RYCHLOFKA.
Tak sa dá povedať nášmu tohtoročnému rozhodnutiu o tom,
kde si spravíme dovolenku. Krajina, kam sme sa už niekedy chceli pozrieť, ale
uprednostnili sme vzdialenejšie štáty. Tak teraz, keď je okolo nás tak
všelijako, nám jeden „ujo“ povedal: veď ste očkovaní, môžete ísť kam chcete.
A mal pravdu, tak sme si tak narýchlo naplánovali (tentoraz nie ja), že to
bude Balt. Ako píšem, neplánovala som to ja, takže dobre si myslíte, nie je to
detailne na GPS súradnice, ale mesto a hlavný cieľ je jasný. Tak nech sa
páči:
Deň 1. PIATOK
Dobré ránko. Je 9.30, sme zbalení, bicykle namontované,
nádrž natankovaná, môžeme vyraziť. Smer Świnoujście. Negooglite, čítajte ďalej,
je to v Poľsku, celkom na severe, teraz trochu doľava a ste tam.
A za ich plotom už je Nemecko. Áno, až tam.
Nákup sme spravili už včera, aspoň najhlavnejšie veci, veď
Poliaci majú Biedronku, tam majú všetko a lacnejšie. Obľúbený obchod
našich detí. Tie sme ale tentokrát nezbalili do auta, niekto musí strážiť psa
a kocúra aby sa nestratili. Prvé karavanové koťogo si varíme pred
dvanástou niekde pred Prostějovom. Posilnení čiernym mokom pokračujeme a možno
aj vďaka tejto káve sa pred obcou Kaple vojdeme aj s karavanom pod most,
ktorý má udanú výšku 3 metre. Fuj, dobre, že sme tú kávu mali. Je to LTT, nebyť
nej, asi by sme neprešli. Napravo od Mohelnic sme prechádzali dedinou
Úsov
tu sme si dali zastávku, lebo je tu synagóga
a kúsok od nej židovský cintorín. Ak pôjdete okolo Mohelníc, zastavte sa
tu, je to naozaj unikátny cintorín. Synagóga bola síce zavretá, správca kľúčov
je na dovolenke, smola, ale cintorín je voľne dostupný. Je už zo 17. storočia
a je udržiavaný. Tráva síce už podrástla, ale aj to má svoje čaro. Medzi
náhrobnými kameňmi (je ich mnoho, jeden vedľa druhého) sa dá pekne chodiť
a je ich tu ohromné množstvo. Vstupná brána nie je len brána, je to
budova, ktorá slúžila ako márnica a obradná sieň. Je hneď za synagógou
a je to len kúsok od námestia. V ich blízkosti je ešte pár domov
v ktorých kedysi židia žili.
Hranice prechádzame po 15-tej hodine cez Boboszów, Česká strana patrí pravdepodobne pod Králíky. Posilnený domácimi šniclami (nie rezne, šnicle!) pokračujeme a s nadšením stojíme v Biedronke. No s nadšením, skôr sa sami na tom smejeme, ale pivo je pivo. Ešte provokačne pošleme domov jednu vyškerenú „svojku“ spred obchodu a pokračujeme na Rydzynu. Ja nerozumiem tej ich gramatike, skoro všade je tvrdé Y.
Rydzyna.
Mesto je 220 kilometrov za hranicami, je osem hodín večer,
ale ešte svetlo. Príjemné večerné slnko čoskoro zapadne, tak sa ešte prejdeme
okolo zámku a po starých uličkách mesta. Samotné centrum, teda malé
námestíčko, je len kúsok od zámku. Malý okruh okolo strednej školy, kostola
svätého Stanislava a starých uličiek sa dá spraviť za pomerne krátky čas.
Na námestí sú pekné budovy s maličkými obchodíkmi. Staromestské jadro
a jej historické pamiatky dostali pomenovanie „perla poľského baroka“.
Mesto bolo založené v 15.storčí a tiež aj zámok - hrad tu postavený.
V 17.storočí bol prestavaný na barokový vzhľad. Teraz je v jeho časti
aj hotel, a práve dnes sa tu chystá svadba. Za zámkom je vodná nádrž,
neviem ako to presne nazvať, ale vo veľkom parku je (okrem srniek a kačíc)
niečo ako obrovská vymurovaná plytká nádrž na vodu a park je obohnaný vodnou
priekopou. Mimochodom, tento zámok, hrad, hotel je veľmi fotogenický.
A vedľajšie budovy školy tak isto. Predpokladám, že kedysi boli súčasťou
zámku, alebo s ním mali niečo spoločné.
Na večeru si dám
nutelový chleba, zapijem desperadom a ideme do hajan. Zajtra nás čakajú
ďalšie pekné miesta. Tak pre dnešok dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára