Palubný denník karavanistu (3.) POĽSKO

Deň 3. – NEDEĽA

Vstávame o pol ôsmej, ale ešte si doprajeme raňajky a trošku si to tu popozeráme. No namojveru, ten kemp je asi 5x väčší ako sa zdalo. Okrem toho hlavného dvora kde sme my parkovali, je tu ešte mobilhouse, zopár stanov. Prechádzka okolo domu majiteľov odhalila niekoľko starších prívesov na ubytovanie, ďalších karavanistov poschovávaných medzi vŕbami, kríčkami a iným porastom. Záliv blízkeho jazera umožňuje prenajať si loďku a previezť sa po vode. Medzi rákosím vedie pekne vykosená cestička až k brehu jazera, kde už chytá ranný rybár. Je tu priestor v celom kempe, že musíme uznať, že sme ho podcenili. Potreboval by trošku viac pozornosti a údržby, ale čo už. Hlavne, že sa máme dobre.

 Musíme sa pohnúť ďalej, aj keď táto dovolenka je bez rýchlych presunov, ale treba ísť. O 9.30 odchádzame a smer je Dziwnóv. Cez červený otvárací most prichádzame do mesta so zreteľným rozvinutým turistickým ruchom. Popri hlavnej ceste mestom, na parkovisku pre osobáky, sa nám celkom dobre  podarilo zaparkovať a môžeme sa prejsť na pláž. Sme dosť šokovaní z toho turistického ruchu čo tu je. Čakali sme také kľudnejšie mesto, ale vidieť, že poliaci si to more, dovolenku, pláže a reštaurácie doslova užívajú. Máte pocit, že celé Poľsko je tento týždeň pri mori. A asi je to pravda. Teda okrem pekárov a predavačov  sú tu všetci. A my sa medzi nich nenápadne priplichtíme. Na pláži sa tvárime ako správni poliaci (niektorí jedinci z našej skupiny v počte dva kusy sa snažia aj tým jazykom hovoriť) a dáme si kafíčko. Cesta pokračuje z Dziwnowa na Dziwnowek, Bialobudž, Pobierowo, Pustkovo až do Trzesadz. To sú názvy, čo?

Trzesadz.

Po menšom hľadaní mestom sme natrafili na kemp Ana (54.072146, 14.987206), síce nie pri pláži, ale veď my sme tu neni kvôli moru. Ale kvôli laterniam!!! Tak som sa rozhodla, prejdeme ich rad-radom. Majiteľ kempu je veľmi sympatický chlap, ako keby sme už boli kamaráti. Poznáte ten pocit, keď niekoho stretnete prvý krát, a máte pocit, že ho už dávno poznáte. Je to ten typ človeka, čo by ste ho hodili do vreca medzi kamarátov a starých známych. Tá fyzimónia tam je. Povedal, že bude pekné počasie, tu prší len pár krát v lete, lebo toto mesto leží na poludníku, kde neprší. Všetky mračná ich obídu buď nad morom alebo kus dookola nad pevninou za mestom. On musí trávu v kempe stále polievať aby nevyschla. (To ešte netuší, že práve prišli dážďovky). Za kemp na dve noci za nás dvoch sme zaplatili 44,-€, čo je slušné. Skladáme bicykle a ideme sa popozerať po okolí. Cyklotrasy sú jednou z dokonale prepracovaných vecí v Poľsku. Vlastne asi všade okrem Slovenska. Cyklista tu má prednosť a auto vás pustí skôr, ako sa vaša myšlienka prejsť cez cestu zjavý vo vašej lebke.  Tak dnes pôjdeme od kempu doprava, smer Niechordze. Najskôr však tu v tomto mestečku pozrieme ruiny kostola na pláži, teda nad plážou. Toto je ďalší z príkladov, aká je príroda neskrotná a neoblomná. Kostol stál pôvodne zhruba 2 kilometre od mora, v strede dediny. Avšak more a jeho vetry sú kruté. Tak ako sme sa s tým stretli v Dánsku s majákom, aj tu more a vietor uberali z brehu, až v roku 1900 kruto odkusol z pevniny a prvé časti kostola sa zrútili. Do roku 1994 sa postupne odkrajovalo až ostalo len takéto torzo kostola. Kým kostol postavený v 15.storočí bol 2 km od mora, tak v roku 1750 to bolo už len 58 metrov. V roku 1820 to bolo 13 metrov a v r.1868 už ho od mora delil len jeden meter pevniny. Bola to len otázka času. Po tom všetkom v roku 2001 svah spevnili gabionovou technikou a svah sa tak ozelenel. Pri ruine kostola je mólo, mostík ponad pláž, odkiaľ je dokonale fotogenický výhľad na pláž a na kostol. Upravené turistické miesto. Darmo, Poliaci majú talent na správny odhad turizmu a biznis.

Ideme ďalej. Šlapeme do pedálov a cieľ je jasný:

Niechorze.

Laternia, maják v tomto meste je dominantnou časťou tejto oblasti. Nie je síce vyšší od toho prvého, ale je na majestátnom mieste, na stúpajúcom svahu námestia. Samozrejme to námestie vznikto až potom, ako z majáku spravili atrakciu, ale aj tak, je to pekné miesto. Tak presnejšie: bol postavený v roku 1866 a je vysoký 45 metrov. Je pýchou mesta, veď čo by aj nie. Na hornú výhliadkovú plošinu vedie 200 schodov a jeho svetlo je vidieť na vzdialenosť 36 km. Je na  20-metrovom útese, ktorý je z opačnej strany ako námestie, pod majákom sú záhrady a park. Po druhej svetovej vojne bol útes spevnený balvanmi a betónom, aby nedošlo k jeho poškodeniu vplyvom pôdnej, teda pieskovej korózii. Pláž pod majákom je krásna, ako všetky okolo. Na túto však je výhľad zhora, pretože od majáka k nej vedú schody, ktorými sa dostanete na akúsi menšiu promenádu nad plážou. K nej potom musíte ešte zísť ďalších pár schodov. Ale tu zhora je asi aj tak krajší výhľad. Túto laterniu, ktorú máme teraz nad sebou, stojí za to navštíviť. Patrí nielen medzi historické pamiatky, ale je považovaný za najkrajší maják v Poľsku. No úprimne, tých skvostov je tu viac a nedovolila by som si povedať ktorý je najkrajší, pretože každý je iný, no a v tom sú krásne.

Presne na tomto mieste sme zmokli. Tak pomaly, nenápadne, a vlastne... sme ani nezmokli. Už keď sme sedeli na pláži, Danko hovorí, poďme naspäť, tie mračná sa mi nezdajú. Na námestí sme išli do bufetu a premýšľam, čím zakryť sedačky na bicykloch keby začalo pršať. Mali sme ich zamknuté pri plote majáka, aby sme mali voľný pohyb. Nič som nemala, ani sáčok, ani igelitku. Tak som ich dotlačila pod prístrešok bufetu. A dážď čakal len na to. Hneď sa to spustilo. Ľudia pod strieškou sa začali hromadiť a už si nielenže nebolo kam sadnúť, ale ani stáť. A ešte tam nejakým blbcom aj bicykle zavadzali. Ale všetci boli v dobrej nálade. Vedľa sa diaľkovo predávala zmrzlina, diaľkovo... zákazník zakričal spod prístrešku do vedľajšieho stánku čo chce a keď to bolo nachystané, dobehol a vzal si to. Docela zábava, mali kšeft. Dážď trval len chvíľu, ale intenzívne a potom zase bolo krásne a pomerne teplo. Rýchlo prišlo, rýchlo odišlo. Naspäť cesta na mokrých bicykloch ubehla rýchlo. Aj vám sa zdá, že cesta naspäť je vždy kratšia a rýchlejšia? Spolu sme prešli okolo 15 kilometrov, ale na to aké sú tam krásne cyklo chodníky to bolo ľavou zadnou. Polovica chodníka je cyklo, polovica je pre chodcov. A vždy máte prednosť. Len si pomyslíte, že chcete prejsť na druhú stranu a tá kontrolka, čo vám zasvieti „vo veži“ hneď zastaví všetky autá a už vás púšťajú. Nie ako u nás, stojíte hodinu na prechode a nakoniec sa tam musíte aj tak hodiť. V Poľsku je radosť jazdiť bicyklom v takýchto turistických mestách. U nás by ľuďom vadilo, že medzi mini pendlujú cyklisti, kľučkujú pomedzi chodcov, vo všetkej trpezlivosti a opatrnosti. Tu sú na to zvyknutí. Ozaj, turistické destinácie! Toto sme nečakali. V každom malom mestečku je čulý turistický ruch. A že aký! No porovnateľný s Talianskom, Chorvátskom, Gréckom, alebo niečím podobným. Množstvo obchodíkov, kaviarní a reštaurácií, bufetov, požičovní roverov (bicyklov) a kolobežiek. Kempy plné (!), napráskané. Pláž pomerne obsadená, teda pokiaľ chcete relaxovať. Voda je už trocha chladnejšia, zhruba 20-23 stupňov, ale kúpalo sa nie málo ľudí. Je víkend, a tak sú tu Poliaci z celej republiky. Po rozložení osadenstva do kontingenčného grafu by sa dalo povedať, že 93% sú Poliaci, 3% nemci 3% sú češi a to zvyšné 1% sme videli minimum áut z Rakúska, Dánska, za chrbtom som niekde počula ruštinu a taliančinu, aj to asi len 2x. Slováci žiadni! Kde ste? Pýtam sa vás! Veď je tu tak krásne, lacno, je čo poznávať, je im rozumieť! Dá sa tu bicyklovať, prechádzať, kávičkovať, pivkovať! Dokonca aj opaľovať. Tu sa nestratíte, oni sa vám prihovoria, pomôžu. V kempoch sú milí majitelia.

Podvečer sme si oddýchli na pláži. Je to tak úžasné si poležať na takej poloprázdnej pláži, keď všetci už večerajú, alebo sedia v kaviarni v centre. Toto je najlepší filter a reset hlavy. Otec so synom už tiež skladajú deku, trápia sa. Nakoniec sa im to podarí. Ponaučenie: v smere vetra sa deka skladá lepšie ako kolmo na prúd vzduchu.  Hodím pohľad na mamičku bojujúcu s bugynou. To vieš fešanda, po tom hlbokom piesku sa to ťažko ťahá, a tie ložiská plné piesku... Ale jasné, dobrý nápad, treba ju zaťažiť dieťaťom, osuškou a všetkými tými haraburdami. Potom to pôjde ešte horšie. Neviem ani poriadne aké je more, ja som teplomyl. Najlepšie sú na tom deti. Tým je jedno koľko stupňov má voda. Hlavne, že tečie, špliecha a rodičia sú na brehu.

Kľud. Krásny kľud a ticho sa rozprestiera kempom. Vybrali sme si kemp ďalej od pláže. A je to aj cítiť. Tichúčko a pokoj, ako si prajú turisti ako my. Žiadny čurbes a muzika. Len cvrčky a z diaľky vietor od mora. Takáto tichá grilovaná večera je ideálna na ukončenie dňa. A zajtra zase na bicykle. Dobrú noc.