Deň 2. – SOBOTA
Nočné dažďové prehánky nám na nálade nepridali. Nieže by sme
sa nevyspali, ale ranné zistenie, že nás zase zradilo okno číslo tri a zatieklo,
prihnalo sklamanie. Pravidelne pretesňujeme všetky okná, pravidelne si to
pýtajú, ale zdá sa nám, že až pričasto. Teraz sa budeme tri týždne pozerať na
fľakatý plafón. Moja výhoda je, že pri mojej výške mám k nemu ďalej
a moje dioptrie, ktoré nenosím stále mi to zatečenie tak veľmi neukážu.
Takže čo riešim? Nedáme si pokaziť dovolenku a nabudúce musíme lepšie
zaparkovať. Stále sme na tom lepšie ako ľudia, ktorých tá búrka zastihla
priamo. Nás len lízol dážď, ale v Trenčíne na Pohode mali zase smolu. Tam
zase spadol stan ako následok víchrice a silného lejaku. Keď si toto budem
čítať po rokoch, tak si spomeniem, že práve teraz, keď sme boli v Poľsku
sa to stalo. (Neskôr sa dozvedáme, že túto noc aj v Poľsku boli miesta,
kde boli veľmi vážne následky búrky a my sme mali vlastne šťastie).
Nad nami je Zámok Królewski, priznám sa dobrovoľne, že sme
nevyužili možnosť sa tam ísť pozrieť, pretože máme pred sebou dlhú cestu. Ak
máte čas, vygooglite si ho, vyzerá ako loď prihrnutá svahom. Ako zaparkovaný
Titanic alebo pozostatky starej fabriky. Zvláštny popis, že? Ale skutočne jeho
pozostatky troch veží vyzerajú ako komíny a hradné múry ako boky lode. No
nič, severní vítr je krutý a my sa k nemu po raňajkách, pred deviatou
hodinou vydáme. Vonku je teplo, o desiatej hodine už teplomer hlási 22°C
a vyzerá, že bude horúci letný deň. V skrini máme aj maličký
ventilátor čo sa zapojí na 12V zástrčku v aute. Hovorím Dankovi, že je tam
(v skrini), ale neviem koľko vetra narobí taký maličký. On na to, že navadí,
ale aspoň je hlučný. 😊
O pol jedenástej v Bialobrzegi dotankujeme do
nádrže 53 litrov za 84€, takže v prepočte cca 1,584 za liter. Cestou nám
niekto oproti niečo ukazoval na (našom) aute, my speťákoch nič nevidíme a zastaviť moc
neni kde. Ešte ma napadne, že to môžu byť takí špekulanti ako sú v Srbsku,
že vás zastavia pre „niečo“, nenápadne poškodia auto a potom vám milo
a ochotne ponúkajú pomoc za ktorú si fajne zacvakáte. Po ľahkovážnej
psycho kontrole počas jazdy, že plynové dvierka sú zamknuté, záchodové tiež, nič
nám z boku netrčí a nevisí ideme ďalej. Predsa to v nás vŕta, veď
mimo veľkej dopravy zastavíme, no ako na potvoru nie je kde. Pri ceste žiadne
odpočívadlá a premávka je taká, že na krajnici by to bol risk. Nemáme
pocit, že by sa nám niečo s autom dialo. Za Waršavou, na okraji Zielonky
na križovatke nám ďalšie auto prechádzajúce z protismeru zase niečo
ukazuje. Tak toto už nie je náhoda. Križovatka je vedľa pumpy, tak hneď
zvrtneme volant na pumpu a ideme to skontrolovať. Do prdele, defekt!
Necítili sme to, lebo vzduch unikal pomaly, tak auto išlo dobre. Ešteže je táto
mestská benzínová pumpa dosť priestranná a máme kde odstaviť
a zdvihnúť auto na hever. Máme dve rezervy, tak to bude ok. Problém.
V aute máme len kľúč na pneumatiky na šróby ako sú na rezerve. Pán
šofér sa pozabudol, že na aute má liatinové disky a tam je to iné. Gola
nepasuje, kľúč tiež, kľúč požičaný od vedľa stojaceho starého nákladiaku tiež
nie, je to v riti. Medzitým ako sa Danko trápi som bola na pumpe
skontrolovať sortiment a mali aj krížový kľúč. Lenže nejaký blbec (kto
asi?) tie kolesá tak silno zatiahol, že bol problém. Kľúč sa trápil, ohol, ale
nakoniec povolil. Nastal problém číslo dva. Hever zdvíhal nápravu, auto išlo
hore, ale koleso ostávalo na zemi. Hever na doraz, koleso na zemi. Šup dlažobnú
kocku (ktorú stále vozíme už pár rokov) pod hever a znova. Poznáte to,
história sa opakuje, hever na doraz, koleso na zemi. Ešteže máme tri hevere,
ale zasraté vyfučané koleso furt na zemi. Hever treba ešte viac podložiť, čo
teraz? Tak na tejto poľskej benzínke sa musia oddnes zmieriť s tým, že pri
reklamnej tabuli majú o jednu dlažobnú kocku menej a my v aute
o jednu viac. Nieže by sme boli zlodeji, ale bude slúžiť na dobrú vec
a možno ešte v budúcnosti niekoho zachráni ako nás teraz. Hurá!
Koleso je vo vzduchu! No náš blatník na karavane stále nedovoľuje ho vytiahnuť.
Už sa nebudem rozpisovať, a ani si nepamätám čo sme všetko spravili (teda
Danko), ale nakoniec sme ho vytiahli a vymenili za rezervné koleso
s celoročnou pneumatikou. Hotovo. Všetko zbaliť vrátane novej kocky a na
druhej strany pumpy pri stojane so vzduchom dofúkať nové koleso. A tu sme
zistili, že tá pichnutá pneumatika vlastne vôbec nie je pichnutá. Gumený ventil
sa zlomil, praskol a koleso pomaly fučalo. Medzitým na miesto kde sme pred
chvíľou vymieňali koleso zaparkovalo veľké SUV s karavanom a s defektom
na aute(!). Na kolese im svietil len akýsi lep, ktorým dočasne zaplnili
a upchali defekt a tu na pume si zavolali pojazdný pneuservis. Chalanisko
na dodávke dofrčal a opravil im koleso. Tak sme sa pridali keď už tá
náhoda prišla a nám ten šikulko vymenil ventil za nový – kovový. Na tej
gume by sme vraj už ani nemali jazdiť, ale ako nutnú rezervu by sme ju mohli
použiť. Tak s nami cestovala nasledujúce tri týždne aj s kamarátkou
dlažobnou kockou.
No ak vás to ešte baví čítať, tak sa konečne pohneme ďalej. Stratili sme nielen 10 € za nový kľúč (ktorý sa mimochodom po dvoch použitiach ohol) a niečo za nový ventil, ale aj dosť času. Treba sa popohnúť ďalej. Po piatej hodine, keď už slnko klesalo, ale stále hrialo, sme na jednej z tých poľských opravovaných ciest (lebo v každej inej krajine sa maká na opravách ciest) obchádzali ďalšie auto s defektom. Na zadnej kapote bicykle, pri aute šofér, dve baby a dve deti. Stopovali autá, tak sme si povedali, že po tom všetkom treba dobrý skutok, tak sme tie baby s deckami zobrali a šofér ostal čakať pomoc. Možno to bol vážnejší defekt. Tak sme si pokecali s Poľkami, a po cca sto kilometroch sme ich vysadili pri Suwalki. Fakt. Sto kilometrov sme viezli stopárky v núdzi. Ďalej sme ich nebrali, lebo náš smer cesty bol doľava od Suwalki a boli to dva krásne staré mosty nad dedinkou Stanczyki. 54.295703, 22.655478 .
Otvorené je od 8:00 – 20.00,
takže sme to len tak stihli. Vstupné 10,-Zlt na osobu. Mosty, ktorých stavba sa
začala v rokoch 1912-1914. Prvý, južný most dokončili už v roku 1917.
O rok neskôr už bol hotový aj druhý most. Železničné trate v okolí už
boli hotové, tak do týchto mostov sa veľa investovalo. Boli dva, lebo boli
jednokoľajové a premávka musela ísť obidvomi smermi. A tak isto zo
strategického hľadiska, lebo vo vojne je ťažšie zničiť dva mosty ako jeden.
(Stavali ich Nemci). Lenže po 1.svetovej vojne sa politická situácia tak
zmenila, že trať do Litvy už nemala zmysel, tak koľaje položili len na jeden
most. Miesto je len na skok do Litvy, a pre tých čo nevedia, Litva
a Poľsko boli veľmi dlho jeden štát, bola to Republika oboch národov
(Poľsko-Litovský štát). Lenže história Litvy siaha až do roku cca 1180, tak
ich túžba osamostatniť sa vyšla po 1.svetovej vojne. Do nezávislej Litovskej
republiky už vlaky cez tieto mosty nepremávali, ale využívala sa na zvoz dreva
a tiež ako turistická doprava. Množstvo turistov naplno využívalo vlak. Na
tejto trase sa dokonca vozili aj kamene na stavbu Hitlerových bunkrov pri
Mazurách. Mosty v Stanczykoch majú dĺžku 180-200 metrov a výšku 35
metrov, na tabuli na mieste sa udáva dokonca 40! Skladá sa z 5 polí, teda
5 oblúkov. Po mostoch sa dá prechádzať, dá sa prejsť popod ne, aj keď tabule
upozorňujú, že na vlastné nebezpečenstvo vzhľadom na ich vek. Upozorňujú aj na
výskyt hadov v tráve, ale nestretli sme žiadneho. Popod mosty preteká Błędzianka
a pohľad zdola je ohromujúci. Myslím, že je málo takých pekných mostov,
pod ktoré sa takto môžete prejsť. A hneď dva pri sebe. Veľmi pekné miesto
na zastávku, len škoda, že my sme už prišli pred záverečnou, tak sme sa
neprešli až na druhú stranu doliny, lebo by sme nestihli prejsť popod mosty. Táto mohutná stavba bola inšpirovaná akvaduktami v Pont du Gard vo Francúzsku
a neboli zničené ani cez druhú svetovú vojnu. Lenže Sovietske vojská trať
rozobrali ako korisť a mosty už prestali fungovať ako železnica.
Cestou k mostom sa prechádza okolo rozhľadne, tam sa
pozrieme ráno, teraz ostávame variť večeru a spať na veľkom parkovisku. Je
tu celkom pusto a kľud, len pár turistov prechádza okolo, bude sa dobre
spať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára