Deň 11. – UTOROK – Drevený kostolík a posledný ľadovec.
Dnes sme si trošku pospali dlhšie. Po raňajkách odchádzame až o pol jedenástej. V potravinách sme ešte niečo dokúpili a vraciame sa tou istou cestou na juh. Pred trajektom sme v Molde natankovali. Ceny nafty treba sledovať, menia sa každý deň, tankujeme keď sa to viac oplatí. Po trajekte máme o pol tretej pauzu na kávu. V Stordale ideme už znova okolo bieleho dreveného kostolíku a tentoraz zastavíme. Starý biely drevený kostolík Rosekyrkja je už múzeom - je ešte z roku 1789. Okolo je krásny cintorín s pokosenou trávičkou, takže v nej vyniknú staré náhrobné kamene. Celé je to ohraničené nízkym kamenným múrikom, ktorý si už tiež pamätá zopár storočí. Vedľa starý domček, tiež pre turistov ako skanzen. Tu je vidieť, ako tu žili ľudia kedysi. Sú tu nízke stropy a je to zariadené, ako keby zrovna domáci odišli. Po ceste, kúsok ďalej je ešte jeden kostol - ružový, ale tento biely je zaradený medzi pamiatkové Nórske drevené kostolíky.
Druhý trajekt nás prepravil do Strandy (to je stranda, že ?), no tento trajekt šoféroval asi nejaký zbrklý kapitán. My sme už boli nachystaní na odjazd z lode a pri pristávaní tak hrklo loďou, že naše auto posunulo dozadu a opreli sme sa o Julkove auto. Našťastie bez akýchkoľvek znamienok krásy, ale nebolo nám všetko jedno. Je to blbý pocit. Hneď ako to hrklo, ešte som ani nevedela čo sa stalo, som povedala, že to sme nejako divno pristáli. Predtým krásne, kľudne sme prišli k brehu a zložili rampu, ale teraz ako keby loď narazila na mólo.
Cestou sme prechádzali okolo Geirangerfjordu. Predtým sme sa nezastavili, tak teraz sa na ten najznámejší nórsky fjord pozrieme aspoň takto zhora. Škoda, že sme si cestu nenaplánovali aj s plavbou po fjorde. Jeden deň sme asi mali obetovať.
Na ďalší ľadovec sme museli v Oldene odbočiť. Tiež úzka cesta, tiež veľa turistov, jeden úsek cesty bol rozdelený na dve jednosmerky, my sme išli tou, čo išla cez tunel vyzerajúci ako potrubie. O 19-tej sme prišli na parkovisko za 5,-€. Priestranné parkovisko, pokiaľ sa sem nenatlačí pár autobusov. Tak sme sa vybrali na trasu k ľadovcu. Nevieme aká je dlhá, Nika ostáva v aute, čaká nás. Trasa je nenáročná, okolo hučiacich, vodu valiacich vodopádov, kde musíte utekať, lebo mostík vedie cez riadny lejak. Ďalej cesta vedie cez lesík a lúky, popri ceste sú tabule, na nich nápis, že potiaľto bol ľadovec (v tom a tom) roku. Tak si vieme predstaviť, ako ten ľad ubúda. A nie sú to až tak staré dátumy. Je to škoda, že možno ďalšia generácia uvidí ľadovce len ak sa vyškriabe hore do nadmorskej výšky okolo 1800 m nad morom. Keďže je už dosť hodín, tak tu pod ľadovcom je máličko ľudí. Boli tu možno štyria, aj tí za chvíľku odišli a prišli nejakí štyria Kórejčania. Takže ideálny výlet, ideálne fotenie. Zákony, že cesta naspäť je vždy rýchlejšia a kratšia platia, tak aj nám to nejako rýchlo ubehlo.
Tu spať ale neostávame, pohli sme sa ďalej a našli sme úplne bezchybné odpočívadlo na druhej strane jazera, čo vyteká z ľadovca. Takže náš večerný pohľad z okna sa niesol ponad vodu na hory, medzi ktorými trónil ľadovec.
Dnes sme si trošku pospali dlhšie. Po raňajkách odchádzame až o pol jedenástej. V potravinách sme ešte niečo dokúpili a vraciame sa tou istou cestou na juh. Pred trajektom sme v Molde natankovali. Ceny nafty treba sledovať, menia sa každý deň, tankujeme keď sa to viac oplatí. Po trajekte máme o pol tretej pauzu na kávu. V Stordale ideme už znova okolo bieleho dreveného kostolíku a tentoraz zastavíme. Starý biely drevený kostolík Rosekyrkja je už múzeom - je ešte z roku 1789. Okolo je krásny cintorín s pokosenou trávičkou, takže v nej vyniknú staré náhrobné kamene. Celé je to ohraničené nízkym kamenným múrikom, ktorý si už tiež pamätá zopár storočí. Vedľa starý domček, tiež pre turistov ako skanzen. Tu je vidieť, ako tu žili ľudia kedysi. Sú tu nízke stropy a je to zariadené, ako keby zrovna domáci odišli. Po ceste, kúsok ďalej je ešte jeden kostol - ružový, ale tento biely je zaradený medzi pamiatkové Nórske drevené kostolíky.
Druhý trajekt nás prepravil do Strandy (to je stranda, že ?), no tento trajekt šoféroval asi nejaký zbrklý kapitán. My sme už boli nachystaní na odjazd z lode a pri pristávaní tak hrklo loďou, že naše auto posunulo dozadu a opreli sme sa o Julkove auto. Našťastie bez akýchkoľvek znamienok krásy, ale nebolo nám všetko jedno. Je to blbý pocit. Hneď ako to hrklo, ešte som ani nevedela čo sa stalo, som povedala, že to sme nejako divno pristáli. Predtým krásne, kľudne sme prišli k brehu a zložili rampu, ale teraz ako keby loď narazila na mólo.
Cestou sme prechádzali okolo Geirangerfjordu. Predtým sme sa nezastavili, tak teraz sa na ten najznámejší nórsky fjord pozrieme aspoň takto zhora. Škoda, že sme si cestu nenaplánovali aj s plavbou po fjorde. Jeden deň sme asi mali obetovať.
Na ďalší ľadovec sme museli v Oldene odbočiť. Tiež úzka cesta, tiež veľa turistov, jeden úsek cesty bol rozdelený na dve jednosmerky, my sme išli tou, čo išla cez tunel vyzerajúci ako potrubie. O 19-tej sme prišli na parkovisko za 5,-€. Priestranné parkovisko, pokiaľ sa sem nenatlačí pár autobusov. Tak sme sa vybrali na trasu k ľadovcu. Nevieme aká je dlhá, Nika ostáva v aute, čaká nás. Trasa je nenáročná, okolo hučiacich, vodu valiacich vodopádov, kde musíte utekať, lebo mostík vedie cez riadny lejak. Ďalej cesta vedie cez lesík a lúky, popri ceste sú tabule, na nich nápis, že potiaľto bol ľadovec (v tom a tom) roku. Tak si vieme predstaviť, ako ten ľad ubúda. A nie sú to až tak staré dátumy. Je to škoda, že možno ďalšia generácia uvidí ľadovce len ak sa vyškriabe hore do nadmorskej výšky okolo 1800 m nad morom. Keďže je už dosť hodín, tak tu pod ľadovcom je máličko ľudí. Boli tu možno štyria, aj tí za chvíľku odišli a prišli nejakí štyria Kórejčania. Takže ideálny výlet, ideálne fotenie. Zákony, že cesta naspäť je vždy rýchlejšia a kratšia platia, tak aj nám to nejako rýchlo ubehlo.
Tu spať ale neostávame, pohli sme sa ďalej a našli sme úplne bezchybné odpočívadlo na druhej strane jazera, čo vyteká z ľadovca. Takže náš večerný pohľad z okna sa niesol ponad vodu na hory, medzi ktorými trónil ľadovec.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára