Deň 6. – STREDA
Vstávame o pol ôsmej a zisťujeme, že sme zabudli
vytiahnuť chleba z mrazničky. Veď za chvíľku zmäkne a najeme sa.
Problém. A veľký. Nejde naštartovať auto. Vyčistili sme kontakty na
baterke, vymenili baterku za vnútornú. Nič. Všetko čo sa dalo
je skontrolované a autu sa nechce. Tu, v divočine, ďaleko od asfaltky
a ešte zastrčení v poli. Jediná výhoda je, že naše PZP nám poskytuje
zdarma odvoz do najbližšieho servisu. Telefonicky to máme povrdené, tak čakáme
na odťahovku. Je 12.45, polka dňa fuč a my sme sa z miesta nepohli.
Jediné čo sa podarilo, že Danko zastavil karavan z Lotyšska a ten nás
potiahol na „hlavnú šotolinu“ a neboli sme zastrčení v poli. Tiež
majú namierené na Nordkapp a karavan majú z požičovne. Ale boli
ochotní pomôcť a to si ceníme. Tu na ceste nás odťahovka hneď uvidí
a hlavne ľahšie naloží ako na tej poľnej ceste.
Všetky hnusné muchy majú liaheň práve tu. Ak sa vám zdá, že u babky okolo latríny alebo pri sliepkach majú hniezdo, tak tu majú také hnusné ovady sídlisko. Niekde v tráve majú svoje mrakodrapy a pokazený biely karavan je pre nich atrakcia ako Slovenská blondínka v Sudáne. Tie čierno-sivé mrchy sa nám sem napchajú a potom sedia a narážajú do okien a chcú ísť von. Aspoňže mám tú slížovú záclonu na dverách. Je ich tu toľko, a vraj je to normálne, že Číňania čo jedia hmyz by tu mali hody. Odtiahli sme a to na cestu, myslela som si, že ich bude menej a prd. Spravili sme bielu atrakciu ďalším rodinám ovadov. Svine štipľavé. A to sme si mysleli, že tá mucha čo s nami cestovala z Poľska do Fínska je protivná. Asi si začnem vážiť naše muchy, tie aspoň neštípu. Tieto aj cez nohavice kúšu ako kone.
O 13.30 už odchádzame s odťahovkou. Šofér odmeral
baterku, je slabá, možno alternátor pokazený. Naložil, či skôr zapriahol nás za
svoje auto systémom závesu predných kolies do kovového držiaku a auto
ťahal po ceste. Aký je to pocit sedieť takto v kabíne
a v spätnom zrkadle pozerať na vlastný karavan? Zmiešaný. Na jednej
strane radosť, že konečne prišla pomoc a na druhej strane strach
z toho ako to naše auto tam vzadu zvládne. Cesta je jak tankodrom, všetko
skáče. Snáď som v ňom všetko pozavierala a nič nebude po zemi
rozsypané a rozbité. Nekonečných 15 km do Tervoly. Odtiaľ by mala byť
lepšia cesta. Teraz sa bojím nielen opravy karavanu, ale či ho nestratíme.
Dokonca aj toho, či tu nespadnem potej ceste zo sedačky. Cítim sa tak zúfalo,
že už mi ani nevadí, že šofér odťahovky fajčí. A to už je voľačo
u mňa.
Za Tervolou je pekný asfalt a ja konečne svojim zadkom nezakusujem do sedačky. O 14.40 príchod do servisu na začiatku Kemi a my už začíname byť hladní. V servise chlapík povedal, že možno sa zajtra na to pozrú keď bude čas. Objednajú náhradný diel a možno pozajtra príde a potom niekedy ho vymenia. ☹ To snáď nie!!! Tak ich Danko ukecal, že nech sa pozrú na to, možno to bude len nejaká somarina, maličkosť. My chceme ísť ďalej a nie kempovať týždeň v servise. Prišli dvaja aj so servisným štartovacím vozíkom, zapojili a naštartovali. Slabá baterka aj jedna aj druhá. Vymenili káblovú svorku na baterke. Za hodinu je porucha odstránená, zaplatili sme 80,-€ a čakáme s naštartovaným autom nech sa baterka dobije. Zatiaľ sme sa najedli. Po asi dvoch hodinách mi ten motor išiel na nervy, tak sme sa dohodli, že ho vypneme a uvidíme či naštartuje. Ak áno, ideme ďalej. Pôvodne sme chceli ostať do rána potom buď odísť, alebo v prípade nutnosti opravovať auto. Vypli sme a nenaštartovali. Nič sa nedá robiť, kúsok ďalej je obchodný dom. Nová baterka a pre istotu aj nabíjačka 130,-€. Cudzia pani sa ponúkla odviezť Danka keď ho videla vliecť tú ťažkú baterku. Aj tu sa nájdu dobrí ľudia. Auto naštartovalo na prvý šup a my ideme ďalej.
Okolo cesty stále veľa brezí a radarov. Nafta tu stojí 1,95. Blížime sa k Rovaniemi, toto miesto je známe hlavne tým, že blízko neho je vybudovaná dedinka Santa Clausa – Santa Clause Village - 66.543764, 25.847659 . V jej areáli je veľké parkovisko – kemp pre karavany, my však stojíme oproti na benzínovej pumpe a Stellplatzi za 15,-€ na 24 hodín za elektriku. Je tu viac karavanov, no ešte viac ich je v dedinke cez cestu. Tu sme sa len boli prejsť, už je po záverečnej, tak obchodíky sú už zamknuté, aj sobíky už išli do postieľok. Pol desiatej a slniečko vysoko. Touto Santovou dedinkou prechádza polárny kruh a ten je po Santovi druhou atrakciou. Skôr by som povedala, že pre dospelákov je možno ten zaujímavejší. Súčasťou kempu sú aj červené chatky s celoročnými vianočnými stromčekami a ozdobami. Tu sú Vianoce po celý rok. Autá, budovy, všetko má Santa Clausovské nálepky a dekorácie. Je to veľmi zvláštne, vonku je také svetlo a všetko je tu prázdne. Skoro ako vo Vrbovom uprostred leta, lenže tu je 23.00 hod.
Ideme spať. Všetky prístroje dáme na nabíjačky a dobrú noc. Lenže zaspávať počas polárneho dňa je nič oproti svietiacemu displeju hodín alebo svietiacej pouličnej lampe priamo do spálne. Tu si lahýňam do postele s pocitom, že som zabudla vonku zhasnúť. Je 24.00 hod., slnko je tesne za kopcom ale nevidíte ho, len jeho svetlo. Nezapadlo. Len nás od neho delí kopec. A jeho svetlo vám nazerá do postele a vysmieva sa z toho vášho čudovania. Predstavte si, že v lete si idete o ôsmej večer (za svetla) ľahnúť do postele lebo skrátka už je čas. Nechce sa nám ísť spať, ale po tomto vyčerpávajúcom dni už treba. Všetky rolety a oknách slúžia ako majú, tak o chvíľu sa nám to aj podarí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára