Palubný denník karavanistu (10.) - NÓRSKO

 Deň 10. – NEDEĽA

Dnes sme vstávali bez budíku. Povedali sme si že neplánujeme štart, budeme spať kým sa bude dať. Nad ránom prišiel vedľa nás karavan so zašupovacími dverami a bolo po kľudnom spánku. Z druhej strany prišli nemci na polointegrale a o tých sme ani nevedeli.

Ešte raz sme sa prešli okolo glóbusu, je krásne slniečko a treba to využiť. Fotky budú ešte krajšie. Nechce sa nám ísť preč, hlavne v takom krásnom počasí, ideálna dovolenka. Vonku je teplo a bezvetrie. Sme v tričku s krátkym rukávom. Vďaka Dankovým komunikačným schopnostiam sme sa už skamarátili s dvomi nemeckými pármi a včera s jedným tureckým. Toto je Dankova diagnóza. On je jak stará babka v čakárni u doktora. Prihovorí sa každému. A v kempe bez toho asi neprežije. A tak si spraví kamarátov všade, po celej európe. Dozvieme sa veľa zaujímavých vecí z iných štátov, ako tam žijú a pracujú ľudia, aké majú koníčky, kadiaľ cestujú...

O jedenástej sa už musíme presunúť ďalej, nie sme (zatiaľ) dôchodci, aby sme mali neobmedzené voľno. Cestou na juh sme zasa stretli zopár hybernujúcich sobíkov. Tak ich nazval Danko. Je to také čudné, možno by to mal nejaký zoológ vysvetliť. Tí sobíci sa pasú a zrazu ostanú ako zamrznutí. Jeden tak stál jak truhlík vo vode a ani sa nepohol. Väčšinou takí boli popri ceste, našťastie nie na ceste. Nerozumiem čo sú takí pribrzdení. Je to tým teplom? Asi to je aj pre nich šok tie teploty, veď cez dvadsať by tu nemalo normálne byť. A nie ešte 25!

Zastavili sme sa v Reme, niečo ako náš Lidl. Danko si chcel kúpiť pivo. Drahé, ale ak ju miluješ, nie je čo riešiť. Nepredali nám ho J Je nedeľa a v nedeľu žiaden alkohol nekúpite, to sme si neuvedomili až kým nám ho chlapec pri pokladni nevyložil z košíka. Z Honningsvagu to je ešte kúsok do tunela pod morom, no už ten zlý pocit u mňa nebol. Možno som po tých problémoch s autom mu konečne začala veriť. Jediný problém bol, že nám v ňom bolo zima a museli sme prikúriť v aute. Je tu ozaj malá premávka, na to že vedie na tak turisticky navštevované miesto je to zvláštne.

Kúsok za Strandou (miest s týmto názvom je v Nórsku viac) je pekná kameňová pláž. Je tu mix kameňov, od veľkých okrúhliakov až po čierne ligotavé bridlice. Tak kým sa Danko trošku okúpal som si vyhliadla pár kusov, ktoré si teraz povezieme až domov. Aj Danko si vybral. Takže nie jeden, ani dva nepovezieme. No tie šutre by si vzal každý z vás. Predstavte si bridlicu ako býva u nás na múrikoch. Teraz si ju predstavte čiernu, či skôr antracitovú. No a na nej drobné trblietky. Milión trblietok, celý kameň sa ligoce! Ako potreté metalízou, alebo trblietkami na nechty. No dobre, som straka a ľúbi sa mi to lebo sa to trbliece. Ale fakt sú krásne. Čestné pionierske! Danko je vychladený a hlavne umytý studenou nórskou morskou vodou a mňa mrzí len to, že predtým ako sme vystúpili z auta som si prisadla tie krásne dioptrické slnečné okuliare. Áno, to bol ten moment keď silne chcete, aby tento moment bol sen a vám sa to len zdalo. Nie, nezdalo, ramienko ulomené a ja budem celú cestu mať obyčajné, Číňanove na mojich dioptrických, takže dvoje naraz.

V Olderfjorde sme sa zastavili pri obchodíku so suvenírmi, kúpili aj Nordkapp magnetku, uvarili kávu a hlavne sme si dali dvacet. Pomerne často si cestou robíme takéto spacie prestávky a robí nám to dobre. Na chvíľku vypnúť motor, ľahnúť si do ticha a zavrieť oči. Ešte potiahneme pár kilometrov, tak nech sme neni mechom praštení. Smerujeme na Altu, tam mám ďalšie body označené, no ešte sme sa zastavili na odpočívadle pri rieke Goahtemuorjohka. (To je názov! Musela som ho sem napísať.) Konečne sme vytiahli gumáky a ideme jak rýchla rota Chipa Dala do vody. Je plytká, ale kamene šmykľavé. No je tu príjemne, veľa miesta, dá sa tu prespať ak treba. ( 70.311929, 24.205781 )

Pred siedmou prichádzame do Alty. Našla som miesto, niečo ako Stellplatz, je to tak aj oficiálne označené a je tu už niekoľko karavanov. ( 69.966036, 23.266198  ). Je to parkovisko len kúsok od nového kostola, ktorý bol mojim cieľom, bodom na našej trase. Katedrála polárnej žiare bola vysvätená ešte len v roku 2013 je to architektonický skvost. Má tvar, ktorý má pripomínať tvar polárnej žiare keď sa vlní na oblohe. Do vnútra sa platí vstupné, my sme žiaľ prišli neskoro a už je zavretá. Tak si aspoň zvonka fotíme jej špirálovú vežu. Čo je skutočne zaujímavé a neprehliadnuteľné je materiál z akého budova je. Je to kov! Celá je obložená kovom - titánom a tak sa na nej odráža večerné slnko. V zime osvietená a ešte aj s polárnou žiarou môže byť zážitkom. Prešli sme sa aspoň po meste, ktoré vyzerá malé, teda jeho centrum, ale moderné.

Alta nebola mojím cieľom len pre tento kostol. Je tu ešte niečo omnoho, omnoho staršie. Ale tam pôjdeme až zajtra. Dnes prespíme na Stellplatzi ktorého súčasťou je aj nabíjacia stanica na elektromobily. Je to (čierny) humor pozerať sa, ako na nabíjanie musia autá stáť v rade. Teda nabíjanie netrvá tak krátko ako tankovanie benzínu či nafty :-)))