Deň 7. – PIATOK – Priehrada.
Tak, dnes je deň, keď sa s Julkovcami zase rozdelíme. Oni sú skúsení a dobre vystrojení turisti. Idú na Trolltungu. Skoro vstávajú, zo spodného parkoviska išli busom na stredné a potom idú pešo až hore, čo je 14 km tam a toľko isto plus 4 km na spodné parkovisko naspäť. My sme to vzali skromnejšie, nie že by sme to nechceli vidieť, ale nepreceňujeme sa, vieme čo dokážeme, ale toto je mimo nás. Aj keď sme s Diankou váhali. My si dáme iba túru k priehrade Ringedalsdammen. Tú som našla vďaka Karlovi Wolfovi, on sa tu bol škriabať na hrádzu a ukazoval nám fotky.
Tá cesta hore, kam karavany nesmú je naozaj taká, že by som ten zákaz neporušovala. Sú tu ešte nejaké stavebné práce na údržbe vozovky a jej spevnenia svahu, že sa tu sem-tam zjavil traktor, nákladiak a to už by sme sa nevyhli. Osobné autá mali čo robiť, aby sa obišli. Keď sme vyšliapali asi tretinu cesty, Danko stopol taxík a šoférka nás odviezla na stredné parkovisko. Ja som chcela ísť pešo, ale dobre to padlo odviezť sa. Tu si sadneme pri reštike, pofotila som tabule pre zvedavcov aby som vás vedela informovať. Niekedy takéto info je zaujímavosťou aj keď tam človek nemieni ísť. A možno niekedy...
Jedno z mála (asi 5 ks) cestných zrkadiel čo sme v celom Nórsku videli, bolo práve tu. Vlastne tu boli všetky čo sme videli:
My sme si teda spravili výlet iba k priehrade. Priznám sa, tie dramatické fotky na nete boli lepšie než skutočnosť, ale je to naozaj veľká plocha, stojí za to pozretie. Bola postavená v rokoch 1909-1918, a slúžila ako vodný zdroj elektrickej energie v súvislosti s vývojom elektrární v Tyssedale. Hrádza je mohutná, zvonka stavaná z kamenných dielcov na vzor stredovekého hradu. Kto by sem zavítal, choďte sa pozrieť aj do tej elektrárne dolu v meste Tyssedal.
Cestu naspäť sme si prešli pešo, dolu sa išlo lepšie. Nazbierala som kytičku lúčnych kvetov a vytešovala som sa z nej. Bola akože pre Luciu (kolegyňu), tá miluje kytičky. Aj po ceste boli docela slušné výhľady z kopca. Celkom pod cestou, takmer celý čas tečie v údolí rieka, ktorá vyteká z priehrady. Je až neuveriteľne čistá. Na niektorých miestach je upozornenie, že sa nesmie chodiť na WC do prírody, lebo voda je pitná, tak aby sa nenarušil a neznečistil pitný zdroj. Dolu, kúsok nad miestom kde sme parkovali je aj vytvorený rezervoár, ktorý bol oplotený. Voda bola ako z reklamy na Rajec.
Na parkovisko sme prišli okolo jednej a po polievke sme si konečne ugrilovali pstruhov, čo sme sem viezli v mrazáku (nie neklamem, nelovili sme ich tu v rieke). Julkovci prišli z túry na Trolltungu už okolo štvrtej, sú fakt dobrí. Dali to rýchlo, nabudúce pôjdeme aj my, snáď, možno, asi, uvidíme.
Pár informácii ohľadom Trolltungy:
Na obrázku dolu je stredné parkovisko (500,-Kr), vyššie po kľukatej ceste je horné parkovisko (600-700 Kr.) kapacitne obmedzené:
Cesta na Trolltungu - žltá značka-"ak si tu po 13.00, vráť sa", a dolu je fotka s radou na fotenie, v čase Julkovej a Alicinej návštevy tam čakalo 80 ľudí:
Túto noc tu spať už nebudeme, mali sme zaplatené len jeden krát 24 hodín. Ideme ďalej a zase sa striedajú tunel (2,4km), most, tunel (7,7 km). Tento dlhší tunel bol stavebnou zaujímavosťou a ukážkou, čo naši stavbári nikdy nezvládnu. Bol tu kruhový objazd s odbočkou. Krásne na modro vysvietený kruháč ! No aby som zas tým stavbárom nekrivdila. Zvládli by to, ale najprv by postavili kruháč a potom by nad ním postavili - vybetónovali tunel.
Po asi dvoch hodinách sme objavili zaujímavé odpočívadlo - Skjervet: 60.58777, 6.63475. Okrem toho, že je tu pod parkoviskom ďalší vodopád Skjervsfossen, sú tu aj asi najzaujímavejšie záchody našej dovolenky. Také, že by ste si aj hodinu posedeli, a nepotrebovali by ste ani časopis na čítanie. Tak ako na mnohých odpočívadlách, aj tu je toaleta z nerezu, aj umývadlo, aj horúca voda tu tečie (!). No je tu jedno obrovské WAW. Je tu vysoké - hlboké okno, z ktorého sa pozeráte na tečúci potok z ktorého sa pár metrov od vás rodí rútiaci sa vodopád. Je to sranda, otvoríte dvere, že sa idete vy... a od prekvapenia vám takmer cvrkne. A potom keď si to pofotíte, sledujete zvonku ako ostatní ľudia reagujú (podobne ako vy).
Pri odpočívadle uvidíte zábradlie a schodíky. Choďte po nich dolu a prídete k vodopádu, k jeho strednej časti. Krásny pohľad na padajúcu vodu, ale choďte ešte ďalej po kamennom chodníčku a zavedie vás ešte nižšie. Cesta pre autá vedie až popod vodopád, my sme tou cestou nešli, my sme išli po hlavnej a sem sme len zašli kvoli odpočívadlu. Ale netušili sme aké bude. Tá cesta pod vodopádom je kľukatá a serpentínová. Myslím, že sa tam robia preteky na skejtoch alebo niečo tomu veľmi podobné.
Vedľa ešte spia karavanisti vo dvoch autách, večer ticho a v noci sa začali baviť ako keby tu boli sami. Decká nehonné. Tak som stiahla roletu na okne a škaredo som sa na nich pozrela. Oproti môjmu oknu mali dvere karavanu a tam sedel asi ich tatko. Fungovalo to. Za chvíľku prestali.
Tak, dnes je deň, keď sa s Julkovcami zase rozdelíme. Oni sú skúsení a dobre vystrojení turisti. Idú na Trolltungu. Skoro vstávajú, zo spodného parkoviska išli busom na stredné a potom idú pešo až hore, čo je 14 km tam a toľko isto plus 4 km na spodné parkovisko naspäť. My sme to vzali skromnejšie, nie že by sme to nechceli vidieť, ale nepreceňujeme sa, vieme čo dokážeme, ale toto je mimo nás. Aj keď sme s Diankou váhali. My si dáme iba túru k priehrade Ringedalsdammen. Tú som našla vďaka Karlovi Wolfovi, on sa tu bol škriabať na hrádzu a ukazoval nám fotky.
Tá cesta hore, kam karavany nesmú je naozaj taká, že by som ten zákaz neporušovala. Sú tu ešte nejaké stavebné práce na údržbe vozovky a jej spevnenia svahu, že sa tu sem-tam zjavil traktor, nákladiak a to už by sme sa nevyhli. Osobné autá mali čo robiť, aby sa obišli. Keď sme vyšliapali asi tretinu cesty, Danko stopol taxík a šoférka nás odviezla na stredné parkovisko. Ja som chcela ísť pešo, ale dobre to padlo odviezť sa. Tu si sadneme pri reštike, pofotila som tabule pre zvedavcov aby som vás vedela informovať. Niekedy takéto info je zaujímavosťou aj keď tam človek nemieni ísť. A možno niekedy...
Jedno z mála (asi 5 ks) cestných zrkadiel čo sme v celom Nórsku videli, bolo práve tu. Vlastne tu boli všetky čo sme videli:
My sme si teda spravili výlet iba k priehrade. Priznám sa, tie dramatické fotky na nete boli lepšie než skutočnosť, ale je to naozaj veľká plocha, stojí za to pozretie. Bola postavená v rokoch 1909-1918, a slúžila ako vodný zdroj elektrickej energie v súvislosti s vývojom elektrární v Tyssedale. Hrádza je mohutná, zvonka stavaná z kamenných dielcov na vzor stredovekého hradu. Kto by sem zavítal, choďte sa pozrieť aj do tej elektrárne dolu v meste Tyssedal.
Cestu naspäť sme si prešli pešo, dolu sa išlo lepšie. Nazbierala som kytičku lúčnych kvetov a vytešovala som sa z nej. Bola akože pre Luciu (kolegyňu), tá miluje kytičky. Aj po ceste boli docela slušné výhľady z kopca. Celkom pod cestou, takmer celý čas tečie v údolí rieka, ktorá vyteká z priehrady. Je až neuveriteľne čistá. Na niektorých miestach je upozornenie, že sa nesmie chodiť na WC do prírody, lebo voda je pitná, tak aby sa nenarušil a neznečistil pitný zdroj. Dolu, kúsok nad miestom kde sme parkovali je aj vytvorený rezervoár, ktorý bol oplotený. Voda bola ako z reklamy na Rajec.
Na parkovisko sme prišli okolo jednej a po polievke sme si konečne ugrilovali pstruhov, čo sme sem viezli v mrazáku (nie neklamem, nelovili sme ich tu v rieke). Julkovci prišli z túry na Trolltungu už okolo štvrtej, sú fakt dobrí. Dali to rýchlo, nabudúce pôjdeme aj my, snáď, možno, asi, uvidíme.
Pár informácii ohľadom Trolltungy:
Na obrázku dolu je stredné parkovisko (500,-Kr), vyššie po kľukatej ceste je horné parkovisko (600-700 Kr.) kapacitne obmedzené:
Túto noc tu spať už nebudeme, mali sme zaplatené len jeden krát 24 hodín. Ideme ďalej a zase sa striedajú tunel (2,4km), most, tunel (7,7 km). Tento dlhší tunel bol stavebnou zaujímavosťou a ukážkou, čo naši stavbári nikdy nezvládnu. Bol tu kruhový objazd s odbočkou. Krásne na modro vysvietený kruháč ! No aby som zas tým stavbárom nekrivdila. Zvládli by to, ale najprv by postavili kruháč a potom by nad ním postavili - vybetónovali tunel.
Pri odpočívadle uvidíte zábradlie a schodíky. Choďte po nich dolu a prídete k vodopádu, k jeho strednej časti. Krásny pohľad na padajúcu vodu, ale choďte ešte ďalej po kamennom chodníčku a zavedie vás ešte nižšie. Cesta pre autá vedie až popod vodopád, my sme tou cestou nešli, my sme išli po hlavnej a sem sme len zašli kvoli odpočívadlu. Ale netušili sme aké bude. Tá cesta pod vodopádom je kľukatá a serpentínová. Myslím, že sa tam robia preteky na skejtoch alebo niečo tomu veľmi podobné.
Vedľa ešte spia karavanisti vo dvoch autách, večer ticho a v noci sa začali baviť ako keby tu boli sami. Decká nehonné. Tak som stiahla roletu na okne a škaredo som sa na nich pozrela. Oproti môjmu oknu mali dvere karavanu a tam sedel asi ich tatko. Fungovalo to. Za chvíľku prestali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára