Stránky

nedeľa 20. augusta 2017

Palubný denník karavanistu (9.) Rumunsko

Deň 9. – NEDEĽA
 Budíček sme si dali o 8.00, načo zabíjať čas spaním. Majiteľ kempingu nám odporučil nechať auto pri Carefoure a do mesta ísť autobusom, aby nebol problém s parkovaním. Ale my sme sa rozhodli risknúť to, veď po našej skúsenosti, že Rumuni nie sú až tak turistov-chtiví, tak mesto nebude až tak preplnené. Podľa maps-google som videla, že pred parlamentom je veľké parkovisko, tak GPS súradnice pre našu Majku sú zadané. Zase krásny prejazd mestom (rovno, rovno, doprava a rovno), a sme na Bulevardul Unirii, na ktorého konci je parlament. Bukurešť je krásne mesto, v rumunskom jazyku toto slovo znamená veselý, šťastný. Je úžasné aj vtedy, ak sa cez neho len preveziete autom, ani nemusíte vystúpiť a vidíte ohromné množstvo starých krásnych budov. Niektoré štvrte vám architektúrou budú pripomínať starú Budapešť, Waršavu či Drážďany. Sú tu domy, ktoré si pamätajú vojnu - neviem síce ako Rumunsko zasiahla druhá svetová vojna, o tom sme sa tuším ani neučili, ale sú plné výklenkov, balkónov, ozdobných ríms a starého kovania. 
Okolo veľkých moderných kruhových objazdov sú historické „bytovky“, sú to 7 až 10 poschodové budovy plné okien a balkónov s betónovým zábradlím. Vrch domu sa zužuje, tvarujú ho ozdobné oblúkové okná a na samom vrchu je zvláštny tvar – stĺporadie vytvárajúce buď terasu, alebo vyhliadku, alebo len tak ozdobu budovy.


Popri bulvároch v novšej štvrti mesta sú už modernejšie sídliská. Nie také, ako vás napadá ako prvé, majú svojský štýl. Sú plné balkónov, jeden vedľa druhého, sú tiež pravítkovo hranaté, balkóny sú vo väčšine prípadov zasklené. Je tu vidieť komunistickú éru, ale ruku iného architekta než u nás. Väčšinou z nich máte pocit neuveriteľného neporiadku, nezáujmu o život. Nepopieram, nájdu sa medzi nimi aj také, čo majú plastové okná a vymaľovaný upravený balkón, ale tých je pomenej.


Zaparkovali sme na tom hlavnom bulvári, ktorý má koreň priamo pred oknami parlamentu. Nešli sme až na to veľké parkovisko, tu je toľko voľného miesta, že by sa tu celá karavána áut vmestila. Možno preto, že je nedeľa ráno, alebo možno preto, že je čas byť na rannej omši. My sme zas takí neporiadni, a miesto kostola sa ideme flákať po meste. Tu je po obidvoch stranách cesty park so stromami, na okraji cesty je pod nimi chládok, tak preto to tu nechávame. Dominika má stále fialovú opuchnutú nohu, tá by našu prechádzku nezvládla. Neostáva jej iné, len učiť sa v aute. Vyrazili sme cez stromovú alej k parlamentu. Ten nenormálny kľud a ticho by sa dalo rozdávať. Len občas niekto sedí na lavičke pod stromom a s Rumunskou ľahostajnosťou si vychutnáva ranný vzduch. Tomuto sa povie čas na relax a prechádzku. Bližšie pred parlamentom sme prešli naspäť na dvojprúdovú cestu rozdelenú pásom fontán. Toto bolo jedno z miest, ktoré som chcela vidieť. Jednou ranou dve muchy – fontány s mozaikou na dne s parlamentom v pozadí. Parkovisko je až na dva autobusy a šesť áut prázdne. Žiadni turisti, žiadny chaos, len dokonalý kľud. 


Ďalší GPS bod – Ateneul Roman, opera, koncertná sieň. Medzitým niekoľko starých budov, mostov cez rieku Dambovita, zopár pekných dverí do zbierky, staré kino (s keškou), na podstavci busta Alexandra Dubčeka (so slovenským textom) pred múzeom, nejaký ten kostolík a zase múzeá a konečne Ateneul Roman. Pomaly sa vraciame na bulvár ktorý nás privedie k autu. Všade, ale naozaj všade si všímam elektrické stĺpy, boli sme na ne upozornení, veľa sa o nich „klebetí“. Takže všade, ale naozaj všade sú natiahnuté káble, úplne „logicky“ asi každý dom má svoj vlastný kábel. Takže zo stĺpa na stĺp ide kopec káblov a ešte aj niečo viac, keby sa chcel ešte niekto pripojiť. Neskôr sme sa dozvedeli, že tie namotané sú príprava na optické káble, eurofondy prispeli, tak ich natiahli. Či je to pravda nevieme. Prechádzame ulicou s modernejšími budovami a občerstvením, ale stále sme nenašli žiadny obchod so suvenírmi. Všetky obchody, až na maličké výnimky zavreté. Raz darmo, je nedeľa doobedie. Na našu ulicu sa dostávame pri širokej fontáne (fungujúcej) a potom už pomaly cez alej, plnej kľudu, aj keď už ľudia pribudli.




 S autom ideme smer parlament, zastavíme, nech si aj Nika spraví pár fotiek.

Ešte doplníme zásoby v Carefoure a potom už GPS smer Pitesti. Tam niekde máme súradnice kempu.
Kemp v Curtea de Agres je vo dvore domu, už z tej nenormálne „úžasnej“ cesty bol dosť zvláštny pohľad do jeho vybavenia, tak sme to nechali tak a ideme na ďalšie súradnice – kemp Dragoske. Krásny kemp. V kopci, na svahu, pár chatiek, staré obytné prívesy a priestor pre stany a ďalšie karavany. Uprostred to najlepšie – čerešnička na torte – strom a z neho na štyri strany hojdacie siete a niekoľko zavesených hojdacích kresiel. A ako bonus, dvaja milunkí psíkovia. Ostávame.
Neuveriteľné ! Svet je malý a len chvíľu po nás prišli naši (záhoráci) Fiatkári. Boli tiež v Constante a už idú zo svojej Tour de Romania naspäť. Nič lepšie sa nemohlo stať, len stretnúť sa tu. Chudákovi Janovi sa pokazil príves, tak ho opravoval a zváral. A keď ho už mal, tak aby sa nenudil, niečo sa mu stalo aj s autom. Ale Rumuni v dedine nemajú problém s pomocou, aj keď je nedeľa. Je to super partia, tešíme sa z nových kamarátov a dobrého kempu: Camping-Dragoske

Apropó ! Elektrické káble, no musím to sem dať, veď som to tam všade striehla, tak vyberám to najlepšie v skratke:












Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára