Deň 8. – SOBOTA
Niekedy sa veci nedejú ako by sme si predstavovali. Veru niekedy nie, niekedy už vôbec nie.
Ráno vstávame o 7.30 a po raňajkách ideme na pláž. Už sa celkom vyčasilo, tak sme sa naivne navliekli do plaviek, vzali karimatku a hurá. Omočili sme si členky a po 15 minútovom slnku sme chytali už len vietor. Posedeli sme si na piesku a keď už som si nabrala piesok do fľaše, zavelili sme odchod. Vypočítali sme si ostávajúci čas, zbalili auto a veci tomu prislúchajúce, doplatili ešte jednu noc v kempe a vyrazili smer Constanta. Dnes ešte niečo stihneme, a do kempu v Bukurešti vedie pekná rýchla cesta. Zajtra dáme hlavné mesto, bude voľno, nebude moc áut a ľudí.
Najbližší cieľ – kasíno Constanca. Teda niežeby sme boli gambleri, ani ruletu hrať nevieme, ale veď raz v živote sa tam človek musí ísť pozrieť.
Po ceste cez poloostrov Mamaia majú pre turistov lanovku. Tu, priamo nad domami a hotelmi ide kabínková lanovka. Neviem kam vedie a odkiaľ, možno z hotelov na pláž, alebo do centra, ale je to zaujímavé.
Asi o 10.30 sme už boli na parkovisku nad kasínom. Ostáva nahodiť sa do gala, teda kraťasy, tričko, sluňáky a ide sa fotiť. Tu na brehu, či skôr na skale nad vodou, je staré kasíno Elisabetha Constanta. Nefunkčná nádherná stará budova, ktorá priam láka sa tam vlámať a narobiť tie najkrajšie fotky. Bulvár Elizabetha vedie popri brehu Čierneho mora, je to chodník nad vodou, na útesoch skál a na tomto vysunutom mieste je posadené kasíno, postavené v secesnom štýle a otvorené v roku 1910. Bohužiaľ je zavreté, nefunguje. Je to historická pamiatka a myslím, že ak chcú prilákať turistov, mali by ju dať čo najskôr do poriadku. Je to naozaj krásna budova.
Alebo aj na tomto linku: Casino Bukurešť
Niekedy sa veci nedejú ako by sme si predstavovali. Veru niekedy nie, niekedy už vôbec nie.
Ráno vstávame o 7.30 a po raňajkách ideme na pláž. Už sa celkom vyčasilo, tak sme sa naivne navliekli do plaviek, vzali karimatku a hurá. Omočili sme si členky a po 15 minútovom slnku sme chytali už len vietor. Posedeli sme si na piesku a keď už som si nabrala piesok do fľaše, zavelili sme odchod. Vypočítali sme si ostávajúci čas, zbalili auto a veci tomu prislúchajúce, doplatili ešte jednu noc v kempe a vyrazili smer Constanta. Dnes ešte niečo stihneme, a do kempu v Bukurešti vedie pekná rýchla cesta. Zajtra dáme hlavné mesto, bude voľno, nebude moc áut a ľudí.
Najbližší cieľ – kasíno Constanca. Teda niežeby sme boli gambleri, ani ruletu hrať nevieme, ale veď raz v živote sa tam človek musí ísť pozrieť.
Po ceste cez poloostrov Mamaia majú pre turistov lanovku. Tu, priamo nad domami a hotelmi ide kabínková lanovka. Neviem kam vedie a odkiaľ, možno z hotelov na pláž, alebo do centra, ale je to zaujímavé.
Asi o 10.30 sme už boli na parkovisku nad kasínom. Ostáva nahodiť sa do gala, teda kraťasy, tričko, sluňáky a ide sa fotiť. Tu na brehu, či skôr na skale nad vodou, je staré kasíno Elisabetha Constanta. Nefunkčná nádherná stará budova, ktorá priam láka sa tam vlámať a narobiť tie najkrajšie fotky. Bulvár Elizabetha vedie popri brehu Čierneho mora, je to chodník nad vodou, na útesoch skál a na tomto vysunutom mieste je posadené kasíno, postavené v secesnom štýle a otvorené v roku 1910. Bohužiaľ je zavreté, nefunguje. Je to historická pamiatka a myslím, že ak chcú prilákať turistov, mali by ju dať čo najskôr do poriadku. Je to naozaj krásna budova.
Po ceste sme ešte natankovali a hurá Bukurešť. Zase cez dva mosty, tentoraz sme ten starý historický mali po našej pravej strane, boli sme k nemu bližšie a lepšie sme ho videli.
Do Bukurešti sme prišli okolo 14.30 – 15.00 a keď som videla, že pôjdeme okolo botanickej záhrady, tak sme skúsili, či bude kde zaparkovať. Trošku sme sa pomotali po uličkách, ale podarilo sa. Aj vstup do záhrady sme hneď našli, aj sme si ho zaplatili, a to bolo všetko. Tí hajzlíci (sorry za výraz, ale fakt na naštvali), majú skleníky otvorené len do 14:30 hod. Potom normálne „padla“ a ideme domov, normalne po komunisticky. Po záhrade sa za vstupné poprechádzate, ale do ani jedného skleníku sa nedostanete. Tak sme si vlastne zaplatili za nič. Vlastne za park a za to že sme videli ako sa tam fotia nevesty.
Za plotom botanickej záhrady boli dva komíny - chladiace veže ako v Jaslovských Bohuniciach.
Pohľad na skleník, je mohutný. Bohužiaľ to, prečo som sem išla - kaktusy, sme si mohli pozrieľ len cez sklo, teda tak aj fotka vyzerá:
Tak teda aspoň ideme hľadať viadukt na vodu, alebo čo je to, to ďalšie v pláne. Podľa GPS je to niekde na konci slepej uličky, tak už sme sa v dvoch takých „hlucho-nemých“ otočili a v poslednej sme zaparkovali. Vyšli sme na hrádzu nad ulicou a už sme to videli. Tu sa nám zase potvrdilo, že fotky na nete v prevedení HDR, alebo od dobrého fotografa veľakrát prikrášľujú skutočnosť.
Netvrdím, že to čo sme videli bolo škaredé, skúsim aj ja tie fotky trošku popraviť, ale skutočnosť je možno niekde medzi tým. Ten čo to fotil, to fotil asi z loďky a tak mal pohľad na väčšiu časť stavby. Bohužiaľ, návšteva tejto stavby nebola príliš šťastná. Keď sme išli odtiaľ, Dominika si na svahu zvrtla nohu a ledva chodila. Bála som sa aby ju nemala zlomenú, alebo roztrhnuté šľachy. Zlomenina to nebola, čo to nakoniec bolo neviem, nebola u doktora, ale mala to do konca dovolenky opuchnuté a hralo to všetkými odtieňmi modrej, fialovej, zelenej a žltej farby. Predpokladám, že svaly a šľachy sa jej natiahli a niečo z toho aj roztrhlo. Ale asi tak, že chvalabohu nič zlomené.
Teraz sme už k nášmu kempu išli z opačnej strany Bukurešti, ako keď sme odchádzali. Prešli sme krížom cez mesto, dá sa povedať, že doslova krížom, pretože hlavná trasa cez mesto je
asi taká, dva krát doľava, jeden raz doprava a ste von z mesta. Jazda zase okolo víťazného oblúka, okolo vojenskej akadémie a už priamo do kempu. Tentoraz sme ho našli hneď (Frajeri, že ? Keď sme tam už raz boli). Takže 17.30 a sme zase tu. Aj sme zaparkovali tam kde predtým, k mojej zelenej chalúpke (nie, nestihli ju medzitým opraviť).
Tak už len klasika - večera, sprcha, kniha pred spaním a dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára