Palubný denník karavanistu (15.) - NÓRSKO

 Deň 15. – PIATOK

Vstávame niečo po ôsmej. V noci pršalo a ja ľutujem tie deti, čo spia v stanoch na druhej strane na Kvalvika pláži. Ale veď keď tam išli museli s tým rátať. Len ten prechod cez kopec budú mať ťažší, lebo tie kamene po ktorých budú stúpať hore budú dobre šmykľavé a nebezpečné.  O pol desiatej pomaličky odchádzame, už neprší, je oblačno, ale obloha sa čistí. Pokračujeme okolo tých krásnych pláží popri ceste – Rambergstranda, Skagsanden, Morpheus beach... toto je až neuveriteľné, že v týchto skalnatých miestach sú tak nádherné pieskové pláže len kúsok od hlavnej cesty. Za Nappom prechádzame tunelom do Offersoya, dáme kratučkú prestávku na kávu a skúsime prístav v Stamsunde či nemá nejaké trajekty. Je to len malá zachádzka, takže to, že toto mesto nemá funkciu trajektu na druhú stranu nás až tak nebolí. Do mesta Å vedú Lofotami dve cesty. Jednou, hornou, sme išli včera tam a dnes tou spodnou naspäť. Tá včerajšia bola lepšia, preto nám ju aj navigácia ponúkla. 

 Pokračujeme na Svolvaervein na trajekt. Odtiaľto sa dá ísť aj bez vopred kúpeného lístku, tak sa snažíme prísť zavčasu aby sme tu nemuseli čakať na neskorý trajekt. Rada na loď je malá (zatiaľ), dá sa povedať, že minimálna. Ani sa nečudujem, veď sme prišli 12.45 a trajekt ide až 17:10. Máme kopu času, tak sme si to čakanie užijeme ako v kempe. Navarili sme, umyli riad, oprala som nejaké oblečenie, len mi je trápne to zavesiť von na auto, tak suším všade vnútri. Nalejeme vodu do nádrže a máme čas si pospať. Celkom ako v kempe, taký kľud, relax, oddych. Pri dolievaní vody prišlo ďalšie nešťastné zistenie. Niekde sme stratili dekel nádrže aj s kľúčikom. Niekde sme dolievali vodu a nechali tam položený vrchnák. Ale kde? Trajektom odchádzame o 17.15, do Skutviku príchod o 19.50. Na lodi je veľa psíkov, trajekt sa plaví pomedzi malé ostrovčeky a na jednom sa aj stojí a nastupujú ďalší pasažieri. 

Skutvik leží na juhu jedného z množstva polostrovov, takže krásna svetlá cesta so žltou čiarou z prístavu ide na sever. Vôbec mi to nepríde, že sme v Nórsku, ale potom v pozadí vykuknú skalnaté hory a je to jasné kde sme. A ceny nafty to už len potvrdia a zaklincujú. V Innhavet na pumpe varíme večeru až o deviatej večer. Všade sú tak nádherné skaly s olúpanými vráskami, že sa neviem vynadívať. Pre skalolezcov by asi neboli, lebo predpokladám, že je to bridlica a štiepu sa a bolo by to riziko. Budeme potrebovať pumpu. Je tu tunel za tunelom. Mørsvikbotn, za týmto mestom je jeden z ďalších tunelov a my zisťujeme, že nejako ubudlo čerpacích staníc. Tunel má 4,5 km a nevieme čo bude za ním, tak dolievame naftu z kanistra len pre istotu, aby našej ručičke na palivomeri bolo veselšie. Tento tunel je parádny, starý kamenný, pripomína nám ten ktorým sa v Rumunsku schádzalo do soľnej bane. Nie je taký špirálový, ale bočné steny z kameňa sú ako vysekávané Trollmi. Bez omietky, bez sieťky a celý hore kopcom. Po tomto výkone motora veselá ručička kontrolky nádrže zasa zosmutnela, príšerne rýchlo klesá, ešteže sme tú bandasku vyliali do tej nádrže. Na parkovisku v Straumen ostávame spať, už je dosť hodín, treba si oddýchnuť.