Palubný denník cestovateľa (13.) Austrália

 Deň 13. – STREDA

Dnes je sviatok, je Nový rok. Po neskorých raňajkách ideme autom do mesta. Feri dnes tiež nejde do práce, tak nám spraví fakultatívny výlet po uliciach Adelaide. Najskôr parkujeme na Hutt street, je to ulica, kde sa jazdili preteky Formuly 1. Začali v roku 1985 a boli považované za preteky s najlepšou organizáciou. Pretekalo sa priamo v meste, po uliciach Adelaide. Jazdili tu také mená ako Alan Prost, Piquet, Senna, Coulthard, dokonca aj Schumacher a Niki Lauda. V roku 1996 sa presunul pretek do Melbourne. Na tejto ulici je pár pamätných tabúľ s otlačkami pretekárov, tak tie sme si pozreli.

Pokračujeme do mesta a prechádzame ulicou – Rundle mall – pešou zónou s obchodmi, butikmi a kaviarňami. Ulica Rundle mall plynule prechádza z ulice Rundle street, no tá nie je pešou zónou. My kráčame ulicou s vysadenými stromami uprostred vysokých obchodných domov, kde sa znova mixujú ľudia celého sveta, no asi najviac je tu ázijských tvárí. Obchoďáky sa miestami prestriedajú so starými obchodnými pasážami s malými obchodíkmi. Prechádzame ulicou a ešte v prvej polovici je neprehliadnuteľné umelecké dielo, ktoré je tu akýmsi nepísaným bodom na stretnutia. Sú to dve veľké gule z nehrdzavejúcej ocele, zrkadlové lopty, jedna na druhej. V nich sa odráža svet okolo a asi každý turista sa tu odfotí. Na prvý pohľad by ste mysleli, že je to nejaké umelecké dielo, nejaká súčasť výstavy, ktorá niekde blízko prebieha, ale vraj je to tu od roku 1977, takže je to tu už „večne“ a stále tie zrkadlá kvalitne odrážajú život ľudí. Toto dielo bolo mestu venované pri stom výročí a vytvoril ho viedenský autor Flugelman, ktorý v mladosti emigroval do Austrálie. Gule sú ikonou mesta a kde inde si dať rande, ako tam kde je najjednoznačnejší a najzreteľnejší bod.

Pred obchodom Myer sú štyri bronzové prasiatka v životnej veľkosti, ktoré sú tu od roku 1999 a za ten čas dostali aj svoje mená. Jedno nakúka do odpadkového koša a všetky vyzerajú spokojne a veselo. Deti ich milujú a dospelí tiež. Áno, aj ja som sa s nimi odfotila.

Pokračujeme ulicou a na jej konci je väčšia križovatka, je to hlavná ulica King Wiliam Street. Na rohu je veľký obchod s čokoládou, oproti obchod s opálmi, za križovatkou dve výškové budovy, jedna z nich krásna stará budova hotela. Je to budova Colonial Mutual Life z roku 1934 a dlho bola so svojimi 11 poschodiami najvyššou v Adelaide. Po rôzny úpravách je z nej hotel, no prerábky jej krásu neovplyvnili. Za križovatkou sa nachádza Hindey Street, ktorá je vlastne pokračujúcou Rundle St., no tým, že je až za King Wiliam Street, tak sa nemôže volať rovnako, musí to byť nová ulica. Je to preto, že kráľovi nemôže nikto skrížiť cestu, takže Rundle skončila a začína Hindey, po ktorej pokračujeme ďalej. Tu nám chce Ferko ukázať jednu zaujímavosť. Odbočujeme do Rosina St. a po pár metroch už to vidíme. Tehlovú stenu budovy, na ktorej sú nalepené angličáky! Dobre čítate, angličáky. Je to dielo, ktoré bolo v roku 2000 objednané na festival umenia a tie tisíce autíčiek tu malo byť dočasne. Malo taký úspech, že ho tu nechali natrvalo. Slovinský umelec keď navštívil Adelaide, bol prekvapený množstvom parkovacích domov, garáží a parkovísk, tak sa rozhodol vytvoriť dielo, parkovisko pre malé autíčka. Mesto mu dielo schválilo, autor vyzval darcov a nazbieralo sa 15 000 autíčiek.

Vraciame sa ulicou, ktorá je vraj pre mužov (množstvo „obchodíkov s nahým umením“ a striptízových barov) a pokračujeme po King Wiliam St. na North Terrace, okolo parlamentu, niekoľkých múzeí a univerzity, až k botanickej záhrade. Vstup je zdarma, čo je zaujímavé, no je to park s rozlohou 50 hektárov a okrem rastliniek a skleníkov si tu môžete posedieť v reštaurácii, kaviarni, alebo navštíviť naozaj pekné múzeum. Fontánky a umelé potôčky, v ktorých si vták Ibis namáča žemľu, ktorú niekto nedojedol v reštaurácii. Má pravdu, taká namočená bude lepšie chutiť. Celá záhrada sa prejsť nedala, na to treba aspoň pol dňa. No veľa vecí sme videli. Niekto tu možno vidí prvý krát v živote aloe vo veľkosti stromu.

Dnes je sviatok, parkovanie je zadarmo a obchody sú otvorené aj dnes. My už sme k obedu doma a dojedáme polievku. Ferko robí zemiakový šalát a Ivanka rezne. Po obede sme si zdriemli, aby sme o 18-tej už oddýchnutý mohli ísť na pláž. Voda je príjemná, teplá, kúpanie fantastické. Dnes si pozrieme aj mólo, teda jettu, ako oni hovoria. No, tak tam fúka. Nechápem, ako ten chlap v tom vetrisku dokáže lietať s tým malým dronom. Je tu veľa rybárov a tá veža na konci móla patrí vraj telekomunikáciám, pretože to boli hlavní investori v rekonštrukcii 100-ročného móla v roku 1994, keď ho poškodila búrka. Poskytovateľ mobilného telefónneho signálu značne zainvestoval.

Večer zasa hráme kocky. A zasa je sranda, ako to Martin prežíva, ako Ivanka vyhráva a ako ich štve, že Danko už má suchý január – bez alkoholu.

Zistenie dňa: s fľašou od vína sa dá naklepať iba 10 rezňov, pri jedenástom sa fľaša rozbije.