Dovolenka čechy 2021 (1.)

 Deň 1. – PONDELOK

Tento rok nám to karavanovanie nejako neprialo. Teda nieže by sme nechceli, ale nejako to pre všetky tie veci okolo nás. Tak sme začali aspoň tak nenápadne, v Čechách. Bol v tom konkrétny smer, účel, bola to Praha, tak si to troška zoberieme „skratkou“. Ako by naša Majka povedala: odbočte doľava, a tak sme išli spodom. Majku sme nechali doma a išli sme podľa inej navigácie. Podľa takej, čo nezablúdi do každej uličky.

Vyštartovali sme ráno, dá sa povedať, že narýchlo. Ešte včera sme mali výstavu kaktusov, a dnes ráno ideme, moc času na nachystanie sme nemali. A zistili sme to pred českými hranicami, keď sme sa dohadovali, že čo budeme variť. No nemali sme skoro nič. Horšie bolo, že je štátny sviatok a zajtra tiež. Takže obchody zavreté. No „za čiarou“ sme videli, že češi nemajú v štátny sviatok zavreté obchody, takže Lidl to istí. Už máme čo jesť.

Cestou je areál Lednického zámku, chcem si pozrieť skleník a kaktusy (čo iné). V meste je celkom pekné priestranné parkovisko s množstvom karavanov, no tí neprišli na zámok, ale na preteky chrtov, ktoré sa tu každoročne konajú. Sklamaná, že v skleníku nie sú kaktusy (teta na vstupe povedala), si ani nekupujeme vstupenku do neho a ideme naspäť. Aspoň ušetríme na čase aj peniazoch.

O 14-tej hodine si varíme obed niekde za Třebíčem, pri ceste na lúke, s kľudom oddychujúceho Slováka. Takto chutí najlepšie. Vychutnajme si to. Pokračujeme ďalej, blížime sa k Vltave a k jej (okrem Pražských) najznámejšiemu mostu - Žďákovský most. Most, ktorý sa doslova vznáša nad Orlickou priehradou. Tento oceľový most bol daný do prevádzky ešte v roku 1967. Jeho cesta je 50 metrov nad hladinou vody. Z obidvoch strán mostu sa dá zastaviť autom a pešo si prejsť, alebo pozrieť most. Je možné zísť nižšie a vidieť konštrukciu oblúkov mostu a ozubené kolesá nosníkov.

  

Pokračujeme k zámku Orlík, ktorý je ďalej po prúde rieky. Je na brale nad vodnou nádržou. Bola budovaná v rokoch 1954-1961 a prehradením toku vzniklo jezero dlhé 68 km(!). Zámok Orlík doslova svieti nad vodou, prístup k nemu je pohodlný a ľahko dostupný z parkoviska. Je v súkromných rukách, bol vrátený pôvodným majiteľom Schwarzenbergovým, momentálny vlastník je syn Karla Schwarzenberga, ktoráho poznáme z českej politiky. Je otvorený aj návštevníkom, my sme sa nevedeli dohodnúť či sme tu už boli, ale teraz bola moja pamäť lepšia, ano boli.

Kúsok vyššie je kemp kde chceme prespať. Kemp Veľký Vír. Zvláštny kemp. Nie zlý, to nie, nekritizujem. Je to... ja by som ho skôr nazvala táborisko. Alebo kemp na starý spôsob. Sú to dve lúky, jedna je pri vode, druhá na svahu, sociálky sú trošku bohom zabudnuté. Ale pre nenáročných turistov asi stačí. Deň pred nami tam boli nejaké koncerty, takže celkom rušno. Veľa ľudí tu v kempe prišli asi práve preto. Usadili sme sa na lúke kde nie je pláž, kvoli tomu sme predsa neprišli. Cez lesík, plný chatiek stavaných domorodcami sme sa dostali k vode priehrady. Sú tu rybári, ale tiež pár kúpajúcich sa. Voda na „omak“ pôsobí celkom príjemne, ani sa im nečudujem. Pôvodne som myslela, že tu otestujem drona, ale je tu moc ľudí a nie som až taká zručná aby som sa s tým nehanbila. Tak trénovať budem inde. Posedíme si na brehu, je pondelok, a bez známok akéhokoľvek tušenia sa pozeráme na druhý breh naproti, kde presne za týždeň vyhorí kemp a v ňom niekoľko karavanov.

Slniečko zapadá za kopec a my sa s nádejou kľudného spánku poberieme spať. Dobrú noc.