Dovolenka čechy 2021 (2.)

 

Deň 2. – UTOROK

Vyspali sme sa celkom dobre. Teda vraj niekto vyspevoval, alebo sa o to aspoň snažil, alebo.. no dobre hulákal, ale ja som to už nepočula. Zaspala som rýchlo a dobre. Musím sa priznať, mne sa v karavane spí veľmi dobre. Neviem, či je to tým, že je to moja posteľ, alebo tým, že sme spokojne na výlete. Až na malé výnimky, keď bola v noci extra búrka som vždy spala dobre. Lebo odkedy nám utrhlo markízu (to teda bolo kruté a takmer s plačom), odvtedy pri silnejšom daždi zle spím. Potom v čase mojej dengľavej ruky, vtedy som veľmi zle spala aj v karavane, ale to zas aj doma. To je už našťastie za mnou. Dúfam, že raz a navždy.

Po raňajkách pokračujeme v ceste, smer sever – Česká Amerika. Cesta vedie pomedzi krásne cestné aleje, v tomto sú češi machri, kocháme sa niekde okolo obce Skřipel, Osov, Svinaře. O pol jedenástej sa už motáme okolo lomu Mořina, teda nové trefné pomenovanie je Česká Amerika. Tento bývalý vápencový lom je už len pamiatkou a turistickou atrakciou. Je zatopený spodnou vodou a teda je bezodtokový. Voda je krásna tyrkisová a celý lom je ohradený a teoreticky sa k nemu môže ísť len po vyznačené zábradlie. Bohužiaľ to turisti nedodržujú a myslím, že dosť riskujú, lebo niektoré úseky sú dosť nebezpečné. Keď sme videli ako rodinka s dvomi malými deťmi vyšla na útes aj so psíkom a robili si selfíčka, museli sme sa otočiť preč, lebo nám bolo z toho zle. Myslím, že keby obec toto miesto spravila turisticky dostupným a uvoľnila by vstupný tunel na ceste dolu k vode, tak by to bolo bezpečnejšie aj pre ľudí. A keby vyberala vstupné, čo považujem za normálne, tak by ešta aj mala osoh. Lom je prekrásny, točilo sa tu už viac filmov. Aj teraz, v čase našej návštevy tu jeden točili. Voda je priezračná, až gýčovo farebná.

Pokračujeme do Prahy do kempu Dana Trója. Máme rezervované miesto, tak je o starosť menej. Podľa navigácie to nájdeme ľahko, vedie nás to k zadnej bráne, ale sú tu kamery, takže po zazvonení na vstupe nám otvárajú. Majiteľ sa hneď pýtal na rezerváciu a ukázal nám miesto. Kemping je maličký, je to vlastne dvor za domom, ale je tu príjemne a zastávka električky je  len za rohom. Ešte dnes vyrážame do botanickej záhrady, predtým zámok v Tróji. Vonku je poriadne horko a prechádzka je  náročná. Botanická záhrada, sukulentná a kaktusová časť je teraz v týchto horúčavách dokonale zobrazená v skutočnom prostredí ako tieto ratlinky majú v domovine. Zo spomínanej (na nete) výstavy som tu našla len predajnú časť. Teda možno výstava je samotné rozmiestnenie rastlín v skleníku. Na predaji som sa dosť namaškrtila, ale vzhľadom na to, že je po našej Piešťanskej výstave, a ja mám od jari nových zdedených 90 kusov kaktusov sa brzdím. A ešte si uvedomujem, že aj si niečo kúpim, budem to musieť nosiť celý čas, až kým sa nevrátime do kempu.

Večer sme si v kempe ešte trošku pogrilovali a potom nám v našich myšlidlách skrsla jedna myšlienka, že sa pôjdeme prejsť na Karlov most. Mohlo by tam byť menej ľudí. Naozaj. Teda ešte stále ich bolo dosť, ale aj tak, v porovnaní so  starými pomermi je tu prázdno. Tma padá na mesto, v dusnom vzduchu sa dá plávať a teraz si skutočne vychutnávame večernú Prahu. Motáme sa na moste a sledujeme okolie. Aj z pouličných umelcov a maliarov tu už takmer nikto nie je. Jeden maliar práve balí, skončila mu šichta, snáď sa mu darilo. Cez Staromestské námestie popod Orlojom prechádzame na jednu z ešte otvorených terás. Pod Orlojom je tak málo ľudí, že by sa tu dalo tancovať. Reštaurácie pomaly zatvárajú, my si ešte vychutnávame pivo v jednej z nich kým nás nevyhodia. Sledujeme ako tma hustne. Takmer prázdna električka nás zavezie okolo polnoci za Vltavu, až po roh, za ktorým je kemp a pomaly sa ukladáme spať.