Deň 7. – ŠTVRTOK
Dobré ráno Melbourne!
Dnes ideme do mesta električkou. Keďže sme si včera pozreli
poriadne cez mapy mestskú dopravu, tak dnes už ideme napriamo. Kúsok od hotela
je zastávka električiek. Ešte stále ma motá, že sa tu chodí po po opačnej strane
a tak sa hrniem na nesprávny smer. Jazdí sa vľavo! Takže z tej
zastávky bližšie k hotelu, pretože mesto je doľava. Dnes je 26.december,
lístky nepotrebujeme, len šup, nasadať a ide sa. Zopár vecí mám
vytipovaných čo chcem vidieť, no nenapadlo ma, že dnes je Melbournská tržnica
prázdna, teda zavretá. Dnes sa nepredáva, je sviatok a tak sú obchody pozatvárané.
Alebo aspoň veľká väčšina. Queen Victoria market sme teda pozreli s dlhým nosom.
Pešo pokračujeme a hľadáme kde je múzeum – bývalá väznica. Podľa sygicu sa
to horšie hľadá, no po potulkách ulicami to predsa len nachádzame. Old
Melbourne Gaol bola vybudovaná v polovici 19.storočia a bola akýmsi
symbolom autority. Boli tu zavretí nebezpeční zločinci, ale aj rôzni menší
delikventi, bezdomovci a duševne chorí. Zvnútra sme si ju nepozreli, brána
bola zavretá, nevieme či ešte neotvorili, alebo dnes ani neotvoria. Na webe má
väznica dobré recenzie, možno by aj stálo za to ísť sa pozrieť.
Pokračujeme mestom, v ktorom sa striedajú moderné zrkadlové mrakodrapy s historickými budovami minulých storočí. Prechádzame okolo starého Wesley Church – kostola medzi zrkadlami, teda kostolíka učupeného v uličke medzi dvomi zrkadlovými mrakodrapmi, ktoré architekti zasa navrhli tak, aby steny chrámu neboli poškodené ani nijako obmedzené. Dokonca budova (možno) fary je zastrčená popod jeden z nich, že sa stáva súčasťou malej pasáže pod touto biznis budovou. Je to skutočne milé a ohľaduplné voči tejto histórii, cirkvi a jej veriacim. Pokračujeme ešte 500-600 metrov a blížime sa k parku, na konci ktorého je Royal Exhibition Building – staré výstavné centrum z 19.storočia. Na prvý pohľad by ste to tak netipovali, ale je to niečo ako naša Incheba, či Brnenský areál veľtrhov, ibaže z čias roku 1880. Táto kráľovská výstavná budova je zapísaná v svetovom dedičstve UNESCO a bola postavená ako miesto konania Medzinárodnej výstavy v Melbourne v rokoch 1880 – 81. Samozrejme neskôr pokračovali akcie v nej, ale toto bol ten dôvod na budovanie, ako predstavenie finančného bohatstva a hrdosti ktoré malo Melbourne a štát Victoria. V roku 1980 jej kráľovná Alžbeta udelila titul „kráľovská“ výstavná sieň. Platanová alej, ktorá vás k historickej budove privedie poskytuje dostatok tieňa v tomto horúcom počasí. Na jej konci je fontána a zapnutý postrek trávnika, z ktorého sa nám troška vody ujde a tak celkom zabúdame, že je tu krásnych 37°C a skutočne horúce leto.
Pri kostole Svätého Patrika sa znova pripájame k Martinovi a Ivane a pokračujeme dolu ulicou. Cestou je ešte budova parlamentu z roku 1856, oproti je Princess Theatre – divadlo z podobných rokov no prestavané v roku 1886 na väčšie. Pri soche Adama Lindsaya si musím odfotiť historický vchod do verejných záchodov. Tie sa mi nepodarilo zistiť kedy boli postavané, no zábradlie okolo nich je už určite „po záruke“.
Dolu ulicou po Spring Street, prejdeme nadchodom nad
železnicou, pred ktorým je veľký kriketový štadión, na ktorom je pravdepodobne
nejaký dôležitý zápas, lebo je tu všade veľa ľudí a zvnútra počuť, že
zápas beží. Natrafili sme na chlapíka, ktorý sa asi potreboval zbaviť
posledných dvoch tašiek s reklamnými predmetmi MC Donald, tak sme sa
zasmiali a máme dve pestré košele a dva širáčiky na leto. Na druhej strane železničnej trate
je vybudovaný pre Melbourne dôležitý športový areál. Melbourne park je miesto,
kde nájdete významné haly a štadióny, kde sa hrá tenis, Australian open
(práve teraz keď toto píšem). V čase našej návštevy asi prebiehali
prípravy, pretože niektoré miesta sú oplotené, sú tu vysokozdvižné vozíky
a vôbec, vyzerá tu byť niečo „v štádiu procesu“.
Parkom sa vraciame naspäť do mesta, no ešte cestou si dáme kávičku na terase Art Centra, vedľa National Galery. Sú na ulici St. Kilda Rt., ktorá je dlhou stromovou alejou s električkovou trasou, popri ktorej sú na zemi malé jednoduché displeje, na ktorých sa premieta pohyb vtáka. Je ich tu viac a keď sa pozeráte z väčšej diaľky, tak sa vám ozaj zdá, že sa tu pohybujú a pasú sa na tráve vtáky. Alej je tiež z platanov, ktoré sa už asi chystajú spať, pretože sú „oblečené“ v ružových bodkovaných pyžamkách. Predpokladám, že je to súčasť nejakej výstavy, alebo kultúrnej akcie, lebo súhra týchto pyžamových stromov je dokonalá. Je to krása a zábava zároveň. Z terasy pred galériou je len kilometer na malý kopec s ďalším mojím GPS bodom a tak sa s Martinom rozdeľujeme a my ideme tým smerom. Po pol hodinke už vidíme kamennú budovu, ktorú by som definovala ako Austrálsky Slavín. Je postavený ako pocta všetkým čo bojovali v 1.svetovej vojne. Časom sa z neho stal pamätník všetkým, čo bojovali v akejkoľvek vojne. Sú tu medaily, vlajky, svätyňa s mramorovým pamätným kameňom, sochy vojakov. Z jeho strešnej terasy je krásny výhľad na okolie a mesto Melbourne. Vo vstupnom vestibule je dlhá stena z červených pletených divých makov ako pocta obetiam. Kráčame po chodníku preč, za chrbtom pamätník Shrine of Remembrance a pred sebou Melbourne. Krásna panoráma, ktorú si budeme pamätať.
Naspäť cez „pyžamovú alej“ už hľadáme ako sa dostať
k Eureka Tower, čo je mrakodrap so vstupom do výhliadkových priestorov na
celé mesto. Ešte cestou posedíme na nábreží a pri neďalekej reštaurácii
chytáme voľnú wifi aspoň na pár minút. Vstup do budovy na výhliadku sa na
rozdiel od predošlého pamätníka platí. Samozrejme, iné sme ani nečakali, ale
chceme tam ísť, hore na 88.poschodie a mať Melbourne ako na dlani. Za
chvíľku sme hore a tam nás okrem obrovských sklených okien čaká aj
otvorený balkón s drôtenou sieťkou. Eureka Tower je 297,3 metra vysoká
a v čase jej otvorenia v októbri 2006 to bola najvyššia obývaná
budova na svete. Výhliadková časť Skydeck je na 88.poschodí a nad ňou je
ešte reštaurácia. Skydeck je vo výške 285 metrov a otvorený bol
v máje 2007. Pikoškou je, že v roku 2013 sa tu konal experiment
a na štyri miesta veže výskumníci umiestnili rastlinky – thilandsie, na
poschodia 56, 65, 91 a 92. Sú to rastlinky žijúce bez pôdy, len
z vlhkosti vzduchu a bežne rastú na stromoch a kameňoch. Na východnej
strane neprežili pre nedostatok dažďov, no ostatné prežili. Naposledy ich
kontrolovali v decembri 2021, žili. Ktovie ako sú na tom teraz, ale darilo
sa im, dokonca kvitli a rozrástli sa.
Spravila som kopu fotiek a už klesáme výťahom znova do
mesta. Cez most ponad rieku Yarra River sa presúvame do severnej časti mesta
a ešte tu niekde blízko je časť mesta, uličky zvané Hosier Ln
a AC/DC, s umením ulice, teda grafity maľbami na stenách. Už sme dosť
uchodení, tak len nakŕkneme do prvej z nich a pôjdeme sa najesť do
niektorej z reštaurácií v China Towne. Aj tu je to dlhá ulica
s ázijskými reštauráciami, obchodíkmi a rýchlym občerstvením. Budovy
sú jednoznačne ich, stavali ich prisťahovalci a niet sa čo diviť, že tá
štvrť nesie ich meno. Na začiatku ulice je červený portál s ázijskými
ornamentami a písmom. Nižšie je šedý, či šedo-zelený, červeno-šedý
a ešte pár ďalších.
O 19-tej sme sa vrátili na hotel. Zaslúžený odpočinok si žiadal krásnu bielu posteľ. A pohár vínka. Chups! Martin omylom otvoril fľašku vína z hotelového baru, to bude mastné. Dávno som takú smršť nadávok nepočula ako v momente keď to zistil. No asi po hodine sme sa už na tom smiali, je po tragédii, keď sa nič horšie nestalo...
Zistenia na dnes: Aj keď je vonku 37°C, tak pod mrakom
a pri vetríku je to krásny deň.
Pocit z nami darovanej kreditky do MC Donaldu študentom je príjemný a dobrý.
Aj stromy môžu mať pyžamá a vtáci môžu svietiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára