Palubný denník cestovateľa (2.) Austrália

 Deň 2.- SOBOTA

Vonku je druhá polovica noci a tma. Po 12 hodinách letu sa vymotáme a trocha pofotíme na Taiwanskom letisku v Taipei a vonku sa už brieždi. Nasadáme na autobus do mesta, ktorý je vyzdobený zaujímavým vkusom. Závesy v oknách pripomínajú autobusy a kamióny niekde v Pakistane, ale zato sedačky sú úžasne široké. Na ľavej strane dve a na pravej len jedno miesto. A takmer prázdny autobus. Na letisku sme si zamenili 20,-€ na tie ich peniaze (keby niečo) a sledujeme zastávky aby sme vystúpili čo najbližšie k jedinému hlavnému cieľu tohto mesta – Tower 101. 

Písmená TAIWAN (kto by si nevšimol):

Výšková budova nad mestom Taipei a výhľadom na široko. Krásna stavba už na obrázku a všetci sa tešíme. Vchod sme našli, no Taiwančaia sú ako v komunizme. Cez víkend je veža zavretá! Chápete to? Nie že my sme tu skoro a otvára sa neskôr, ale dnes je sobota, zajtra nedeľa a neotvára sa vôbec. Až v pondelok. To snáď ani nie je možné. Oni nestoja o turistov? Zdá sa, že nie sme sami čo sa sklamali, tak aspoň využívame kaviareň dolu pod vežou a fotíme si Tower z ulice. 

Táto veža známa ako Taipei World Financial Center bola oficiálne otvorená na Silvestra 2004 a stala sa najvyššou budovou na svete. Má 508 metrov a 101 poschodí, preto dostala názov "101 Tower" a tak ju aj nájdete na google mapách a na webe. Táto hlavná Silvestrovská ohňostrojová atrakcia bola Nr.1 na svete až do roku 2010, kedy ju tromfla veža v Dubaji. 

Premýšľame ako naspäť na letisko, keďže peniaze čo sme si zamenili nám stačili len na cestu do mesta. Sme bez peňazí a nikde žiadna zmenáreň. Skúšame metro a tam sa dá konečne platiť kartou.

Ideme na letisko, od 12-tej máme zaplatený letiskový lunch kde sa dá najesť, osprchovať a pospať si v pohodlných kreslách. A je tu aj víno! O 13.00 Taiwanského času už obedujeme v reštaurácii (u nás je 6 hodín ráno) a my koštujeme, pijeme, dzobeme, pijeme, jeme, pijeme... Niekto sa vyčúral, niekto osprchoval, niekto pospal, ale hlavne majú víno. A to víno za 120,-€ musíš piť správnou rýchlosťou, aby si cítil, že to čo piješ je víno. (letiskový lunch na osobu je 60,-€). A keď už sa blíži čas, opúšťame bufetový letiskový lunch a ideme k odletovej zóne. Prechádzame kontrolou a čaká nás ďalšie 9 hodinové trápenie v lietadle. Tu som už našťastie celkom dobre zaspala.

Dnešné zistenia: Tchaj-pej má dobré metro, a relatívne lacné.

                                     V sobotu doobeda tu skapal pes.

                                     Mesto je čisté, dosť „bytovkové“, stále sa stavia. Všade.

                                     Jazdí sa tu slušne, opatrne.

                                     Na letisku je v obchodoch viac predavačiek ako nakupujúcich, aj keď letisko je plné ľudí.