Palubný denník karavanistu (13.) - NÓRSKO

 Deň 13. – STREDA

Celú noc pršalo. Do toho lietali lietadlá, možno z toho letiska za kopcom. Vôbec to nevadí, nie je to až taký hluk, je to tak v pozadí. Vyrazili sme o desiatej, no už kúsok po štarte Danko zistil, že ľavú prednú pneumatiku máme príšerne zodratú. Pravdepodobne ako sme niekde na začiatku dovolenky skočili do jamy (takej riadnej), tak sa niečo pohlo v náprave a nám sa rozbabralo nastavenie geometrie kolies. Pneumatika je z vnútorného obvodu taká zodraná, že presvitala biela textúra. Jazdiť na takej by bolo obrovské riziko, otázka času kedy by to buchlo. Hľadáme servis, kde by nám prehodili pneumatiku aby to bolo čo najrýchlejšie a nemuseli by sme sa s tým my babrať. Teda nie ja, ale kapitán vozu Danko. Aj sme našli, no chalan nebol ochotný, že má toho moc, že časovo nestíha. Pritom pre neho by to bola robota na 10 minút. Vo vedľajšej predajni (či čo to bolo) nemali hever, tam by aj chlap bol ochotný, ale nemal nástroje. Tak šup-šup, ľahnúť pod auto a svojpomocne. Podarilo sa to pomerne rýchlo, len sa pri tom ohol ten krížový kľúč čo sme kupovali na začiatku dovolenky pri defekte. Kto to zas tak silno doťahoval?

V Lodigene sme natankovali 43 litrov a Dankovi celý čas vŕtalo v hlave, že ideme na dvoch letných a dvoch zimných pneumatikách, lenže sú do kríža nahodené. Hľadáme pneuservis kde by nám to prehodili tak aby boli vpredu zimné a vzadu letné (či opačne?) Pneuservisy sú tu pomerne ľahko nájditeľné, väčšinou pri pumpách, len či budú mať čas. Tu v Lodigene na pumpe bol mladý chalanisko hneď ochotný. Mysleli sme si, že budeme čakať kým bude mať prázdnu garáž, tak som začala variť polievku, aby sme už nestrácali čas na obed s varením. Danko chalanovi všetko vysvetlil a zrazu sa otvoria dvere a chalanisko sadne za volant a ťahá do garáže. Ja vyvalená sa pýtam, či môžem dovariť, no pre neho bolo lepšie ak počkáme vonku. Tak sme si na recepcii tohto pneuservisu posedeli na káve a on to zatiaľ šikovne prehodil. To bola pomerne rýchlovka. Stálo nás to 40,- € ale ušetrili sme si čas a hlavne neviem či by sme to zvládli s našim vybavením medzi sebou prehodiť dve gumy.

Pokračujeme serpentínami na Lofoty. Začína sezóna tunelov, čiarky pribúdajú. Hneď prvý má 6,4 km, potom 1,3 km, niekde ďalší 3,3 km. Nóri sú majstri v stavaní tunelov, treba uznať. Ja len obdivujem: kedy tie tunele postavili? Danko: minutý týždeň.

O pol tretej sa už dostávame do oblasti zvanej Lofoty. Lofoty to nie je len ten výbežok v Nórsku, alebo pár ostrovov. Je to celá oblasť, celý kraj. Súostrovie asi 80 ostrovov leží 100 až 300 km od polárneho kruhu, takže to len na predstavu aká plocha do toho spadá. Žije tu cca 24-tisíc obyvateľov a tie najvýznamnejšie ostrovy sú poprepájané práve tunelmi a mostami. Mosty sú, dá sa povedať „na jedno kopyto“. Jedna šablóna na odlievanie z betónu, len majú rôznu dĺžku. No a samozrejme čím dlhšie, tým zaujímavejšie. Ani nie esteticky, ako skôr okolím, ako sú zakrútené, ako vysoko ste nad vodou. V každom prípade je zážitok prechádzať nimi. Lofoty sú obývané 6000 rokov a takmer celý čas ich živil rybolov. To prispelo aj k výrubu lesov (stavba lodí) ktoré sa už teraz postupne obnovujú. Výška kopcov, či skôr skál je tu cez 1200 metrov a čo je oproti ostatnému územiu Nórska viditeľný rozdiel (aspoň podľa mňa), tak sú to ich špice. Tieto kopce sú ostrejšie, prudšie, strmejšie. Ostatné Nórsko má hory skôr okrúhlejšie, plochšie na povrchu. Sú to jednoducho povedané kopce, kdežto tu sú štíty, ktoré podstatne ovplyvňujú počasie, pretože ich steny sú schopné zastaviť vietor a výkyvy počasia. Obrazne by sa dalo povedať, že Lofoty začínajú v meste  Å a končia v meste Bø, no nie celkom je to tak, ale dobre to znie. O trištvrte na štyri sme zaparkovali na parkovisku v meste Osan a tu si dáme malú túričku, či skôr prechádzku na kopec nad mestom, odkiaľ je výhľad na vodu a ostrovy. Jednoduchá, nenáročná prechádzka aj pre malé deti nedá zabrať a pred sebou máte pekný výhľad. Koniec je až pod vysielačom. Pokiaľ ste zdatnejší turista, tak vedľa je kopec na ktorý sa dá tiež vyjsť a tam už musí byť úplne super výhľad. Možno nabudúce.

Pokračujeme po nádhernej ceste s rozprávkovým okolím a náš plán prespať pri pláži Rorvikstranda nevychádza. Je to už tak turisticky obliehané miesto, že nie je šanca zaparkovať. Parkovisko je plné a ľudí ako na Václaváku. No dobre, trocha menej, pretože zas tá pláž nie je až tak veľká, no ľudí je tu premnožene. Áno viem, aj my k tomu prispievame, tiež sme jedni z turistov akých je tu požehnane. Ťaháme ďalej, veď budú ďalšie parkoviská, na toto je krajina pripravená. Odfotím si ďalší kostolík, ďalšiu kvetinku, ďalšieho slimáka bezdomovca, kopec, záliv, Chosé, Chosé v zálive... Skaly sú ostré, špicaté, kochám sa a pan doktor se taky kochá. Myslím, že tento skalný materiál je iný, nie je to bridlica. Cesta je úzka, samá zákruta, kľučkuje z ostrovčeka na ostrovček a hadí sa medzi kameňmi a balvanmi.  Parkovisko pred Henningsvaerom (68.163514, 14.215130) je priestranné, pomerne nové a platí sa tu cez aplikáciu easypark. Jednoduchá appka ktorá si vás nájde kde stojíte a ponúkne vám parkovisko a možnosť zaplatiť. Ostaneme tu spať, za tých 200,-NOK to stojí. Varíme si zemiaky so segedínom z konzervy. Nie sme tam kde sme chceli byť, ale sme tam kde sme nechceli byť. Bude osem hodín večer, slniečko konečne vyšlo spoza mrakov a ja som sa natrela polnočným opaľovacím krémom, lebo pôjdeme pešo do Henningsvaeru.

Prechádzka je krásna, spolu 4,5 km. Každý deň si púšťam krokomer keď ideme na dlhšie von. Veľmi pekné menšie mesto a vzhľadom na to koľko je hodín, už tu je menej turistov. Boli sme až pri futbalovom štadióne, pri tom najfotografovanejšom mieste tohto mesta. Lenže čo na fotke vyzerá bomba, špica, super, nádhera, tak tu je realita. Je to malé školské ihrisko s umelým kobercovým trávnikom. Nad ním je skala so sušiakmi na ryby, po ktorej sme sem išli a tak sme mali výhľad zhora. Toto miesto je vždy fotené dronom, kolmo z vrchu a preto sú to tak úžasné zábery. Aj ja som dvihla dron, no takýto záber som nerobila. Chcela som realitu. Počasie vyšlo ako z katalógu, slniečko ešte príjemne hreje a my sa prechádzame mestom, jeho prístavom a pomedzi drevené domčeky. Čajky škriekajú, vysmievajú a rehocú sa turistom. Káva v tomto meste chutí romanticky. Dnes ideme spať už o 11-tej, čo je pomerne skoro.