:
Cestou sa zase mení dedinská architektúra. Iná je dole na juhu, iná tu v strednej časti Rumunska a celkom určite je iná aj hore na severe pri Ukrajinských hraniciach. Ale niektoré veci majú spoločné. Všade sú odstavené nefungujúce fabriky, po ktorých ostali len vysoké komíny a prázdne rozpadávajúce sa budovy, zarastené vysokou zelinou alebo opustené chladiace veže. Tu, v smere do Maďarska, sa na mnohých miestach budujú diaľnice, teda asi jedna dlhá to bude. Rozširujú cesty, robia príjazdové pruhy a nosné mosty. Od Fagetu je už dokonca krásna nová diaľnica. A všade sú tie krásne kilometrovníky (ktoré sa nedajú ukradnúť).
Rumunsko je naozaj raj motorkárov, sú všade a nečudujem sa im. Dokonca možno tíško závidím, lebo „zo sedla“ je iný pohľad na svet. Je to iný zážitok. Motorky z celej Európy tu okupujú túto krásnu prírodu a krásne miesta. Diaľnice sú tu lacné, na mesiac sme zaplatili 7 €, nafta – motorina tiež nie je drahšia ako u nás. Tu sa nedodržiava rýchlosť, ani v dedine, ani mimo, a predsa tu jazdia bezpečne. V Taliansku to bol chaos, tu sa to dá, každý ide jeho vlastným tempom (a plná čiara tiež nepraskne).
Rumunsko: kukurica, slnečnica, kone, kukurica, slnečnica, kravy, motorky, kukurica, kostol, psy, slnečnica, motorky... a tak dookola.
Novú diaľnicu (od Fagetu do Temešváru) museli otvoriť nedávno. Mapy do mobilu som si stiahla len pred pár týždňami, ale ani tam ich nemám, nie ešte aby ich mala Majka, ktorú sme aktualizovali ešte pred pár rokmi. Ale trafili sme. Temešvár je tu.
Okolo 14-tej hodiny, pri teplote 36 °C, sme sa vybrali pozrieť si mesto. Áno, v tej najväčšej horúčave. Ale mesto má pomerne dosť zelene, takže sa dalo ísť po chládku. Najprv sme hľadali synagógu, zaparkovali sme kúsok od nej, pri kostole. Uličkami sme išli do mesta, čo bolo dosť ďaleko. Z pol cesty sa Danko vrátil pre auto, že ho preparkuje bližšie k mestu. My sme zatiaľ našli pýchu Temešváru - Catedrala Mitropolitana - Katedrála troch hierarchov.
Temešvár vyzerá byť veľmi pekné mesto. Teda nie je jediné v Rumunsku, ale toto je tak akurát po ceste. Asi budem druhú Rumunskú dovolenku plánovať aj s prehliadkou tohoto mesta. Len pre zaujímavosť, Temešvár mal vraj ako prvé mesto v Európe zavedené elektrické osvetlenie.
Najprv sme váhali kam ďalej, či prespíme ešte niekde tu, alebo až za hranicami, niekde v Maďarsku. Do zotmenia ešte ďaleko, tak ideme do Maďarska. Kemp v Makó. Tesne pred hranicami obecný teplomer v Sannikolau ukazuje +38°C. Je leto, tak prečo nie.
ZTemešváru až do Maďarska boli krásne prázdne cesty, odporúčam zvoliť túto trasu. Hranice sme prešli o 18.30 rumunského času, prekročili sme čiaru, vrátili sme sa v čase a hop ! Je 17.30 hod. Na naše prekvapenie robili kontrolu. Colník nám nakukol až do karavanu, vedľa stojaci autobus musel vystúpiť komplet. Toto zdržanie nebolo až také hrozné, veď do kempu je to už len kúsok.
Celkom príjemný kemp, v lesíku, pomerne rozľahlý. Takže dnes nocľah tu, ešte bazén a potom už dobrú noc. Ahoj zajtra.Tu je link na fotky a hodnotenia: Camping-motel-Makov
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára