Palubný denník karavanistu (23.) - NÓRSKO

 Deň 23. – SOBOTA

Spali sme dobre. Kúsok za kempom je železnica, ani ten vlak čo nám občas prebehol za chrbtom nevadil. Prebehol tak rýchlo, že ledva sme zareagovali. Asi chodí len nejaká dedinská strela, jedna mašina, motorka. Zaplatili sme za noc oproti v pekárni, Danko kúpil nejaké pečivo a posunieme sa zasa bližšie k domovu. Dnes to bude smer Praha. Natankovali sme ešte v tejto dedine kde je Stellplatz a ideme na diaľnicu.

Prechádzame obchvatom Berlína, dnes nie je čas na toto mesto, aj keď je skutočne krásne a je tam toho naozaj veľa pozerať. Ak budete mať cestu okolo tak neváhajte. Pohľadajte si tu kemp, alebo Stellplatz ako my v minulosti, aby ste mali auto pod dozorom v tomto meste a potom už cestujte metrom a hromadnou dopravou. A ak máte viac času, tak na Berlín si nechajte aspoň 2-3 dni. Nebudete ľutovať. Kedysi dávno sme tu strávili takto pár predvianočných dní, neskôr sme tu ešte jeden letný deň popozerali množstvo miest. Je to málo, treba viac dní, niekedy v lete sa sem ešte vrátime.

Obchvat mesta má 6 tunelov. Teda cez šesť ideme my, ale určite sú tam ešte ďalšie. Pokračujeme na juh na Drážďany, tu už po obchvate ideme len cez tri tunele. Niečo k tým Drážďanom: Nenechajte si ujsť! Mesto je pomerne blízko k „našim“ hraniciam (Československo), takže to nie je až tak náročná cesta. Je to historických domov plné mesto. Ale najzaujímavejšie na Drážďanoch je, že má jednu obrovskú vec spoločnú s Waršavou. A síce obidve mestá sú ako bájny Fénix, vstali z popola. Na konci vojny, vo februári 1945 bolo takmer komplet zrovnané so zemou leteckým útokom. Toto by bolo na jeden extra článok, no v každom prípade je to pekné mesto.

Pokračujeme českým krajom a medzi Siřejovicami a Vrbičanmi ešte existuje jeden bývalý československý zázrak – chmelnice. Normálne ma to potešilo vidieť chmelnice, je to nostalgia, kedysi dávno som chodila na brigádu a boli takmer v každej dedine. A teraz? Kedy ste naposledy videli chmelnice? Cez Čechy ideme mimo diaľnic, nemáme známku, tak do Prahy chceme ísť po obyčajných cestách. A tie cesty tak aj vyzerajú. Samé dediny, ale tie české sa mi zdajú krajšie než naše.

V Prahe stojíme za Diankou, dohodli sme sa pod rozhľadňou Doubravka. Po spoločnej karavanistickej káve pokračujeme do inej časti Prahy pozrieť nejakého štvor-kolesového starca značky Škoda. V Droboviciach dotankujeme a pokračujeme cez Ruprechtov, najskôr okolo pekného veterného mlynu a potom v strede obce krásnej bielo-modrej chalúpky so slamenou strechou. Domček presne takého štýlu ako chalúpka dedka Večerníčka. Už máme len kúsok do dedinky Hoštice-Heroltice kde ostávame na nocľah u kamarátov. Ostávame u nich a nie u nich. Ako správny karavanisti spíme v karavane pred ich domom. Samozrejme až po konečne dobrej večeri.

Dnešná trasa pre vás nie je až taká zaujímavá ako predošlé dni. No môžem sa venovať aj troška inej téme tak v krátkosti. Tí, čo nevyskúšali karavaning a kempovanie, sa nás pýtajú ako sa stravujeme. No úplne jednoducho. Nie sme nároční čo sa týka stravy, našťastie môj muž zje všetko a nepotrpí si na vyváranie. Takže samé polotovary. Keď idem na nákup, tak v prvom rade sáčkové polievky (vyberám ktoré chutia obidvom) a tiež „vifonky“. Ak sa chytáte za hlavu, tak kľud. Nejeme ich každý deň v roku, tak prečo si to neuľahčiť na dovolenke. A zvlášť pri takejto, keď sa veľa cestuje a prestávky sú krátke aby sme sa aj najedli, aj kávu si dali a ak treba aj zdriemli. Ak je viac času, tak sáčková polievka to istí a keď je ešte viac času, tak spravím normálnu, napríklad rajčinovú, tá je rýchla. Čo sa týka druhého jedla, tak zasa podľa toho koľko je času. V krátkom si len natrieme chleba, počas dlhšej prestávky si opečieme tortilu na panvici a naplníme paštekou, syrom, tuniakom, rajčinami, alebo čo nájdeme v chladničke. Lanšmit sa tiež rýchlo opraží na panvičke a s chlebom.

Potom si kupujeme polotovarové cestoviny (napr.Magi), ktoré sa len uvaria vo vode a syrová, alebo šunková, alebo špenátová omáčka už je v tom. Ešte sa dajú kúpiť (aj v Lidli aj v Kaufl.) čínske cestoviny s omáčkou v takom čiernom obale. A tie nám ozaj chutia, sú to také tenké slížiky. Potom sú aj podobné obilninové polotovary, ktoré sa len zohrejú na panvici, aj tie chutia výborne, prípadne si do nich pridáme surovú zeleninu. Tak isto na rýchlosť varenia nie sú náročné cestoviny, napr. špagety s morcadellou alebo pestom. Párky tiež nevyžadujú dlhé varenie, tak z tých je buď večera, alebo výdatnejšie raňajky. Len nezabudnúť zobrať z domu horčicu, lebo takú ako u nás nikde nekúpite. V niektorých obchodoch predávajú mäsové guľky v rajčinovej omáčke konzerve. Tie sú dobré, len zohriať a s chlebom alebo zemiakmi. Tiež v plechovke chilli con carne.

Z jedál, ktoré vyžadujú viac času a viac práce sú to napríklad: šošovica s vajíčkom a zemiakmi, zeleninové rizoto (zelenina mix z konzervy, strúhaný syr), zemiakové placky (ak máte struhák v karavane). Tak isto namiesto rizota bulgur so zeleninou. Prípadne lečo – či už čerstvé, alebo z pohára domáce, len do toho buchnúť vajíčka. Ak je dosť miesta v mrazničke, tak sa dá so sebou zobrať, alebo cestou kúpiť vysmážaný syr (už obalený), alebo jedlá typu zemiakové gule plnené na sladko či bryndzové. No tých mrazených polotovarov by sa dalo napísať viac. A keď sme večer v kempe a mám dosť času, tak spravím aj palacinky. No nemusí to byť len v kempe, ale teraz som ich robila akurát v kempe. Takže džem alebo nutelu so sebou! A puding tiež dlho netrvá, len sa pri tom viac zašpinia hrnce, tak ten už asi lepšie v kempe s teplou vodou na umytie riadu. A ešte ma napadá jedlo ktoré veľa ľudí nemá rado – sójové mäso, super je na spôsob v sladkokyslej omáčke. Len treba mať ocot v karavane. Teraz sa opýtate: a kde je mäso? My sme dosť cestovinoví, mäso si berieme skôr v takej podobe na grilovanie, takže berieme aj do mrazničky, alebo kúpime cestou. Čo ma veľmi mrzí, že kedysi predávali aj prívarky ako polotovar. Zemiakový, šošovicový, lúskový, fazuľový, boli vynikajúce a teraz ich neviem nikde kúpiť.

Trocha som sa rozpísala o jedle, nebojte sa, zoznam potravín čo kupujeme písať nebudem. Ale nesmiem zabudnúť na sladkosti, aby sme mali na každý deň na cestu niečo sladké. Takže som napiekla zázvorníky, babka zasa bábovku alebo buchty.

Toľko pre dnes. A nabudúce bude záver dovolenky a sumár výdavkov a zážitkov.