Deň 2. SOBOTA
Ráno po raňajkách si ešte pozriem kaštieľ spoza vodnej nádrže s kačkami. Išla som za vyľakaným mačiatkom do parku a zrazu kúsok predo mnou prebehla srnka. Radšej sa vrátim, nech ju nevyľakám ešte viac. Aj tak už treba ťahať svoj domček ďalej. V Grotnikách znova tankujeme a už hodinu na to, o desiatej hodine si v lesíku pred Swietnom varíme naše koťogo. Toto je tá správna rozprávková krajina. To najideálnejšie miesto na kávičku v prírode. Len štebot vtáčkov, cvrkot cvrčkov a šušťanie stromov. Úzka cesta a okolo nej staré drevené elektrické stĺpy a borovice. Chýbajú už len čučoriedky a sme ako kedysi v Estónsku. Krásny lesík.
Po desiatich kilometroch jazdy sme konečne z 3.rýchlosti preradili na 4-tý rýchlostný stupeň prevodovky, vychutnávame si hrkotavú cestu a krásne okolie. Takmer v každom dvore v dedinkách a mestách majú nasadené hortenzie. Je to krásne. Mohutné, husté farebné gule kvetov sa pretŕčajú nad akýmkoľvek ďalším porastom. Spoza plotov sa chvastajú svojou hustotou a pestrofarebnosťou. Niektoré dvory sú ako reklama na všetky druhy hortenzií. Je to nádhera. Toto som naposledy videla v Belgicku a Holandsku. Pokračujeme autostrádou, ale nie dlho, lebo je tu:
Swiebodzin.
Socha Krista svieti popri hlavnej ceste S3 tak ohromne, že
musíme neplánovane zísť, aj napriek tomu, že naša navigácia tvrdo stojí za
svojim smerom a káže nám otočiť sa do protismeru a vrátiť sa na S3.
Ale Majka, veď len na chvíľku. Snehobiela 33-metrová socha je na svahu na
podstavci, spolu aj s podstavcom má 52,5 metra. Stavali ju päť rokov,
dokončená bola v novembri 2010 a jej výška 33 metrov nie je náhodná.
Toľko rokov mal Kristus keď ho ukrižovali. Podľa tety Wiki je najvyššou sochou
Krista na svete. No minimálne tak bola v čase jej postavenia: https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_najvy%C5%A1%C5%A1%C3%ADch_s%C3%B4ch_Je%C5%BEi%C5%A1a_Krista
Aké zaujímavé stretnúť sám seba na diaľnici:
Vraciame sa na S3, aby naša majka nepindala a už kúsok za týmto zaujímavým miestom stojíme v kolóne kvôli havárii. Našťastie nie na dlho a už hodinku po tom si pred Skwierzynom varíme obed. O tretej prechádzame okolo Štetína a to už je len kúsok do prvého hlavného cieľa dovolenky:
Świnoujście.
Presné miesto – maják. V poľštine latarnia. A od
teraz už celý týždeň používam len tento výraz. Latarnia. No neznie to krajšie
ako maják? Latarnia, laterna, lucerna... všetko to súvisí so svetlom. Toto
poľské svetlo svietilo z výšky 68 metrov a z jeho vyhliadky, na
ktorú vedie 300 schodov (UF!) vidíte až do nemecka. Laternia je z roku
1857 a je najvyšším majákom v Poľsku. Počas ústupu nemeckých vojsk na
konci druhej svetovej vojny bol vydaný rozkaz na jeho zničenie. Nemecký strážca
však rozkaz odmietol a tak veža prežila. Maják bol postupne opravovaný
a v roku 2000 krásne zreštaurovaný. Pri jasnom počasí je z neho
viditeľnosť 45 kilometrov. Je naozaj krásny a tých 300 schodov stojí za
to. Sú pekne značené po 20 schodov, tak viete koľko vám chýba do vrcholu
a môžete pokojne vystupovať hore. Mimochodom, hore sa hodí vľavo, vpravo
idú ľudia dolu. V priestoroch majáka som našla fotku, kde sú zobrazené aj
ďalšie Poľské laternie, a znie to provokačne. Čo tak prejsť po ich trase? Priamo
pod majákom sa dá kľudne parkovať, dokonca sme neboli jediní karavanisti čo tu
parkovali. V blízkosti laterny je aj priestor s vojenskými bunkrami.
Tiež ako múzeum, ohradené a platí sa tu vstupné. Bohužiaľ už bolo veľa
hodín a práve zatvárali, tak tam sme sa nepozreli. Ale v meste je aj
podzemné mesto, tiež z čias vojny, toto by možno ešte stálo za pozretie.
Vstup je niekde blízko železnice. Pre milovníkov vojenskej historickej techniky
je toto dobrý tip na poznávaciu dovolenku. V tomto pásme je veľa bunkrov
a rôznych pamiatok z druhej svetovej vojny, mnoho múzeí, je
z čoho vyberať. Sever Poľska je bohatý na tento druh smutných pamiatok.
Cestou ďalej na východ sme natrafili na pláž, vlastne parkovisko pri pláži. Platí sa parkovné, v automate a len v zlotych. Mladý chlapec na parkovisku nám bol ochotný zameniť euro, tak sme si zaplatili ako za osobné auto (viac sme nemali) a išli sme na pláž. Prvé kúpanie. Ja len po kolená, Danko celkom. Pomaly by sme mali hľadať nejaký nocľah, niečo cestou snáď bude. Natrafili sme odbočku k agro kempu: 53.981292, 14.633169. Pod Świerkami AGROTURYSTYKA – 13,-€ dve osoby v autokaravane. Na prvý pohľad sme prišli na babkin dvor s dvomi karavanmi a dvomi stanmi. Zvláštny pocit. Ten sa čoskoro rozplynie, pretože teta je veľmi milá a ochotná. Síce sľubovaná wifi je pravdepodobne niekde hlboko v pivnici zabudnutá, ale to zas až tak netrápi. Hlavne, že sa vyspíme v pokoji a pripojený na elektriku. Ráno to tu obkukneme. Dobrú noc, teším sa na moju postieľku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára