Deň 5. – UTOROK
Vstávame niekedy medzi pol siedmou a siedmou, aby sme
sa v kľude najedli a vyrazili von kým začne najväčšia horúčava. Cieľ
je jasný – prístav Darling Harbour s vystavenou vojenskou loďou a námorným
múzeom. Po malom blúdení v štýle „máme radi skratky“ sa s našou navigáciou po trištvrte hodine
dostávame tam, kam by sme sa so zdravým rozumom dostali za 10 minút.
S uspokojením, že sme videli mesto a jeden z parkov sa dostávame
do prístavu obkľúčeného množstvom vysokých sklených budov a v ich
popredí, len kúsok od nás svieti biely maják, ako súčasť námorného múzea. Tento
22 metrový maják sa pôvodne nachádzal úplne inde, no v roku 1994 ho vraj
previezli sem.
Po posedení na kávičke vedľa múzea sa rozdeľujeme a Martin si ide pozrieť loď a ponorku z 2.svetovej vojny a my pokračujeme v prechádzke naspäť do mesta. Prechádzame okolo dlhého múru, 100 metrov dlhej steny s množstvom mien. Sú to mená prisťahovalcov, ktorí tu budovali nový svet. Takmer polovica všetkých Austrálčanov sa narodila v zámorí alebo má aspoň jedného rodiča narodeného v zámorí. Od roku 1945 takmer osem miliónov migrantov vystúpilo na breh tohto kontinentu, aby začali nový život a priniesli množstvo svojich kultúrnych tradícií.
Hlavný cieľ dnešného dňa je Sydney Tower Eye, vyhliadková veža s panorámou dookola. Myslím, že toto je to miesto, kde sa oplatí zaplatiť vstupné 40,-$ za osobu. Skywalk celkom hore do otvoreného priestoru stojí 95,-$, no voľné miesta mali až na 15-tu hodinu. Pôvodne som dúfala, že pôjdeme aj tam, ale vzhľadom na čas nemá význam nad tým premýšľať. Táto vyhliadková a telekomunikačná veža je druhá najvyššia vyhliadková veža na južnej pologuli. Dokončili ju v roku 1981 a má 309 metrov. Naše vyhliadkové miesto s kaviarňou a suvenírmi je vo výške 250 metrov a Skywalk je hneď nad ním vo výške 268 metrov. Napriek svojej výške je až smiešna predstava, že má len štyri poschodia, no tri výťahy. Jazdia rýchlosťou prispôsobenou poveternostným podmienkam, no za ideálneho počasia vás vyvezú hore za 45 sekúnd. Z takých (bohužiaľ negatívnych) pikošiek som sa dočítala, že v roku 2018 bol Skywalk zavretý na päť týždňov z dôvodu dvoch samovrážd, kedy si turistka a neskôr turista počas prehliadky zložili bezpečnostný postroj a skočili z tejto 268 metrovej výšky. Napriek tomu sa sem treba ísť pozrieť ak sa v tomto meste ocitnete.
Dnes sme si dali obed u číňana v uličkách China Townu a stihli sme si pozrieť aj železničnú stanicu, čo tak trocha pokladáme za slušnosť a samozrejmosť v takýchto veľkých mestách. Na takýchto miestach uvidíte akúsi vizitku a kultúru mesta. No najčastejšie ste očarení týmito starými budovami. Cestou na hotel sa ešte zastavujeme v pekárni, len asi 5 minút vyššie od nášho hotela na tej istej ulici. Trošku sme si oddýchli na izbe a keďže je dnes Štedrý deň, teda u nás čas zdobenia stromčeka, vianočnej večere a rozdávania darčekov, chystáme sa na spoločnú večeru v hotelovej reštaurácii. Tu je to podobné ako v Amerike, darčeky sa dávajú až 25.decembra, takže takých ako my tu moc nie je. Nie, pečeného ani vysmážaného kapra sme nemali, to tu nemajú. Dali sme si steaky a ja som mala lososa. Nie že by z nejakej tradície, ale prišla mi to určite ľahšie stráviteľná večera. Prichystali sme si aj drobné darčeky, my sme prekvapili bielymi tričkami s potlačou pripomínajúcou túto dovolenku.
A aby sme len tak „nasucho“ neskončili na tej malej izbe, tak ešte sa ideme prejsť do večerného mesta ku stromčeku (kde som sa skoro stratila). Po dnešnom večeri ešte musíme odoslať všetkým vianočné pozdravy (na hotelovej wifi), lebo doma je o 10 hodín menej a všetkých to ešte len čaká. Aj mi je ľúto, že som od nich tak ďaleko. Je tu dobre, teplúčko, ale na Štedrý deň už budem zase ďalších 53 rokov doma. A potom sa už môžem rozpadnúť na prach.
Zistenie na dnes: Štedrý deň je taký ako všetky
ostatné letné dni. Obchody otvorené, plné mesto ľudí až do neskorej noci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára