Deň 9. – SOBOTA
Nad ránom o štvrtej bola hmla. Hmla či opar, niečo
také. A všade okolo. Slnko sa nad vodou presunulo trocha doprava, robí
svoj každodenný oblúčik, ako keby chcelo pobozkať more, odraziť sa od neho
a znova sa štverá na oblohu. Ako vlastne funguje polnočné slnko? Večer sa
na západe pomaličky blíži k hladine, je to veľmi podobné ako západ slnka
hocikde pri mori. Ak ste videli západ slnka pri mori, alebo aj na jazere, pri
vodnej hladine, tak to vyzerá veľmi podobne. Len s tým rozdielom, že tu sa to
deje trocha neskôr. A keď už sa ten žeravý kruh takmer dotkne vody
a vy máte pocit, že za takú štvrťhodinku spadne do vody, tak sa stane
niečo presne opačné. Naberie všetky posledné sily, nevzdá to, kĺže sa ponad
hladinu ako keď píšeš do zošita tesne nad riadkom rovnú čiaru. Takto nenápadne
sa presunie na východný obzor, čo tu za polárnym kruhom nie je až tak ďaleko
a tam sa zhlboka nadýchne, počká na štebot prvých vtákov a potom
spolu s nimi stúpa hore. Niekedy na obed, keď už začalo krúžiť nad hlavami
Laponcov, zabočí na západ a zasa sa pomaličky začne skláňať nad kopcami.
Vyčaruje extrémne dlhé tiene ostrých štítov aj ľudských postáv a začne sa
približovať k moru. A teraz, keď sa už u nás doma zapínajú
pouličné lampy, teraz je najkrajšie svetlo. Zlatisto červené lúče vedia oceniť
oči fotografa. A nad ránom vás zobudí zasa slniečko, ktoré sa na vás
dívalo celú noc. A túto noc za ním prišiel aj vietor. Začalo riadne fúkať
a fúka stále, aj ráno. Hmla sa rozplynula a my konštatujeme, že
s tou večernou – nočnou prechádzkou sme to vyhrali. Bolo omnoho krajšie
ako teraz ráno.
O 8.45 odchádzame, tachometer ukazuje 191.012, z domu
sme to sem mali takmer 3.380 kilometrov. To je skoro ako normálna dovolenka, no
my sme ešte neni ani v polovici. Vonku je 11°C a cestou naspäť sme
v Gamviku (v dedine) na chvíľku zastavili a fotili. Sú tu „strašidlá“
na lúke pri dome, tak sa na to pozrieme. Je to množstvo figurín pozerajúcich do
morského zálivu. Spravené na spôsob nášho strašiaka do záhrady, no títo majú
navlečené normálne oblečenie. Montérky, kostým, sveter a sukňu či
nohavice. Alebo šaty, či tepláky a mikinu. Namiesto hlavy majú všetci hrču
hliny- zeme s trsom trávy. Je to expozícia múzea, ktoré je kúsok odtiaľ.
Takto nainštalované to musí vzbudiť pozornosť ľudí keď prechádzajú okolo. Sú to
vytrvalí ľudia - Standhaftige folk. Dielo na pamiatku a úctu ľuďom, ktorí obnovili dedinu po jej vypálení v 2.svetovej vojne. Týmto tichým ľuďom darovali oblečenie ľudia z Gamviku. Bolo ich tu 150, no časom už niektorí padli, alebo sa zničili. Na prvý pohľad vtipné dielo, no s poznaním dôvodu prečo vzniklo to už dáva iný rozmer. Treba pri nich chvíľku ticho postáť a uctiť si tento ťažký severský život. ( 71.072614, 28.242959) Kúsok ďalej sme ešte odbočili k veľkým sušiakom na ryby. Sú prázdne, ale lúčne trávy z ktorých trčia im dodávajú krásu. Tu som si vyhrabala zo zeme fialový lupinus, ktorý u nás pestujeme v záhradách a tu to rastie ako lúčny kvet. Pri ceste sú tabule, ktoré informujú šoférov ako funguje premávka počas zimných dní, keď je cesta odhrnutá len na jeden pruh a zle zjazdná.
Mestečko / dedina Gamvik je oproti ostatnej časti čo sme prešli už farebnejšie, napriek tomu, že oficiálne tu žije len okolo 220 obyvateľov (vyzerá to na viac). Teda tie domy, robia obec veselšiu. Nórsko je celkovo pekné. Najkrajšie za slnka, teda také nízke slnko. Ale ak máte nad hlavou nízke biele mraky, ktoré akoby vám chceli padnúť na hlavu, tak aj vtedy si ho viete vychutnať. Scenérie sú tu úchvatné.
Pokračujeme naspäť tou istou trasou ako sme prišli. Cez Mehamn priamo dolu do miesta, kde je úzky pás pevniny ktorý drží pevne polostrov s Gamvikom pripútaný k pevnine. Ešte sme sa zastavili pri väčšom kúsku snehu, ktorý sme si včera vyhliadli. Danko na neho vyryl veľké SK a teší sa z toho. Pri Lebesby sme z jazera doliali vodu do nádrže a Danko sa v tej studenej vode zasa poumýval. Cestou stretávame cyklo-turistov poriadne nabalených. Sama so sebou by som mala problém ťahať bicykel a nie ešte takto zaťažený. Až po 120 kilometroch sme zasa v Ifjorde, kde sme včera odbočili na sever. Teraz odbočujeme doprava a obchádzame Laksefjorden – široký fjord vychádzajúci z Barentsovho mora. Na Nordkapp to máme ešte ďaleko. Skaly okolo nás sú všetky krásne lesklé, je to nejaká bridlica. Nevyzerá takto mastenec? Googlím, áno, grafitová bridlica. Skaly v diaľke ktoré sa nám zdali biele sú asi z tohto kameňa a veľmi sa leskli. O pol druhej si robíme prestávku a varíme fazuľovú polievku z Fínskej konzervy. Na to, že sme nevedeli akú kvalitu kupujeme, len že je to polievka z fazule je to veľmi dobré. Cestou popri rieke je odbočka ku Silfar kaňonu. ( 70.370449, 25.716827) Tak sa tam pozrieme. Od parkoviska je to len kúsok peši, je tu veľa ľudí a pohľad zhora do kaňonu je strašidelný, ale krásny. Sme vysoko nad zelenkastou tečúcou vodou a vidím, že dolu sa kúpu ľudia. V tej ľadovej vode! Idem bližšie, teda nižšie po prúde rieky, až stojím nad miestom kde skáču do vody. Severania s bielou kožou sú do červena vyštípaný z toho kúpania. A prichádzajú ďalší na kúpanie.
Cesta do Lakselv je krásna, priama, pri pobreží, len miestami skákavá, ale pekná. Do cieľa „už len“ 210 km a čierne bridlicové skaly sa miešajú s horami s červenkastým nádychom. V Lakslave sme natankovali a trošku sme si na pumpe zdriemli. Odtiaľto už cesta zasa ide na sever. Obišli sme najjužnejší cíp Porsangerfjordu a popri ňom ideme okolo niekoľkých pekných pláží hore. Za Nordmanndsetom už začínajú tunele. Doteraz ich bolo len pár, ale teraz si už začínam robiť čiarky. Vedú aj cez tie krásne bridlicové hory. Asi 65 km pred Nordkappom je krásna pláž a niekde tu nás obieha auto podobné googlu, len má nápis „tom tom“. Štvrtý tunel v poradí má 6870 metrov a je to pre dnes ten najdlhší. Vedie pod more a kto ide na Nordkapp ním musí prejsť. Postavený v rokoch 1993-1996. Najprv dolu kopcom a po 3,5 km zasa hore kopcom. Zvláštny pocit, v tej hĺbke pod vodou je asfaltka. Pri tej ceste hore kopcom som sa bála či nám auto nezastaví, či to zvládne. Ešte nás čakajú ďalšie dva tunele a v jednom z nich stretávame cyklistu. Ako sa sem dostal? Veď cez väčšinu tunelov sa nesmie jazdiť bicyklom, mávajú obchádzku po ceste zvonku tunela. Ale podmorský tunel nemá obchádzku! To prešiel ním? Ideme ostrovom a je to tu ako koniec sveta. Kamene, skaly, tundra, hmla. Prejdete jedným z tunelov a tam zrazu normálny život, mesto, prístav, fabrika... a hmla. O štvrť na deväť prichádzame na Nordkapp a bum! Lístky na parkovisko (za 20,-€) predáva mladá baba zo Slovenska. Z Oravy. Platí sa za auto plus počet osôb. Parkovisko je veľké, je tu veľa karavanov. Je to také biznisové miesto. Na rozdiel od Gamviku tu z toho ťažia. Spravili tu ikonu Nórska a vyberajú vstupné. Ale na druhej strane sa im nečudujem. Chodí sem milión ľudí, tak nech je z nich nejaký osoh. Veď aj tú údržbu treba z niečoho platiť. A ten pocit? No po tých serpentínach, zákrutách a nekonečnej ceste keď sem prídete, je to taký vnútorný pocit víťazstva. Neviem prečo, ale vnútri to tak človek cíti. Na rozdiel od niektorých biznisových atrakcií tu je to vnímanie trocha iné. Na Drakulovom hrade sa mi takýto biznis sprotivil, ale tu je taký pocit voľnosti, mohutnosti, slobody. Pred vami otvorený oceán a vy ste tu. Vysoko na skale, či skalách, a pred vami len nebo. Nie je tu veľká výška, je to len 380 metrov nad morom, no práve teraz je nízka oblačnosť a biele mraky sedia na vode. Máte pocit, že ste vo výške Lomnického štítu a bojíte sa pozrieť dolu. Je tu bezpečný plot, ale ten pohľad dolu na roklinu medzi skalami mrazí. Prišli sme pomerne v dobrom čase, pod oceľovým glóbusom je málo ľudí, ale vraj asi za hodinu začnú busy privážať turistov. Parkovisko je veľké, autom sa bez zaplatenia k Nordkappu nedostanete. Je tu množstvo karavanov. Áno množstvo. Ako jedna pani napísala: každý deň je tu výstava karavanov, možno stovka, možno dve. Je čo pozerať a obdivovať. Súčasťou areálu je aj hlavná budova s múzeom, kinom, záchodmi, reštauráciou a suvenír shopom. A čo je podstatné a že vôbec nepochopiteľné, platí sa sem vstupné! Dobre, do múzea s kinom, samozrejme. Ale ak chcem suvenír, alebo ísť spraviť kšeft do reštaurácie, tak si zaplatím 30,-€!!! Chápete? Chcete magnetku za 5,-€, alebo prívesok na kľúče, pohľadnicu... alebo kávu v reštaurácii a musíte si zaplatiť vstup. Geniálne. To majú čo za manažéra? Akého trula, či trolla? No podstatné je, že v tom vstupe 20,-€ na parkovisko je už aj WC a voda na doliatie do auta. Spravili sme si večeru a ešte raz sa poprechádzame. Vietor sa zastavil, tých 8°C je už celkom príjemných. Tie fotky stoja za to.
Prechádzame sa potichu pomedzi karavany, vlastne je už noc. Je tu viac karavanov ako na bazoši, je to ako v nemeckom karavanovom autobazári. Alebo ako veľké stretnutie karavanistov. Za zaplatené parkovné sa tu stojí 24 hodín, takže sa to tu stále točí. Autá prichádzajú a odchádzajú. Toto magické miesto, či chcete či nechcete, má silnú energiu. Je to niečo ako vrchol európskeho karavaningu. Biznis, nebiznis, veľa miest ma pre turistický ruch sklamalo, ale toto nie. Toto je ako Meka pre cestovateľov, či už prídete karavanom, motorkou, bicyklom, pešo či ako Janko z Michaloviec na Pionieri. Počas dvoch-troch letných mesiacov toto miesto navštívi 200 000 turistov (!). Toto miesto objavil v roku 1553 anglický objaviteľ keď hľadal severovýchodnú morskú cestu a odvtedy je známe. No aby sme tento ideál trocha pokazili, tak sem sa chodí ako na najsevernejší bod Európy. No realita je inde. Naľavo od Nordkappu je polostrov, výbežok, ktorý je ešte severnejšie, no prístupný len pešou túrou. Ak chcete je to 16 km tam a späť spolu. Volá sa Knivskjellodden. A ešte severnejší európsky bod je na Svalbarde, Nórskom ostrove. Ale že teraz to úplne zamotám, lebo absolútne najsevernejší bod Európy je na Ruskom území a je to Zem Františka Jozefa na Rudolfovom ostrove. Už som to domotala, ale pre nás konštatovanie: Gamvik je najsevernejší, suchou cestou dosiahnuteľný bod. Nordkapp je najsevernejší autom vôbec dosiahnuteľný bod. Knivskjellodden je najsevernejší pešo dosiahnuteľný bod. Svalbard len pre väčšie peňaženky a Rudolfov ostrov zasa leží v Rusku, tak neviem, neviem... 
No na dnes stačí. Dobrú noc Nordkapp.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára