Deň 18. –PONDELOK
Vstávame o siedmej, len navaríme čaj a posúvame sa na Geiranger. Po ôsmej hodine odchádza prvý trajekt, tak aby sme stihli čo najskôr tam byť. Z Linge do Eidsdalu zasa trajekt a potom už priamo dolu do Geirangeru. Celá cesta ide po vrcholoch hôr a keďže Geiranger je mesto pri fjorde s prístavom, tak logicky bude treba zísť z kopca do prístavu. Tá cesta je tesne pred prístavom a keďže kopec je strmý a prístav hlboko pod ním, tak cesta je spôsobom cik-cak serpentíny. Je krásna, všetci idú opatrne, lebo nevedia kde sa stretnú s autobusom. Zhora je už krásny výhľad na fjord a na jednom mieste je dokonca v zákrute urobené parkovisko na zastavenie a pri ňom terasa so zábradlím. (Ørnesvingen Viewpoint)
Väčšina áut tu zastaví, lebo ten pohľad dolu je famózny. Mesto Geiranger sa pod vami ukáže z vtáčej perspektívy a spolu s ním panoramatický pohľad na veľkú plochu Geirangerfjordu. Pod vami je 12 ostrých zákrut cez ktoré sa musíte prekľučkovať kým prídete do prístavu odkiaľ vychádzajú trajekty pre autá a lode pre turistov. Dedina, ktorá kedysi veľmi dávno počas zimy bola odrezaná od sveta. Na strmých svahoch kopcov boli farmy a ľudia tu žili len z toho čo si nachovali a vypestovali. Teraz je hlavným zdrojom pre 250 obyvateľov samozrejme turistický ruch. Aj teraz tu pristála obrovská turistická loď, jedna zo 180 lodí, ktoré tu počas štvor-mesačnej sezóny priplávajú. Prístav a mólo je prispôsobené tak, aby bolo schopné obslúžiť za hodinu 4000 ľudí z takejto lode. Každé leto tadiaľto prejde niekoľko sto tisíc ľudí, takže turistami to tu praská vo švíkoch. Ale je tu aj jedna negatívna stránka. Fjord a hlavne dedina čelí možnej pravdepodobnosti zosuvu skál. Tá sila by bola schopná vyvolať mohutné cunami a to by zmiatlo celé centrum Geirangeru. Preto je tu postavaný bezpečnostný systém, ktorý by varoval ľudí v prípade ohrozenia.
Plavba loďou sa začína práve tu. Lístky nám predal chlapec zo Slovenska, ktorý nám poradil preparkovať aby nám niekto neodrel karavan. Nasadáme, či skôr nastupujeme na malú vyhliadkovú loď a starší sprievodca z Litvy nás srdečne víta. Geiranerfjord patrí medzi turistické čerešničky, najnavštevovanejší fjord Nórska. Možno je to preto, že je zapísaný v UNESCO, pretože podľa mňa tie fjordy sú všetky pekné. Ale tomuto musím uznať, že je možno s najstrmšími skalami a možno aj s najhlbšou vodou, je tu hĺbka 260 metrov. Počas plavby sme videli niekoľko vodopádov, no najpozeranejšie sú samozrejme „Sedem sestier“. Momentálne ich tok je slabší, no na jar a začiatkom leta, keď sa hore topia snehy musia byť ohromujúce. Keď pozorne pozeráte, tak zbadáte vysoko hore turistov, pretože chodníčky vedú aj po skalách, po miestach bývalých fariem a dokonca sme zdola aj jeden z domčekov videli. Vraj tento fjord sa najlepšie vychutnáva z lode. My sme to pred šiestimi rokmi prepásli, tak teraz sme si to nenechali ujsť. Tie strmé skaly nad nami sú veľkolepé, sú tak obrovské a strmé, že je až neuveriteľné, že na nich boli kedysi farmy a žili ľudia. Je tu skala, ktorá pripomína ľudskú tvár, je tu široký vodopád z ktorého koštujeme vodu a celá turistická posádka sa fotí. Z lode sme videli tú kľukatú cestu ktorou sme prišli. Ten cik-cak na kopci sa podobá Trollej ceste, ktorá je teraz uzavretá. Tak aspoň že sme tu na niečo podobné také natrafili. Takto z diaľky cesta vyzerá úplne parádne. Počas plavby je zastávka na druhej strane v Hellesylt. Tu sme sa poprechádzali, dali sme si kávu a v obchode so suvenírmi sme natrafili na českú a slovenskú dievčinu – predavačky. A tá Slovenka je frajerka toho chlapca čo nám predal lístky na loď. Priamo v Hellesylte je vodopád pri starom kamennom moste z roku 1902. Na kraji vodopádu stará drevená chalúpka s vodným kolesom, čo fungoval ako pohon mlynu. Teraz je táto dedinka tiež centrom turistického ruchu.
Okolo 13-tej hodiny už máme po plavbe a tá obrovská výletná loď tu ešte stojí. My sa presúvame cez Geiranger (mesto) do kopcov po tých úzkych cestách na ktorých je problém obísť sa s autami oproti. A to sme tu stretli pár autobusov. Vyhýbacie miesta sú tu na každom kúsku a keď sú šoféri ohľaduplní (a nie sú z Ázie) tak je to bez problémov. Našli sme pekné miestečko na varenie obeda. Je to na kopčeku nad malou dolinou so stádom kozičiek, tak som si s nimi trocha pokecala. Narýchlo sme dali vifonku a zemiakové pyré a pokračujeme tými serpentínami s autobusmi, ktoré možno vezú nemeckých turistov na tú obrovskú výletnú loď. No Slovákov ako turistov je tu málo. Myslím, že sme tu stretli viac pracujúcich Slovákov ako dovolenkárov alebo na turistike.
Po stúpaní do skalnatých kopcov sa dostávame k jazeru Djupvatnet. Pri ňom je cestná odbočka na ďalšie známe miesto – Dalsnibba – horská vyhliadka na Geirangerfjord z vybudovaného parkoviska. Musím vás sklamať, neboli sme tam, pôvodne sme nad tým uvažovali, ale vstup 30,-€ na odbočke nám napovedal, že netreba. Pokračujeme teda ďalej, cesta postupne klesá do nižších nadmorských výšok, no už nie tak strmo. Pri rieke sme našli zasa to správne miesto na kávičku. Toto sú tie najkrajšie chvíľky karavanistu, keď si uvarí kávu pri najkrajších výhľadoch z okna. A potom s voňavým nápojom vystúpi z karavanu a vyloží si stoličku do prírody. Vitajte v najkrajšej obývačke! Posaďte sa pred televízor a pozerajte tento prírodopisný dokument!
Niekde ďalej, neviem kde presne, ale bolo to na pumpe Circle-K sme našli zatiaľ najdrahšiu naftu za 24,-NOK. Ale áno, odolali sme, nenatankovali. No neodolali sme v jednej dedine, kde pri ceste boli zaparkované staré traktory. Bolo ich tam asi 10, staré, hrdzavé, oddychujúce storočné stroje. Tá hrdza je zámer, má to svoj šmrnc. Je to súčasť nejakého kempu a je to krásne. Áno, toľko krásnej hrdze. To by sa Lacovi páčilo!
Prechádzame údolím v okrsku Lom, je to údolie kempov. Z turistiky ťažia naplno a v každej dedine sú 1-2 kempy. Priamo v dedine Lom sme sa zastavili v starom kostole a poprechádzali sme sa po jeho nádhernom cintoríne. Nechcem byť morbídna, ale tu by som si dokázala vybrať náhrobný kameň.
Ďalej je oblasť Sognefjellet, zasa serpentíny a vodopády, výhľady na nezaplatenie a ľadovec. Pri ceste sú asi troj-metrové červené palice, lemujú celú trať, celé serpentíny medzi jazerami. Asi tu býva veľa snehu. Nejaký tu ešte nechal zvyšky. Nóri tu vymysleli perfektnú turistickú vec-pomôcku. Toto by som navrhla urobiť u nás v Tatrách. Dve sklené tabule na výšku, medzi nimi medzera a oceľové lanko. Toto je na sklenom kruhu – točne. Zvislými sklenými doskami zamierite na nejaký kopec aby vám lanko prechádzalo vrchom kopca a spodok skiel má šípku – ukazovateľ, ktorý vám ukáže na spodnom kruhu ako sa ten kopec volá. Paráda. Perfektné, dokonalé. (61.508135, 7.811479)
Okolo je úžasná príroda a ja mám zasa všetky baterky vybité. Striedam na nabíjačke v aute jeden mobil za druhým, lebo nevieme kde budeme spať. Cesty sú tu také úzke, že keď ide oproti karavan, tak aj kolenami uhýbam aby sme sa nezrazili a neodrali autá. Popri ceste sú tabule s nadmorskou výškou, aj to je super nápad, pohybovali sme sa okolo čísel 1300-1400 metrov nad morom. Dolu je zasa dravá rieka tyrkysovej farby ideálna na rafting, určite tečie priamo z ľadovca. Prechádzame okolo nehorázne dlhého jazera, či plesa podobnej gýčovej farby. Je tu tak nádherne. Síce je tu 80-ka, ale nedá sa ísť ani 50, lebo sú tu také zákruty so skalami, že nikdy nevieš koho stretneš za rohom.
Prichádzame do mesta Luster a tá voda pri ňom je Lusterfjorden. Do neho tečie aj voda z ľadovca Niegarsbreen. Tu sme pred šiestimi rokmi boli. Ideme sa sem pozrieť. Už sa stmieva, ale skúsime aspoň čo uvidíme. Tri kilometre pred parkoviskom k ľadovcu je rampa a normálne sa tu cez deň platí. Teraz je hore, veď kto by sem išiel, keď už je takmer tma. Tu už nie je taká polárna noc plná svetla, už vôbec nie keď je to medzi kopcami v doline – rokline. Prišli sme na parkovisko o 22.hodine, ale vidíme, že je menší ako bol kedysi v roku 2018. Je horúce leto, ale teraz si človek uvedomí, čo je globálne otepľovanie a ako to pôsobí na prírodu. Je to smutné, veľmi smutné. Ostať tu nesmieme, je to (asi) pod kamerami. Ideme preč do rozsypanej dediny Jostedal. Domčeky sú rozsypané po okolí, ale kostolík majú pekný biely. Budeme tu spať aj keď je to tu zakázané. Už sme unavení a nevládzeme ďalej. Dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára