Palubný denník cestovateľa (12.) Austrália

 Deň 12. – UTOROK

Dobré ránko! Dnes je posledný deň v roku a my sme sa dobre vyspali až do ôsmej hodiny. Martin s Ferkom išli behať na pláž, tešili sa na to už od večera. My sme sa naraňajkovali, chlapci tiež keď sa vrátili a ešte kým bude obed, ideme na nákup do blízkeho obchoďáku Coles. Neďaleko od domu je park, je to ešte stále štvrť Marion, kde bývame. S Dankom sme si spravili prechádzku do parku kým ostatní oddychovali. Je dosť teplo a tento rozľahlý park je úžasne voňavý od množstva eukalyptov, ktoré sú tu všade. Najprv som nevedela ako vyzerá taký strom, Feri mi ho aj popisoval, ale potom som sa na nete dočítala, že tu tvoria 95% lesov, tak som pochopila, že to všetko okolo sú ony. A tu v parku by ich zacítil aj nevidomý.

 Nádherná vôňa, ktorú neviem prirovnať k ničomu. Nie je to taká vôňa ako si u nás predstavujeme pod pojmom eukalyptus. Je to niečo celkom iné. Tu je to jemnejšia, skôr sladšia kvetová vôňa, no vonia to tu kôra. Je všade na zemi. Feri vravel, že tieto stromy majú tú schopnosť, že keď je strom napadnutý škodcom, alebo chorobou, tak preruší živiny do tých postihnutých konárov a oni odpadnú aby neškodili celému stromu. Tak preto bolo toľko dreva po zemi v tých listnatých lesoch popri železnici! Tu v parku je po zemi hlavne kôra. Voňavá ružovo-hnedá kôra, alebo sivá, či sivo-biela. Niektoré holé stromy majú už celkom biely alebo béžový kmeň bez kôry. Ich telo svieti a sú ako Albíni na slniečku. Sú obrovske, tieto stromy dorastajú do výšky 30 metrov a tu v parku sú už sami obri. Občas natrafíme aj na stromy iného druhu, napríklad som si všimla fľaškovec, podľa googlu je to brachychiton. Oproti eukalyptom je to len malý krpec, ako ja pri Ferkovi. Vôňa nás unáša parkom a ja by som si tu najradšej ľahla pod strom, no keďže mám veľký rešpekt pred mravcami a pavúkmi, tak pokračujeme ďalej okolo jazierka, cez jeho drevenú lávku obklopenú vodnou trávou. Je tu veľa vtáctva po okrajoch jazierka, no okrem kačíc nepoznáme nič. Ale dodatočne zisťujem, že tam bol aj Ibis s tým dlhým dzobákom. Park križuje veľká betónová priekopa, na začiatku sme ponad ňu prešli a teraz na okraji parku je tu zas. Je to odvodňovací kanál, podľa uja googla by to mala byť Sturt river, no neviem či v tejto suchej krajine sa niekedy naplní. Vraj po tisíce rokov to bol meandrujúci (oblúkovitý) tok rieky, pri ktorom vznikla oblasť Marion. Teraz možno už len na jar, alebo v zime plní svoju funkciu.

Na rohu, kde sa stretáva Oakland Road a rieka Sturt River, sú ďalšie mega eukalyptové stromy a na jednom z nich je obrovské hniezdo. Samozrejme, obrovský strom – obrovské hniezdo. Ale aké? Osie, alebo divé včely. V tej výške nebolo vidieť či mali žlté pyžamá, podľa mňa to boli skôr divé včely. No také hniezdo som ešte nikdy nevidela. Pokračujeme naspäť domov okolo dlhého plota areálu Austrálskych airforce kadetov a potom zasa popri nízkych bungalovových domov, z ktorých sú tu vystavané celé veľké štvrte. Feri vravel, že tu je to taká veľká komunitná štvrť, teda s veľkým množstvom domov a domovov pre seniorov a rôznych opatrovateľských centier. Teraz si to tu pekne pešo prezrieme a konečne po šesť kilometrovej prechádzke sme doma.

Trochu sme si zdriemli a pri tom ako zvyšok zájazdu hrá kocky, si ja konečne po dlhom čase zacvičím a ponaťahujem sa na terase. Podvečer je v pláne silvestrovská grilovačka, no a Martin si ňou chce asi zabezpečiť nesmrteľnosť, pretože sa pri tom poriadne vyúdi. Nuž, údené mäso dlho vydrží, to vieme. Ale aspoň dobre upiekol a spolu s Ferkovým šalátom s quinoou to bola bašta! Pán domáci dokonca siahol aj do archívu a kvôli našej návšteve vytiahol červené vínko, ročník 1999, cabernet sauvignon Amadeus z kopcov Adelaide hills.

Dnes sme zahájili pravidelné turnaje v kockách. Na mobile sme naladili české rádio Kiss a keďže sme tu popredu, u nás je doobedie, dali sme si zahrať do rádia. Tešíme sa jak malé deti, keď nás spomenú a pozdravujú do ďalekej Austrálie.

Tma sadá aj na mesto Adelaide a koniec roka sa blíži. Ideme vlakom do mesta, stanica je len kúsok od domu a vystupujeme až na Railway station – North Terrace, železničnej stanici z roku 1857. Musím navštíviť záchody, kde počas čakania v rade sa stretávam s rasami a etnikom celého sveta. Farby pleti, vekové a ekonomické vrstvy, štýly oblečenia a druhy viery sa tu stretávajú v priestoroch, kde sme si všetci rovní.

Ponáhľame na miesto odkiaľ bude vidieť ohňostroj a na trase k nemu je kontrola tašiek. Po zistení, že máme fľašu šampusu, nás otočia a my ostávame v parku. Vôbec to nevadí, aspoň sa tam netlačíme s davom, ktorý ide dolu ku kriketovému štadiónu na nočné koncerty. Takto z miesta kde sme ostali, zo svahu okraja parku si pozrieme veľký ohňostroj vystreľujúci z miesta niekde ponad riekou.

Tak, máme to za sebou. Silvester v Austrálii. Na druhej strane zemegule od všetkých, sme popredu o 9,5 hodiny. Keď my si pripíjame na nový rok, u nás je pol tretej poobede a na vítanie 2025-teho sa ešte len chystajú. Tu v centre to zasa hýri národnosťami a konečne vieme, ktorí z nich sú Aboridžínci, teda pôvodní obyvatelia kontinentu. Sú to tí strašne škaredí, opití a prefetovaní, ktorých je najviac počuť. Ponáhľame zasa na vlak, lebo nevieme, kedy vypravia posledný, aby sme sa dostali domov. Ten je znova natrieskaný, ako bol ten čo sme s ním prišli, možno ešte viac. No vmestili sme sa medzi všetky tie vekové kategórie, čo sa tiež chceli dostať do svojich postelí. Doma ešte poposielame správy "z budúcnosti" všetkým, ktorý sú ešte v starom roku. Dnes bol pekný deň, môžeme ísť spokojne spať.

Dnes je veľký deň D, tak na dnes máme tých zistení viac:

-       Konečne sa našiel pavúk redback!

-       Vajda pri behu zistil, že 3,5 km je v skutočnosti 4,8 km

-       Keď sa pustí stropný ventilátor, tak nie sú muchy

-       Z Asisi nie je princezná, ale František

-       Na WC musíš ísť 15 minút vopred ako sa ti bude chcieť, ale sú zadarmo

-       Dcéra Fantozziho je z Austrálie a má aj sestry (Aboridžínci)

-       Aboridžínci sú špinaví, hluční, bosí a dosť škaredí 

-       Aj na prelome 90-ky a 100-vky sa dá osláviť Silvester s ohňostrojom

-       O 4 ráno sa najlepšie naháňa podozrivým tvorom pod našim oknom

-       Dnes sme nachodili minimálne 9,5 kilometra