Palubný denník karavanistu (3.) - NÓRSKO

 Deň 3. – NEDEĽA

Je polovica júla, presnejšie 14.júla, leto vrcholí a my ráno balíme už krátko po siedmej hodine. Ešte sa zastavíme na veľmi estetickej rozhľadni na kopci oproti mostom. Je hneď vedľa cesty ktorou sme prišli, takže žiadna zachádzka. Musím povedať, že kto tú vežu architektonicky navrhol mal veľmi dobrý vkus a cítenie s prírodou. Má 20 metrov a je to mladica. Postavená v roku 2020 a jej vyhliadková plocha je vo výške 15 metrov. Jej kvalitná stavba sa potvrdí aj pri stúpaní po jej schodoch, vôbec nemáte pocit, že by sa pod vami kolísala. Výhľad na okolité kopce, jazerá a hlavne mosty nenarúša ani jej  žlto-béžová konštrukcia. Pod týmito drevenými stĺpmi sa skrýva pevná oceľová konštrukcia. Ak pôjdete okolo, či už na sever k moru, alebo do Litvy, zastavte sa tu. Poliaci si dávajú záležať na cestovnom ruchu a to sa potvrdí aj tu. Je tu kam chodiť a tiež aj bicyklovať.

Ako som spomínala, odtiaľto je len kúsok do Litvy a bohužiaľ aj do Ruska. Nie, nechcem rozoberať politickú situáciu, len doteraz som nepochopila, že štát obrovský od nevidím do nevidím, najväčší štát sveta, načo do prdele potrebuje mať ešte aj tento slíž medzi poľskom a Litvou. Historicky to územie patrí Litve alebo Poľsku, no pýcha a nenažranosť zatemňuje mozgy. Takže my nemôžeme ťahať priamo na sever, ale tento kúsok štátu, ktorý tu zavadzia musíme obísť. Ideme malými cestami k neplánovanej atrakcii – trojštátie. Tí, čo už na podobnom mieste boli vedia, že tam niekde bude „kolík“ zakopaný v zemi a na tri strany štáty. Tu je rozdiel, že ten „kolík“, teda mramorový stĺpik je za množstvom ostnatého drôtu. Na webe sú fotky z čias, keď ho bolo menej. Len nechápem, že ak je toto ten „kút“ každého štátu, prečo je za plotom? Plot mal ísť predsa až od neho. Asi nejaká bezpečnostná zóna. A teraz keď premýšľam, tak my parkujeme v Poľsku, a do Litvy sme sa dostali skôr pešo ako karavanom. To preto, že turistický chodník k tomuto bodu vedie Litvou. Nie je to nijako významné ani atraktívne miesto, také normálne. Zaujímavým ho robia turistické trasy, chodníky, príroda, ale hlavne tá predstava, že tam za ostnatým drôtom je to celkom inak. Len pár metrov od vás a celkom inak. Ako bol svet rád, keď padol ostnatý drôt u nás, a duplom, keď to padlo v Berlíne. Kto vlastne ho dal sem? Kto sa bojí koho? Kto si neželá návštevy tej druhej strany? Tento tripoint  - 54.363291, 22.792090 by bol omnoho krajší bez plota, tak ako na starších fotkách na webe. Teraz sa ho nemôžete dotknúť.

Prechodom do Litvy sa začala cesta krajinou bocianov. Teda kvalitatívne pekná cesta je už pred hranicami v Poľsku, no „za čiarou“ vám pridá aj na veku. Teda skôr na čase, lebo je tu o hodinu viac, takže kto má ručičkové hodinky pretočiť a odteraz budem písať v posunutom čase. Cesta je nádherná. Ideme po funglovke, ktorá tu minule (keď sme tu boli) ešte nebola. Čerstvo upečená, voňavá, no u nás by ju ešte neotvorili. Iné štáty to kľudne urobia tak, že spravia polovicu diaľnice aby mohli frčať autá a druhú stranu ešte dokončujú. A tak tu frčíme, pozeráme ako vedľa nás makajú ľudia a stroje, a na obed zasa tankujeme. Karavanov pribúda a napadá ma začiatok vtipu: Stretnú sa Rakúšan, Nemec a Slovák na karavanoch v Litve... (viac som nevymyslela). Hranice z Litvy do Lotyšska prechádzame o pol tretej, no a to sme do Litvy vstúpili o 10-tej ich času.

Lotyšsko sme už raz prešli a stále je tu krásne a čisto. Rýchlosť sa poctivo dodržiava, všade je veľa kamier pri cestách. Tak si spomínam na toho kamionistu z Litvy čo ho v Rumunsku vytrubovali ďalší kamionisti. No on je zvyknutý dodržiavať rýchlosť, nie ako Rumuni a Poliaci.

Veľa ľudí u nás ani neregistruje, že krajiny ako Litva, Lotyšsko a Estónsko existujú. Nieže by o nich nevedeli, ale nejako to neregistrujú. A to už vôbec nevedia ako je tu krásne. Nielen cesty, ale aj stromy, príroda, budovy. Tieto štáty sa dokonale vymanili a vytiahli z tieňa ZSSR. A myslím, že ekonomicky sú ďaleko pred nami. Predstavte si, že cestujete zelenou krajinu preťatou priamou cestou, okolo ktorej je množstvo vysokých stromov popretkávaných bielymi brezami. Ak nie sú stromy, tak polia s obilninou, alebo jednoduché zelené polia. No ja mám najradšej tie brezy.

Tu v Lotyšsku sme minule našli jednu krásnu pláž a tak sme mysleli, že sa tu zase zastavíme a dáme prestávku - 7.622118, 24.386279 No tak na tú pláž sme neprišli, bola skôr ako som myslela, tak sme zastali na ďalšom parkovisku, no a keď tak rozmýšľam, tak asi tej istej pláže, pretože tá piesková pláž sa tiahne od Rigy až takmer po Pärnu. Danko sa okúpal, spravili sme si kávičku, trošku oddýchli a pôjdeme ďalej. Dnes máme veľmi dlhú trasu, no vďaka perfektným cestám sa to dá zvládnuť. Trasa je rovná, kvalitná, počasie fantastické, jediná nevýhoda je, že je to aj hlavná trasa kamiónov do Tallinu a do Helsínk. No opakujem sa, rýchlosť sa dodržiava. Nikto sa vám netlačí na zadok, nikto vás nevytrubuje, nikto na vás nebliká. Máme radi tieto baltské cesty. Teraz nám parádne vyhovuje ich kvalita a priamosť. Pre úsporu času potrebujeme prejsť až po Tallin, a tam už poznáme jeden kemp. Teraz sa znova prejavuje výhoda autokaravanu (oproti prívesu). Aj keď by sa nemalo, teda doslova sa to nesmie, tak za jazdy sa dá prejsť po aute aby vám netŕpli nohy. No šofér teda nie, ale ja ano. Takže ak je chuť na maškrty alebo na paštekový chleba, nech sa páči. Dokonca (!) keď to tak znenazdajky príde, tak za jazdy sa dá aj vyčúrať. A už sme mali skúsenosť s členmi rodiny, že aj niečo viac. Viem, nesmie sa to, ale ak má prísť k takému nepríjemnému „úrazu“ a ste na diaľnici či ceste kde sa nedá zastaviť, tak toto je jediné riešenie. A tak sa z kabínky záchoda môžem pozerať na cestu kam ideme. 😊

Pred deviatou večer už zakempovávame v Kivi talu, nami v minulosti odskúšaný kemp, ktorý by od nás dostal 9 z 10 hviezdičiek. Chýbajúca hviezdička by bola za to, že je tam málo záchodov, ale v týchto končinách sa ráta so záchodmi v karavane (čo sa nám aj neskôr potvrdilo) a ešte za to, že sme ho po rokoch ledva našli. To značenie pri ceste je, len nie až také výrazné a navigácia nás viedla cez lúku a už sme z nej boli zúfalí. Kemp nikde vidieť nebolo. Takže sme sa vrátili naspäť na hlavnú cestu a hľadali sme kde sme naposledy videli tú nenápadnú tabuľu. Ak budete v meste Jüri pred Tallinom, tak sa v centre obzerajte po tabuľke kempu a držte sa jej. GPS kempu - 59.351990, 24.915630 . Ešte by som mu odobrala hviezdičku za to, že z kempu odstránili starú električku, ktorá sa nám pred šiestimi rokmi najviac páčila. Bola krásnym doplnkom ku všetkým tým výmyslom a dekoráciám kempu. Pán majiteľ rád vymýšľa zaujímavé dekorácie zo železa, preto rôzne stojany na kvety, bicykle, sedačky a stolíky sú po celom kempe. Jednu z prvých vecí čo som tu hľadala bol plochý kameň v trávniku, ktorý bol vlastne Leninovou hlavou z profilu. Bol tu, aj po rokoch. Dnes by ho možno bolo lepšie nechať zarásť trávou, ale v histórii sú veci, ktoré skrátka boli. Či zlé, či dobré, ale boli. Nebudem to rozpitvávať, pre nás je toto minulosť, pretože v minulosti sme v tomto kempe boli a očaril nás. Ten kameň bol jednou z vecí na ktorej sme sa tu bavili. Tak ako drevená morská panna na brehu jazierka, alebo autobusová zastávka v lese, alebo knižnica v záchode. Na tento kemp si treba spraviť čas a poprechádzať sa a presnoriť všetky zákutia a chodníky v lesíku, Cena za noc s elektrikou pre dve osoby 30,-€.